LEvo

čo by dala za to aby ťa znova stretla,
keby si prišiel naspäť sem do nášho sveta,
sú rany ktoré bolia a sú aj tie čo menia,
sú ľudia ktorí zabudnú a tí čo stále veria,

pred očami obraz ešte keď si bol malý,
vidí ťa cíti ťa jej budeš navždy,
chýbaš jej veľmi až vnútri to páli,
že nikdy už nepovieš to slovo mami,

a je tá jediná čo nezabudne na teba,
pre nikoho na svete tak veľa ty neznamenáš,
jedno že si preč a že nedýchaš ten vzduch,
pre ňu budeš stále ona pre teba vždy tu,

dobre poznám želanie, ktoré v sebe skrýva,
aby boh dokázal vrátiť matke svojho syna,
ach čo dokáže spraviť tá jedna hlúpa chyba,
keby sme mohli ten osud si vybrať

ref
vo dne v noci v mysli stále,
viem že má to veľké prianie,
získať ho je takmer márne,
verí, že to aj tak zvládne
ref

viem, že to vidíš to čo sa teraz deje,
čo bývalo vtedy dnes už tak nie je,
každý už zabúda a žije si to svoje,
ako by iba jedinú len ju to malo bolieť,

a to ubehol už rok ona nesmie ani toľko,
byť s tvojimi deťmi a nedá jej to pokoj,
ďalšia rana za ranou a neskutočná sila,
ostávať stáť na nohách a snaží sa ukrývať,

že jej neostalo nič iba dúfať a prežiť,
zobúdzať sa do rán a pýtať sa čo keby,
nik nemôže pochopiť a zaplátať tie diery,
že syna má tak ďaleko a druhý je v nebi,

čo by dala za to, aby znova boli spolu,
aby matka mohla plniť tú svoju životnú rolu,
čo by dala za to, aby vrátila ten čas,
nikdy by sa to nestalo boli by spolu zas