Dušan Kollárik

Možno sa mi to len zdá, že sa čosi stráca
zo života ostala práca
Budúcnosť je bolestná, ťažko sa k nej kráča
každý si chce urvať z koláča

Romantika sa dnes už málo nosí
sme úspešní a malonosí
S dlhým nosom odíde každý, ktorý verí
že poctivosť je kľúč od dverí

Boli časy - to bola lúka plná kvetov
opeľovali aj motýle
Ivan Danu do poľa núkal práve preto
aké to bolo roztomilé

Teraz je lúka prázdna ,kvetov nieto
motýle už zjedol vietor
miesto citov vyznania do uška zavanie
investičný plán na bývanie
R:

V tomto prostredí hrá rozum na city
spútaní slobodou prežime
možno bol na čase výkrik hlasitý:
Svet beží v núdzovom režime!

Možno sa mi to len zdá, že sa čosi láme
črepiny nádeje zbierame
máme svoje programy a svoje role hráme
starý obraz v novom je ráme

Korene máme silné možno veľmi
chýbajú nám tanky,helmy
spomíname na biedu aká bola krásna
sociálna istota dohasla

R.

Zvádzame boj so sebou, piť víno či pivo
zmena žiada odvážne činy
Zvykli sme si nahodou štátu zveriť život
za nás rozhodovali iní

Teraz je všetko inak, máme stresy
veľký obzor ten nás desí
Chýbajú mantinely odkiaľ pokiaľ hráme
živoríme v tragickej dráme

R.
Svet beží v núdzovom režime
Svet beží v núdzovom režime
možno sa mi to len zdá
možno sa mi to len zdá