Dušan Kollárik

Dávno to bolo

Dĺžka piesne: 05:45
Dávno to bolo,čo som videl stromy kvitnúť
na vtáčí spev si už tiež nemôžem spomenúť
nevidím slnko a oblaky na oblohe
necítim vôňu,hoci mám kvietok pri nohe.

Ref.: Som ľudský vrak, čo sa v búrkach života potopil
som človek,čo sa smial,ktorého nik nepochopil

Dávno to bolo,čo som sa šťastne usmieval
čo som o láske a o krásach piesne spieval
nepamätám sa na detské hry a riekanky
zabudol som na hviezdy a večerné vánky

Ref.:

Dávno to bolo,čo som v sebe city choval
v srdci žiaľ,bolesť,nenávisť i lásku som mal
Teraz srdce v hrudi od citov slobodné mám
nikomu nedávam nič,lebo už nič nemám

Ref.:

Dávno to bolo,dušu som aj ja v sebe mal
láske a dobru a múzam som ju zapredal
rozkvet lásky a dobra v duši ste zmarili
vytrhli ste mi ju a do prachu šmarili

Ref.:

Až ma raz budete za moje činy súdiť
do prísnosti budete bledé tváre nútiť
poviem vám: Vážení,prepáčte,že som drzí
moja duša hnije v prachu, to vás nemrzí?
Vy ste ma ubili,vy ste dávali rany
tak teda kto je sudca a kto obžalovaný

Ref.: