Kým prvé tri albumy skupiny O.B.D. (Orchester Bronislava Dobrotu) vyšli v časoch najväčšej slávy formácie v rozpätí necelých troch rokov, na štvrtý si museli fanúšikovia počkať ďalších osem. A na novinku Stereo ešte o dva roky viac. Čo dokáže kultová skupina 90-tych rokov ponúknuť poslucháčom dnes?
Nasledovali dnes už kultové albumy O.B.D. (1995) a Zdraví (1996), čo bola viac-menej radostná gitarová hudba, na Chupacabras (1998) sa už ku klasickému zvuku pridala elektronika. Na prelome tisícročí prestala značka O.B.D. existovať, Galo založil skupinu Divná zostava. V roku 2005 sa však O.B.D. vrátili na koncertné pódiá v plnej sile. K hitom z oboch predošlých albumov pridali nové priamočiare rockové piesne z vtedy aktuálnej štúdiovky 7 1/2 (2006). Nadviazať na predošlú veľkolepú slávu kapely sa však nepodarilo.
Návrat ku koreňom v dobrej spoločnosti
Desať rokov po comebackovom albume prichádzajú O.B.D. so svojim piatym titulom. Stereo (2016) je milým prekvapením. Návratom ku koreňom, kvôli ktorým si ich masy fanúšikov kedysi obľúbili. V štúdiu sa okrem Gala a gitaristu Bronislava Dobrotu schádzala niekoľko rokov skvelá partia muzikantov. Martin Valihora je pasovaný za právoplatného člena O.B.D., podľa bookletu tvorí spolu s Galom a Braňom momentálnu oficiálnu zostavu kapely. Ako prvý singel avizujúci ďalší veľký návrat predstavili titulnú skladbu.
Na nahrávke Stereo sa podieľal aj (bývalý) člen skupiny Martin "Žumo" Zimányi (basgitara), neodmysliteľné dychy nahrávali osvedčení Richard Šimurka a Martin Ďurdina. Z prítomnosti mena druhého menovaného je zrejmé, že časť albumu vznikala ešte pred jeho predčasnou smrťou v júli 2014.
Na zozname tých, ktorí sú pod nahrávkou nového albumu skupiny podpísaní sú aj Marek Žilinec (bicie), Peter Dobrota (klavír), Mário Oravský (gitara), Juraj Majer (basgitara), Oliver Ďurčo (perkusie), Silvo Sališ (gitara) a Filip Pokorný (vokály). Zaujímavá je prítomnosť Mariana Jaslovského, ktorý prispel flautami a saxofónmi. Autorsky na platni dominuje Galo, prispel aj Broňo a Peter Villa. Pod produkciou štyroch nahrávok je podpísaný Tomáš Sloboda z Le Payaco. A je to počuť, aj vďaka nemu znie nahrávka sviežo a dravo.
Slabinou je menšia kompaktnosť vychádzajúca zrejme z toho, že album vznikal na etapy. Bonusová (podľa bookletu) nahrávka Láska z papiera je ešte z roku 2009. Hosťoval na nej Peci Uherčík a je asi najrádiovejšou skladbou platne Stereo. Galo sa s ňou objavil v súťaži Eurovízia. Posledné skladby sa dokončovali v roku 2016. Hoci vydanie albumu bolo avizované na jeho prvú polovicu, nakoniec vyšiel na značke TC Lemons až koncom októbra.
Prečítajte si: Nový album kapely O.B.D. pokrstil Peci Uherčík medovinou z ruže
Návrat do 90. rokov aj bez nostalgie
Kým prvá pieseň na albume - titulná Stereo - dostane poslucháča do varu atmosférou pripomínajúcou americkú skupinu Morphine, a skalného fanúšika či pamätníka naladí na polovicu 90. rokov, nasledujúce Púpavy očakávané tempo prudko spomalia. Expresívny Galov spev kontrastuje s Jaslovského flautou. Premyslená rytmika a vokály na pozadí robia z pesničky prvý vrchol albumu. Je síce staromilská - v tom najlepšom zmysle slova - ale vôbec nie nostalgická.
A platí to aj o celej platni Stereo, aj keď pri počúvaní väčšiny skladieb sa nedá ubrániť pocitu, že ak by album vyšiel v roku 1999, bol by logickým pokračovaním prvých dvoch. Či sa ním skupine O.B.D. podarí (a či vôbec chce) nadviazať tam, kde naznačovanú trajektóriu prerušila, ukáže čas.
Ďalším z vrcholov platne je Živý pokoj odkazúci na Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Napriek názvu je to veľmi nepokojná skladba, ktorá môže na koncertoch publikum veľmi rýchlo rozhýbať. Text síce neobsahuje frázu, s ktorou by sa mohlo stotožniť a spievať spolu s kapelou, vynahradiť si to však môže, napríklad, pri akustickej skladbe Ľalia. Poetický rozbeh textu Galo pribrzďuje v refréne. Šírenie holej pravdy nie je pornografia, tvrdí.
Nové polohy, staré finty
Až na hranice šansónu nás Galo privádza v piesni Prsteň. Klavír, saxofón, melancholický text a napriek tomu dravj v nahrávke. Čistota žánrov je to posledné, na čom O.B.D. záleží. A to je dobre. Kráčam mestom 2 je ďalšou rezkou vecou z albumu. Voľne nadväzuje na skladbu s rovnakým názvom z predošlej platne. Ak si k dychom a groovu primyslím elektroniku, evokuje mi pesnička hit skupiny z roku 1998. S mojím ohňom sa hraj mala na svoju dobu moderný zvuk, nápad aj nápaditosť. Kráčam mestom 2 sa pohybuje v podobne ušitom rúchu, dokáže však očariť. Rovnako ako celý album.
Záver novinky O.B.D. patrí kompozícii, ktorej autorom je síce Galo, ale s kapelou a jej tradíciami má máločo spoločné. Sonáta D mol pre klavír a sláčikové trio je milé dielo. Vhodné do filmu alebo ako otváracia skladba Medzinárodného festivalu ruží v Dolnej Krupej. Ukazuje Gala v inej než rockerskej polohe.
Sonátu treba chápať ako bonus. Predchádza mu rocková balada Realizuj s krásnymi gitarovými partami, jasným posolstvom v texte refrénu a atmosférou umocňujúcou pocit, že sa práve skončil album, ktorého skladby môžu očariť poslucháčov aj o desať rokov. Prevrat v slovenskej pop music sa samozrejme nekoná, no kto má chuť vypočuť si poctivú hudbu bez kalkulu, bude spokojný. Rovnako ako autor tejto recenzie.
O.B.D. - Stereo
(TC Lemons, 2016)
1. Intro
2. Stereo
3. Púpavy
4. Ľalia
5. Živý pokoj
6. Pod modrou oblohou
7. Prsteň
8. Kráčam mestom 2
9. Padám preč
10. Láska z papiera
11. Realizuj
12. Sonáta D mol pre klavír a sláčikové trio
Autor: Peter Lehotský
Foto: Michael Mráz
Súvisiaci interpreti: Obd
