Korben Dallas

95

Prvý rok tekutého šťastia, tekutej zloby,
Za to telo sa nám poďakuje.
Spoločné večery a osamelé rána,
Čo si nepamätám, neľutujem.

Bol to rok trojhlavého draka,
Je to zvláštne, vôbec nevidno ti do očí.
Čudné svetre, čudné reči,
Je to tak, a nikdy sa to neskončí.

refrén:
Unavenou krajinou, plnou unavených ľudí,
Utekáme pred sebou, jak pár splašených koní.


Veľký ujo v nahnevanom obleku
Kričí z telky, že samým je nám lepšie.
Partia chlapcov s rovnakými účesmi,
Ak by si zabudol, ti to rada pripomenie.

Veselé tvary smutných tvorov,
Je tu nádej, že raz pod rukami ožijú.
Na konci dejín, na zelenej lúke,
Nás slzami opijú.

[refrén 2x]