Keď Ramón Beňo alias Rakby pred týždňom v nedeľu uverejnil celkom vtipnú a trefnú skladbu Čau Paťo, asi ani sám netušil, aký ošiaľ vyvolá. Za týždeň si jeho narýchlo zbúchaný videoklip natočený v lacnej kaviarni pozrelo viac než 1,3 milióna ľudí, "kauzička" zaplnila titulné stránky bulváru a lámala rekordy čítanosti na weboch.
"Nebudem sa už vyjadrovať do žiadných časopisov, novín a už vôbec nepôjdem kvôli tomuto do televízie. Hlavná vec, čo trápi médiá, je, či je toto marketingový ťah dohodnutý medzi oboma stranami. Neni. A poprosím vás, rasistické útoky si píšte inde, nie na moje video," napísal rodák z Nitry na svoj Facebook štyri dni po zverejnení videa, keď sa počet jeho vzhliadnutí blížil k miliónu.
Rytmus sa spočiatku zmohol len na slovné štekanie cez portál Refresher.sk, ktorý sa hrdo postavil za svojho chlebodarcu, aj keď za cenu absolútnej trápnosti a neobjektivity. Ak by však ostalo len pri tom, bola by vojna preňho prehratá, a to nie je jeho štýl. Za týždeň preto dal dokopy novinku Škola rapu, ktorá je spolu so zastrašujúcim klipom asi najdrsnejším nákladom v histórii slovenského rapu. Samozrejme, pokiaľ nepočítame undergroundové klubovky v štýle freestyle battle.
Zdroj: YoutubeNadhľad vs. agresivita
Temný podmaz tvorí inštrumentálka legendárneho amerického producenta DJa Premiera s príznačným názvom The Enemy. Ide o jednoduchú, dookola sa opakujúcu slučku, svojmu účelu však slúži viac než dobre, beat je to poriadne tučný a atmosféra hrozivá. Také sú aj texty trojice nabrúsených raperov. Rytmusovi totiž robia spoločnosť dvaja silní zástupcovia undergroundového rapu Momo a Separ. Tí si posvietili na viacero aktuálne populárnych mien najmä z novej vlny raperov pre novú vlnu poslucháčov ako sú Suvereno, Kali, český "kolotočár" Johny Machette, ale aj Bacila, ktorý s formáciou Drvivá menšina a neskôr Názov stavby koncertoval po kluboch dávno predtým, než sa na vrchol dostal Rytmus s Kontrafaktom.
Hlavným adresátom je však Bacilov mladší parťák Rakby, bez ktorého by táto vec nevznikla. A jeho hlavným kritikom Rytmus, ktorý zadelil svoju najúdernejšiu slohu za posledné roky. Samozrejme nechýba množstvo nadávok, za čo ho Rakby vo svojom videu kritizoval, no Rytmus opäť ukázal, že technicky patrí k najlepším raperom na scéne. Jeho nasranosť mu veríte, slová sú výstižné a Rakby, napriek tomu, že svojou minulotýždňovou odpoveďou príjemne prekvapil a takisto mieril do čierneho, teraz urobí najlepšie, keď stiahne chvost a bude sa venovať svojej sólovke, ktorú si tak efektívne spropagoval.
To isté v podstate robí aj Rytmus, na konci videa nechýba nápis Kontrafakt Navždy 2013. A nie, nemusí to byť dohodnuté, takto to jednoducho v rape funguje, slovné súboje - battle a diss tracky - boli odjakživa tým, čo pútalo veľkú pozornosť fanúšikov, a obaja aktéri to veľmi dobre vedia. Hovorí sa, že hudba nie je súťaž, ale v hip-hope to tak celkom neplatí. Súťažia MCs, dídžeji, writeri aj breakdanceri, a práve tento "športový rozmer" je jedným z dôvodov, prečo je "kultúra ulice" taká populárna.
A najkrajšie na tom je, že každý má toho svojho víťaza, aj v prípade tohto súboja Dávida s Goliášom. Rakby zvíťazil svojím nadhľadom, Rytmus priamočiarou agresivitou, z ktorej mrazí, a technickými kvalitami. Je už len na poslucháčoch, čo z toho si cenia viac. Osobne diss tracky veľmi nemusím, ale Čau Paťo ma pobavil a Škola rapu je úplne iný level - naozaj kvalitný náklad, aj v podaní Moma a Separa. Škoda len zbytočných posledných dvoch minút, tieto úbohé hovorené pľuvance na konci trackov by mali zakázať...
Kto koho dissuje a kto je víťazom?
Ramón Beňo svoj track na Youtube zavesil so slovami "Toto nie je diss, iba vtipné vyjadrenie". V jeho prípade išlo o zhudobnenú odpoveď na slovné urážky od Vrbovského, za čo si, aj vzhľadom na (ne)kvalitu svojej predošlej tvorby vyslúžil uznanie mnohých, či už z radov fanúšikov hip-hopu alebo od "náhodných okoloidúcich". Pokiaľ by netrafil klinec po hlavičke, Rytmus by nemal dôvod nahrať Školu rapu, veď podľa vlastných slov "hovnám neodpovedá". V tejto vojne však neprehral nikto - pomohla všetkým zúčastneným aj nezúčastneným, dokonca aj Suverenovi, ktorého meno sa v podobných výlevoch "pravých raperov" vyskytuje v poslednej dobe pravidelne. O ich tvorbu je následne o to väčší záujem - aj ja som si už konečne musel zistiť, kto je to ten Kali...
Rakby je víťazom pre tých, ktorým vlastne hip-hopová kultúra nič nehovorí, ale rap v popových a tanečných songoch sa im celkom páči. Páči sa im tiež to, že sa niekto postavil proti "zlému Rytmusovi, ktorý nadáva a kazí deti". Navyše ten niekto robí zábavné pesničky typu Nový rok (bleh). Čo na tom, že nie je až taký dobrý raper, veď pre väčšinu ľudí aj tak rap nie je žiadne umenie a hovoria si, že to dokáže každý. V každom prípade Rakby ukázal potenciálny smer, ktorým by sa mohol ďalej uberať - namiesto párty odrhovačiek by mohol zaujať zmysluplnejšími textami so svojským nadhľadom a vtipom, pretože takých na našej überserióznej hip-hopovej scéne nikdy nie je dosť.
Rytmus je víťazom pre svoje "ovečky", ktoré vyrastali na Kontrafakte a jeho sólovkách, a tých nie je málo. Ide o fanúšikov, ktorým pojmy ako diss a battle netreba vysvetľovať a ktorí počujú, že Rytmus je od Rakbyho technicky o niekoľko tried lepší (alebo nepočujú, ale prečítali si to na Refresheri). A vedia, že ak by sa mali títo dvaja stretnúť v živom freestyle battli, Rakby by pravdepodobne nemal veľké šance. V každom prípade by si to mohli skúsiť, bolo by možno zábavné a snáď menej trápne ako Rytmusov "freestyle" u Krausa.
No a potom sú tu ľudia, ktorí sa budú v diskusii pýtať, či je toto hudba (načo to čítate?), a tiež takí, pre ktorých nie je víťazom ani jeden a len sa na celom tomto žabomyšom spore dobre bavia. Ľudia, pre ktorých sú otcami česko-slovenskej scény Manželé, Rap Steady Crew, David zo Senca, Vec/Trosky či Chaozz. Ľudia, ktorí sa kedysi bavili na chorých rýmoch postavičky menom Patrik Metamorfolord a neskôr len s otvorenými ústami pozerali, ako ten človek dokázal z dna vystúpať na vrchol. No napriek tomu mu nepapajú z ruky, pretože im MC, rapujúci hlavne o sebe a o rape, svojimi textami väčšinou nemá čo povedať.
Títo ľudia sa len pousmejú nad tým, ako Rytmus svojim fanúšikov neustále vykladá, že je otcom scény. Faktom je, že scéna tu bola dávno pred rokom 2003, kedy vyšiel prelomový singel Dáva mi. Faktom tiež je, že Kontrafakt urobil najviac pre komercionalizáciu slovenského rapu - nie prvoplánovo, ale autenticky, za čo si zaslúži uznanie. O to je však úsmevnejšie to, ako dnes Rytmus s erbom toho najväčšieho a pravého na hrudi bojuje proti monštru, ktoré na domácej scéne (s prispením svetového vývoja) sám stvoril. Mali by rapové texty o láske plné lacných klišé dnes taký úspech, keby Rytmus nenahral Príbeh? Zaujímal by niekoho "disko rap", keby Rytmus nikdy neopustil 90 bpm a nezačal spievať cez autotune?
Možno áno, možno nie, v každom prípade sa jeho ponosovanie novej generácie raperkov nezaobíde bez pokrytectva a prezliekania kabátov. Všimli ste si, že v Škole rapu nie je Ego? Je to logické - bolo by zvláštne, keby autor najväčšej a komerčne najúspešnejšej "kolotočáriny" v histórii česko-slovenskej scény teraz nadával na "kolotočárov". Jeho parťák Patrik to však bez hanby robí. Možno by sa mohol ukľudniť a namiesto dissovania "hovien" radšej vzdať hold svojim predchodcom a skutočným otcom scény. Tak, ako to robia veľké osobnosti svetového hip-hopu (viď napr. Drake). U nás však zrejme búchanie sa do pŕs fanúšikom "skutočného rapu" stačí.
PS: Kým niektorí o undergrounde len rapujú, a aj to len vtedy, keď im to vyhovuje, iní ho skutočne robia. Čítajte viac v čerstvej reportáži z bratislavského koncertu kultových WWW
Autor: Patrik Marflák
Foto: Youtube / Facebook
