nemam

Hora zo skla

Plávame jazerom riekou moriami a mlákami
V diaľke sa črtá vytúžený breh
V zahmlených chumáčoch nad hladinou plieskame veslami
Z oblohy s rachotom padá žeravý sneh

Koľkokrát sme si sľubovali odpúšťali maľovali na steny obrazy
V čajovej lyžičke potopili celý svet
Toľkokrát sme sa videli na everestoch pripíjali na úspech
Nakoniec plazili sa po smetiskách skromne späť

Ako mám preboha ja vyliezť na túto horu zo skla
Siahať si neustále na samé dno svojich síl
Armáda pomocníkov ťahajúcich z bahna keby tak prišla zo sna
Natiahla laná ponad priepasti a valy a klzké kolmé steny premenila na lúky a oblaky
Čo rozplynú sa pri najmenšom pomyslení

Koľkokrát sme si predsavzali prisahali nerobiť úkroky do strán
Ako osly ale hrdo svoj náklad na chrbtoch si niesť
Ako tkať si košeľu zo snov a pred koncom rozbiť krosná
Tak zradilo nás nutkanie na kúsku sa ticho zviesť

V diaľke sa trepoce ten motýľ ktorým môžeš byť zo zlata celý
Musíš len nahý a bez lán pokoriť ten sklený vrch
Blúdime vlastnými jazerami riekami moriami a mlákami
Vraj sú aj takí ktorí preleteli