Najvýraznejšie slovenské vydavateľstvo uzavrelo svoj doposiaľ najúspešnejší rok oslavou Slnko Spirit. V trinástom roku svojho fungovania vydalo skoro rovnaký počet albumov, čo je ideálna príležitosť obzrieť sa späť.

V úzkej chodbe bytu s krásnym výhľadom to všetko začalo. Krabice cédečiek, kartóny obalov, prvých pár zakladačov s účtovníctvom. Stále rastúce kôpky nahrávok pod posteľou. Romantická predstava o obývačkovom vydavateľstve, kde sa nová hudba vŕši v každom úložnom priestore, je pri Slnko Records už vlastne automatickou asociáciou. Tvoriť, nahrávať a kľudne aj vydávať "z pohodlia domova" dnes nie je nič nezvyčajné, množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev takto funguje a špeciálne na Slovensku sú hranice medzi pracovným a osobným priestorom umelcov veľmi nejednoznačné. Príbeh Slnka je však predsa výnimočný.  


Dôkazom bol aj večer Slnko Spirit, prvý takmer-festival vydavateľstva, ktoré sa rozhodlo osláviť úspešný rok spolu s fanúšikmi. Pravidelné koncoročné stretnutie hudobníkov a priateľov sa 18. decembra prvý raz rozšírilo aj na tých, vďaka ktorým funguje už 13. rok - jeho verných podporovateľov. A hoci večer nepatril až tak veľmi hudbe (ktorá by si v mnohých prípadoch žiadala viac sústredenej pozornosti ako tomu bolo v Nu Spirit Clube) ako najmä stretávaniu známych, kamarátov, prípadne hudobných vzorov, rozhodne bol vydarený. Dve klubové pódiá postupne hostili reprezentatívnu zostavu zo súčasného katalógu Slnka. Odviazanú zábavu skupiny Zlokot striedala krehká sila Zuzany Homolovej, odzbrojujúcu priamočiarosť Katarzie sofistikovanosť tria Talent Transport. Vydavateľstvo plné zdanlivých kontrastov a predsa s jednoznačnou dušou.  

Treba povedať, že toto je pomerne osobné ohliadnutie sa. Kdesi tam na počiatku rokov dvetisícich sa totiž Slnko Records rodilo vlastne doslova pod mojím nosom. Nikdy som nebola vyslovene jeho súčasťou, no vždy akosi nablízku. Vlastne sme spolu vyrástli – Šine som pomáhala baliť prvé albumy, skladať booklety, predávať na koncertoch cédečká. Prvé nahrávky vtedy ešte Dlhých Dielov (dnes Longital) vylisované spolu s listom stromu ginko. Obaly prvých nosičov z mäkkého papiera, z ktorého bolo cítiť to domáce teplo. Pod posteľou sa medzi štosmi cédečiek preháňali mačky. Trochu punk, veľa lásky. Spomínam to aj preto, že môžem potvrdiť pravdivosť tej romantickej legendy, ktorá sa okolo Slnka vznáša. Šina a Dano Salontay nie sú nadľudia, nerobia zázraky, ale občas aj chyby. Ich vydavateľstvo sa skladá z tisícky prozaických drobností. Šina nie je žiadna čarovná hudobná dula, ktorá pozná zaručené návody na úspech. Má to zrátané, ale nie vykalkulované. Napriek tomu je na púti jej vydavateľstva čosi zázračné a poučné pre nás všetkých.


Slnko stúpa

Túžba jednej ženy a jedného muža robiť svoju hudbu slobodne má takú silu, že ich vydavateľstvo v posledných rokoch jednoznačne ovládlo slovenskú hudobnú scénu. Všetci už počuli, že na začiatku vlastne išlo len o to, môcť vydať vlastnú hudbu a umožniť to aj svojim kamarátom. A všetci už v určitom momente pochybovačne krútili hlavami, či už pri x-tom albume Živých kvetov, prechode Longitalu na elektroniku či správe o vydávaní Jany Kirschner. Že je dnes Slnko synonymom kvality a jednoznačným referenčným bodom pre slovenskú hudbu, nie je náhoda. Je v tom trochu šťastia a veľa trpezlivej vytrvalosti. A predovšetkým neochvejného presvedčenia. O tom, ako človek chce žiť, ako tvoriť, čo prináša do tohto sveta, čo hovorí jeho hudba.

Vydavateľstvo vedené intuíciou znie ako samovražedná misia, no Slnko dokazuje, že cesty k úspechu môžu byť rôzne. Z komunitnej, kamarátskej iniciatívy sa môže stať najaktívnejší hráč na trhu, z napaľovania cédečiek sa dá prejsť až k vydávaniu vinylov mainstreamovej hviezdy. To, čo robí Slnko takým žiarivým Slnkom, je jeho osobnosť. Nemusíte ju prijímať bezvýhradne, no má čo povedať každému. Stačí len pohľad na uplynulý rok, počas ktorého na Slnku vydali svoje albumy Med, Zapaska, Jana Kirschner, Monikino Kino, Katarína Koščová, Hviezda, Tu v dome, Talent Transport, Korben Dallas, Bad Karma Boy, Zuzana Homolová & Miloš Železňák a Zlokot.

Talent Transport, Slnko Spirit Zdroj: Vlastimil VojáčekTalent Transport na akcii klubovom festivale Slnko Spirit - viac fotiek

Priamo, rýchlo, k srdcu

Je to práve osobný prístup, ktorý ako hlavnú devízu tak často spomínajú interpreti, ktorých Slnko zastrešuje. V čase bujnejúcej anarchie v hudobnom priemysle je pocit osobnej podpory na nezaplatenie a Šinino hudobno-duševné poradenstvo sa zdá byť kľúčové pre mnoho zo slovenských hudobníkov. A je úplne samozrejmé, že aj mená ako Kirschner či Koščová zamierili svoje kroky tam, kde sa stretávajú so skutočným záujmom o hudbu, nie hitovosť, o výpoveď, nie minutáž, a predovšetkým o energiu do hudby vloženej.

Z môjho osobného pohľadu to tak bolo vždy, no posledné roky to ukazujú celkom zreteľne - Slnko Records je miestom, ktoré umožňuje rozhodnutým ľuďom napĺňať svoje sny. Či už ide o rozhodnutie popovej hviezdy nerezignovať na obsah a vlastnú osobnosť, rozhodnutie živiť sa len hudbou či zobrať do rúk svoj talent.  

Príbeh Slnka prináša teda jasné ponaučenie - netreba sa báť robiť veci inak. Byť osobný, s tvárou, kožou a dušou na trhu. Aj tvrdohlavo, aj s pochybnosťami. Čakať a rozvíjať to svoje, v čom cítiť zmysel. Netreba sa báť robiť veci naplno. Slnko Records a jeho neustále stúpanie je dobrá správa nielen pre slovenskú hudobnú scénu, ale aj pre všetkých tvorivých ľudí. Dá sa to.              

PS: Trinásta bodka za rokom Slnka je zadarmo - stiahnite si kompiláciu Slnko Artists 2014.

Autorka: Michaela Kučová