Ceny sú rozdané, podujatie spojené s ich odovzdávaním však nebolo len o nich. Radio_Head Awards sú každým rokom najmä stretnutím umelcov, hudobných profesionálov a fanúšikov, ktorých spája vášeň pre inú hudbu, než je tá, ktorá vzniká podľa overených receptov a aktuálnych trendov. A práve spájanie sa, ľudsky aj profesionálne, bolo hlavným odkazom nedeľného večera.
Aj tento rok si v jeho programe mohli nájsť to svoje fanúšikovia rôznych menšinových hudobných smerov. K vrcholom určite patril živelný koncert Longital Suita+ či Stroon a jeho sólové Prelúdiá a najmä "dirigentská premiéra" v projekte Piesne s originálnym spojením elektroniky, vážnej hudby, sugestívneho operného spevu a excelentných vizualizácií. Hold legendám, konkrétne Mariánovi Vargovi a Jacovi Pastoriovi prišiel v sobotu večer vzdať taktiež špeciálne vzniknutý jazzový ansámbel Radio Band pod vedením Radovana Tarišku s hosťami Eugenom Vizvárym, Anitou Soul, Petrom Lipom a mnohými ďalšími. Súbory Cluster Ensemble a Veni Academy zase vzdali poctu nedávno zosnulému Milanovi Adamčiakovi.
Jeden objav nestačí
Program udeľovania Rádiohláv v Starej tržnici odštartovali minuloroční víťazi poslucháčskej ceny Album roka, prešovskí Chiki Liki Tu-a. Vystúpenie jednej z najdlhšie pôsobiacich alternatívnych kapiel paradoxne predchádzalo udeľovaniu cien pre nováčikov a debutantov. Tu sa organizátorom podarilo hneď na začiatku spôsobiť rozruch, keď sa pri vyhlasovaní ceny Objav roka dostala na pódium obálka s menom víťazky kategórie Debut roka. Vraj nešlo o zámer, no bol to vlastne celkom vydarený a trefný trapas, hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je, že vďaka tejto nečakanej situácii dianie na pódiu spoľahlivo upútalo pozornosť všetkých prítomných - aj tých, ktorí ešte len stáli v rade do šatne. Mnohí si hneď spomenuli na odovzdávanie Oscarov, ktorých kardinálnu chybu však Rádiohlavy posunuli do ešte absurdnejšej roviny. Zaznelo totiž meno, ktoré medzi nomináciami v danej kategórii ani nebolo.
A pritom je nesporné, že Katarína Máliková JE objavom roka 2016. Hudobne aktívna síce bola aj v predošlých rokoch, s projektom Katka a kamaráti sa však ešte len hľadala a cenu Objav by si naozaj zaslúžila až teraz. Podľa pravidiel ankety ju však získať nemohla - na scénu totiž vtrhla rovno s debutovým albumom, a tak kategóriu nováčikov, ktorí stihli výrazne upútať ešte pred vydaním prvého dlhohrajúceho nosiča, jednoducho preskočila. Prenechala tak miesto iným zaujímavým objavom, z ktorých poslucháčov najviac zaujal projekt Ľudové Mladistvá, hrajúci sa s foklórnymi motívmi vo výrazových prostriedkoch iných hudobných žánrov, najmä jazzu. Po úspechoch, ktoré zožal vlani na jeseň na rôznych súťažiach (Bratislavské jazzové dni, Nové tváre slovenského jazzu), či účinkovaní v populárnej folklórnej šou Zem spieva, nebolo meno držiteľa prvej rádiohlavy ničím šokujúcim. Na druhý pokus skončila určite v správnych rukách.
Prečo tri ceny pre Katarínu Málikovú nemohli prekvapiť
Máliková sa vrátila na pódium už o pár minút neskôr, keďže podľa očakávaní triumfovala medzi debutantmi. Tak silný prvý album sa na slovenskej scéne neobjavil už veľmi dlho, z tejto dekády je s ním z hľadiska ohlasov odbornej a laickej verejnosti porovnateľná asi len Generácia Y (2013) od Katarzie. Nie však umelecky. Roztržito pôsobiaca rodáčka z Polomky, ktorá je podľa vlastných slov s ľudovou hudbou doslova zrastená, tvorí mimoriadne komplexnú hudbu.
Ocenený album Pustvopol nepôsobí ako debut dvadsiatničky, ale ako vrcholná platňa umelkyne, ktorá svoj zvuk a prejav pilovala počas dekád na niekoľkých štúdiových albumoch. A počas svojho vystúpenia s divokou baladou Jedna sestra ukázala, že aj na pódiu pôsobí absolútne suverénne. Pritom to bola len malá ukážka toho, aký zážitok ponúka jej vystúpenie na vlastnom koncerte s kvalitnejším nazvučením. Snáď ho bude mať na Pohode, kde jej koncert organizátori ohlásili ešte pred udeľovaním cien.
Okrem toho, že je speváčka a skladateľka naozaj výnimočným zjavom, prišla v ideálnom čase, kedy sa oživuje záujem o folklór u mladých ľudí, ktorí sú zároveň otvorení jeho ohýbaniu a spájaniu so súčasnou hudbou. Katarína Máliková to robí tak, ako nikto iný na Slovensku. A vzhľadom na unikátnosť materiálu, z ktorého vychádza, je jej tvorba originálna aj v širšom než našom lokálnom kontexte, o čom svedčí aj úspech v rebríčku World Music Chart Europe a reakcie zahraničných znalcov. Preto ani jej ocenenia odbornými porotami v kategóriách Album roka - Cena kritikov a Nahrávka roka - World Music/Folk neboli veľkým prekvapením, hoci samotná speváčka a skladateľka, inak sympaticky prostoreká, pri ich preberaní ťažko hľadala slová.
Rozhovor: Katarína Máliková: V ľudových piesňach hľadám seba a svoj príbeh
Keď sa popularita stretne s kvalitou bez kompromisov
Jedinou cenou, ktorá Málikovej "ušla", bola tá najvzácnejšia poslucháčska - Album roka. Získali ju Billy Barman za svoj tretí album Dýchajúce obrazy. Už predtým bolo počas večera spomenuté, že Cena kritikov je akousi protiváhou k "hlasu ľudu", no tento rok boli nominácie až na jednu výnimku (Chiki Liki Tu-a vs. Longital) v oboch kategóriách takmer rovnaké. Svedčí to o tom, že poslucháči Rádia_FM majú vkus vycibrený podobne ako jeho redaktori či novinári z partnerských médií.
Samozrejme, fanúšikovské hlasovanie vždy výrazne odráža aj element popularity či sily na sociálnych sieťach. Našťastie to však nie je len o tom a Billy Barman už roky potvrdzujú, že si svoju obľúbenosť zaslúžia, a pritom s ňou nekalkujú. Ich koncerty patria k tomu najlepšiemu, čo môžete na (nielen klubovej/nezávislej) slovenskej scéne zažiť. Svedčilo o tom aj výborné prevedenie singla Sloboda, ktoré v rámci vystúpení patrilo k najlepším momentom večera, aj keď hostka Ela Tolstova z kapely Tolstoys mohla byť výraznejšia.
Najmä sa však Barmani každým albumom posúvajú dopredu - aj takými smermi, ktoré fanúšikovia nečakajú, hoci by si kľudne mohli zvoliť ľahšiu cestu k úspechu. Ich nová štúdiovka je ich najlepším a najvyzretejším albumom, bola by preto veľká škoda, keby rekordéri v počte získaných cien na minulých ročníkoch tentoraz odišli s prázdnymi rukami.
Rozhovor: Billy Barman: Hrať po jarmokoch a nákupných centrách nie je cesta pre nás
Hľadajme to, čo nás spája
Z interpretov s väčším počtom nominácií zostal Čierny Peter v rukách Katarzie. Svojich fanúšikov potešila aspoň vystúpením so skladbou Michal za doprovodu bubeníka Martina Valihoru a basgitaristu Mareka Minárika. Aj v tomto prípade jednoznačne platí, že je lepšie vidieť celý koncert, keďže speváčka na albume Agnostika ukázala viacero zaujímavých nových polôh. Možno by jej vystúpenie na RHA vyznelo lepšie, ak by si vybrala niektorú z tých lyrickejších, napríklad Milovať s hudbou, za ktorú mala nomináciu na Singel roka. Mimochodom, tak Katarzia ako aj Billy Barman si na odovzdávanie cien "odskočili" uprostred spoločného turné, ktoré dokazuje, že toho, čo ich spája, naozaj nie je málo.
V rámci singlovej kategórie medzi tradičnejšími pesničkami vynikalo spojenie drum&bassu a hovoreného slova s nadčasovým odkazom Jana Masaryka predneseným charizmatickým hlasom Jana Wericha. Slová "mít rád lidi" sa stali aj sloganom tohtoročných Rádiohláv. Autorka skladby B-complex po prevzatí ceny sebavedome priznala, že vzhľadom na reakcie fanúšikov jej zisk napriek silnej konkurencii čakala. Skladbu Past Lessons For The Future zahrala v úplnom závere v tandeme s dídžejom Insom a bolo to pôsobivé zakončenie večera, ktoré podčiarklo slová hlavného moderátora Martina Staňa o tom, že ak chcú hudobníci v dnešnej turbulentnej dobe uspieť, mali by prinášať hudbu s odkazom.
Slová Jana Wericha o láske a spájaní, nie delení sa na takých a onakých, vystihujú aj iniciatívu, z ktorej vzišla kompilácia Ostrov hudby. Reprezentuje ju totiž text piesne Živých kvetov s refrénom: "To, čo nás spája, je silnejšie ako to, čo nás delí." Autorom projektu, ktorý spája tvorbu umelcov rôznych žánrov s cieľom prezentovania kvalitnej slovenskej hudby v zahraničí, je Richard Čermák z vydavateľstva Gergaz. Myšlienku, podstatu a aj samotný názov kompilácie, však podnietil náhly odchod veľkej osobnosti slovenskej hudobnej a kultúrnej obce.
Juraj Kušnierik bol tým človekom, ktorý svojím vždy pozitívnym a povzbudzujúcim prístupom spojil množstvo ľudí, ktorí by sa inak nestretli. Minulý rok dostal in memoriam Cenu za prínos do hudby, tento rok ju právom získal unikátny projekt, ktorý sa širokou spoluprácou významných slovenských nezávislých vydavateľstiev snaží, slovami Šiny zo Slnko Records, "zaplniť dieru, ktorá tu po ňom zostala". A robí to tým najlepším možným spôsobom. Ak Juraj dianie na slovenskej scéne naďalej sleduje z neba, určite je na tento počin pyšný.
Pozdravy z dávnej minulosti aj blízkej budúcnosti
Ďalšiu zo špeciálnych cien udeľuje SOZA "za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry". Na mieste je otázka, prečo je vlastne súčasťou Radio_Head Awards, keď autorský zväz každoročne na jeseň udeľuje vlastné ocenenia, medzi ktorými sú okrem štatistických aj honorárne ceny s podobne honosnými názvami. Ak však hovoríme o spájaní, určite je prospešné robiť tak nielen v rámci svojej "bubliny", ale aj mimo nej.
Spevák, skladateľ a klavirista Ján Lehotský je síce z úplne inej generácie ako väčšina ocenených a reprezentuje stredný prúd slovenskej populárnej hudby, jeho prítomnosť však publikum ocenilo jedným z najväčších aplauzov večera. O tom, že piesne ako Veľký sen mora, Ty, ja a môj brat či Kapely starnú ovplyvnili aj hudobníkov tvoriacich alternatívu voči súčasnej popovej produkcii, určite niet pochýb. A samotný Janko Lehotský potvrdil, že sympatie sú vzájomné. "Kedysi som často hrával vo Véčku, teraz som sa preniesol do Starej tržnice medzi mladých. Je tu veľa dobrej hudby, to je dobré znamenie," povedal v ďakovnom príhovore.
Zdroj: TASR – Jakub KotianEšte hmatateľnejšie prepojenie súčasnosti s dávnou minulosťou slovenskej hudby ukázalo špeciálne vystúpenie členov kapiel The Ills a Nvmeri, ktorí spolu s dídžejom Petijee zahrali legendárnu skladbu Let's Make a Summer od Ursinyho prvej slávnej kapely The Beatmen. A bolo z toho jedno z najväčších prekvapení večera - výborne zahraté aj zaspievané v podaní Pištu Kráľoviča.
Silné vystúpenie odohrali aj Max Bazowski. Už vlani boli veľkým prekvapením, keď ako najmladšia kapela na pódiu, od ktorej nikto nič nečakal, na seba upozornili vo veľkom štýle. Prevzali vtedy Cenu Nadácie Advance Investments, ktorú tentoraz získal producent Keosz. Následne sa obaja príjemcovia finančnej vzpruhy 2500 eur na nahratie albumu na pódiu stretli a vystúpenie mladých rockerov doplnili temné vlny klubovej elektroniky. Bolo to pôsobivé najmä inštrumentálne, no aj krútiaci sa spevák, hlasom pripomínajúci niečo medzi Liamom Gallagherom či Richardom Ashcroftom, je na Slovensku celkom unikátnym zjavom.
Sľúbený album mladých Seničanov by mal vyjsť už čoskoro a určite sa je na čo tešiť. Mimochodom, Keosz bol v počte ocenení druhým najúspešnejším hudobníkom večera, keďže s nahrávkou No Future Vol. 1 triumfoval v kategórii Elektronická hudba. Mená držiteľov ďalších žánrových cien (aj ďalších nominovaných nahrávok, ktoré tiež stoja za pozornosť), nájdete v zozname na konci článku.
Rádiohlavám svedčí skromnosť
Čo dodať k samotnému ceremoniálu? Na stránke časopisu .týždeň vyšiel článok s titulkom "Najhoršie rádiohlavy", ktorý by podľa mňa nevyšiel, ak by bol Juraj Kušnierik medzi živými a sedel by v redakcii. Vždy sa totiž prioritne sústredil na to dobré, čoho je určite dostatočne veľa aj v prípade Radio_Head Awards 2016. Ak chceme byť kritickí, môžeme sa samozrejme baviť napríklad o zlom zvuku prenosu, ktorý žiaľ potvrdil, že je vlastne dobre, že sa to nevysiela aj v televízii, lebo diváci sú neúprosní.
Alebo o tom, ako zbytočne a stratene miestami pôsobili moderátori backstageu Tomáš Hudák a Juraj "Šoko" Tabaček. Ani nie preto, že by v rámci vlastných vsuviek a postrehov nedokázali byť vtipní, ale skôr preto, že dialógy s interpretmi až príliš často pôsobili ako nutné utrpenie pre obe strany. Možno je to aj tým, že moderátori sú pri rozhovoroch v prevahe. Skvele si s tým poradil víťaz ceny Nahrávka roka v kategórii Jazzová hudba Eugen Vizváry, ktorý hneď po príchode na rozhovor odzbrojil Šokovanejšieho z dvojice od mikrofónu a dokázal povedať viac než dve súvislé vety.
Pri väčšine interpretov bolo evidentné, že vôbec nie sú zvyknutí na rozhovory v živom vysielaní a nie je im táto pozícia príliš príjemná (medzi výnimky patrila B-complex, ktorá presne vedela, čo a ako chce povedať). Stand-up komici sa slovnú nemohúcnosť umelcov snažili odľahčiť, ale príliš to nefungovalo. Aby som však nefrflal len tak bez konštruktívnosti: osobne sa mi viac páčilo, keď sa v prvých ročníkoch ankety počas prestavby pódia medzi vystúpeniami namiesto habkania v backstage rozhovoroch vysielali krátke videá. V nich boli bližšie predstavení nominovaní umelci - v ich prirodzenom prostredí, bez stresu a žiary reflektorov, ktorá sa k RHA napriek významnosti týchto ocenení nikdy príliš nehodila.
Omnoho radšej však píšem o tom, čo ma počas toho večera okrem samotnej hudby bavilo. Bolo to práve to, čo sa objavovalo na veľkoplošnej obrazovke - od vynikajúcej, nápaditej a hravej grafiky až po dokrútku o projekte Ostrov hudby a najvtipnejší moment večera, ktorým bola vymyslená kategória Zlatý Benetin spolu s videoďakovačkou od samotného frontmana Korben Dallas Juraja Benetina. (Ten metalový album pre deti chcem!).
Istotou kvalitného moderovania a aj zachraňovania rôznych drobných prešľapov je už spomenutý moderátor Martin Staňo. Ako vždy, aj tentokrát z neho sršala veľká pohoda, profesionalita a najmä úprimné zanietenie pre slovenskú hudbu aj samotnú prácu v Rádiu_FM. Vďaka tomu je na pódiu počas RHA absolútne prirodzenou autoritou, či už rozdáva ironické rady pre začínajúcich hudobníkov alebo uvádza na pódium hudobníkov a hostí odovzdávajúcich ceny.
Celkovo si myslím, že to dobré aj tento rok jednoznačne zatienilo nedostatky. Tím organizátorov Rádiohláv možno nemá k dispozícii dostatok prostriedkov na zorganizovanie veľkého žiarivého galavečera, vynahrádza to však nadšením pre vec a faktom, že pri spájaní domácej scény jednoznačne je na čom stavať. Aj tento ročník ukázal, že zaujímavej slovenskej hudby rokmi neubúda, práve naopak. Nižšie je jej aktuálny zoznam a bolo by skvelé, keby ste sa k nemu vrátili vždy, keď budete chcieť ohŕňať nosom nad domácou hudobnou produkciou. Postupným objavovaním jej menej viditeľných autorov sebe aj scéne samotnej pomôžete oveľa viac.
Radio_Head Awards 2016 - prehľad nominácií a víťazov:
Album roka:
Billy Barman - Dýchajúce obrazy
Chiki liki tu-a - 3x4=13
Katarína Máliková - Pustvopol
Katarzia - Agnostika
The Ills - Ornamental or Mental
Singel roka:
B-complex - Past Lessons For The Future feat. Jan Werich
Billy Barman - Sloboda
Fallgrapp - Dym feat. Juraj Benetin
Katarzia - Milovať s hudbou
Para - Linda
Debut roka:
Barbora Bloom - 15/7
Buy Her Sugar - Buy Her Sugar
Fúzy múzy - Fúzy múzy
Genius Locci - Genius Locci presents Presence
Katarína Máliková - Pustvopol
Objav roka:
Dave Brannigan
Chris Ellys
Ľudové Mladistvá
Myodesopsia
The Kowal Chicks
POROTCOVSKÉ KATEGÓRIE:
Album roka / Cena kritikov:
Billy Barman - Dýchajúce obrazy
Katarína Máliková - Pustvopol
Katarzia - Agnostika
Longital - Divoko
The Ills - Ornamental or Mental
Elektronická hudba:
Beyuz - Lounge Life
Keosz - No future vol.1
Kevi Anavi - Between The Sine
Stroon - Solar Preludes
Tru5tM3 - Amanda
Hip-hop / Rap / R'n'B:
Danosť & G-Bod - Fúzia
Karaoke Tundra - Futurologický kongres
Moja reč - Offline
Rytmus - Krstný otec
Vec - Domáce potreby
Hard & Heavy:
0N0 - Reconstruction & Synthesis
Poetry in Telegrams - Melancholy
Rats Get Fat - Hnev
Rust2Dust - Vortex
Symbiosis - Inertia
World Music / Folk:
Balkansambel - Šlamastika
Jednofázové kvasenie - Rybí menuet
Katarína Máliková - Pustvopol
Klena & Klenoty - Škaredý deň v Chujave
Longital - Divoko
Števo Šanta & Ostrov - XXX
Jazzová hudba:
Eugen Vizváry - Part Two - For Jaco
Lukas Oravec Quartet f. Bob Mintzer - ALI
Peter Adamov - Portrait
Sisa Michalidesová - Dream Rhapsody
Valér Miko Trio - Vibrations, States, Emotions
Klasická hudba:
Cluster Ensemble plays Philip Glass
Eva Šušková - secret VOICE electric
Iva Bittová a Mucha Quartet - Béla Bartók Slovenské spevy
Janáčkova filharmónia Ostrava, David Porcelijn - A Tribute to Ján Levoslav Bella
Milan Paľa, Marián Lejava a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu - Husľové koncerty Karola Szymanowského a Albana Berga
Experimentálna hudba:
BIOS - Fluorescent Minerals
Jamka - Inter Alia
Klára a Ján - Druhý debut
Shibuya Motors - Live in Budapest, Signals from Arkaim
Stroon - Solar Preludes
Autor: Patrik Marflák
Foto: TASR - Jakub Kotian
