Ak chcú slovenskí fanúšikovia súčasného indie rocku počuť svoju obľúbenú hudbu naživo, nemajú veľa možností. Niekoľko mladých, najmä britských kapiel už hralo na Pohode či na Grape, no väčšinou za nimi treba cestovať za hranice. Druhá možnosť je ísť na koncert niektorej z domácich kapiel, ktoré súčasný vývoj rocku reflektujú vo svojej tvorbe. Patrí medzi ne aj skupina Talkshow, ktorá na druhom albume potvrdila svoje kvality.

Slovenská hudobná scéna nám robí v poslednom čase naozaj radosť. Vychádzajú albumy, pri ktorých nemusíte tŕpnuť s myšlienkou, že na domácu kapelu je to celkom dobré. Kunst je presne ten typ albumu, a hoci si každý poslucháč môže nájsť slabšie aj silnejšie momenty nahrávky, celkovo znie vyvážene a zaujímavo. Ponúka presne to, čo fanúšikovia indie rocku očakávajú a navyše skrýva pár prekvapení.  

Po štyroch rokoch od debutového albumu Talkshow vydali jeho vyzretejšieho nasledovníka, ktorý v istých momentoch znie aj ako novinka od Arctic Monkeys. Tá je podľa hudobných kritikov jedným z najlepších albumov roka 2013 a zároveň patrí medzi najpredávanejšie platne vo Veľkej Británii. Novinka bratislavskej kapely tak vysoko nesiaha - na Slovensku preto, lebo žáner, ktorý hrá, nemá dosť fanúšikov, a vo svete preto, lebo indierockových kapiel vzniklo za posledné dve dekády jednoducho príliš veľa a na veľký úspech treba viac než len dobré skladby a dobrý zvuk. Talkshow našťastie svoje nedostatky vyvažujú pozitívami, ktoré sú prísľubom do budúcnosti.

Zaujímavejší najmä vďaka elektronike

Kunst štartuje gradujúcim introm, po ktorom nastupuje čistá rocková energia v skladbe Gee. Práve pri tejto pesničke je možné všimnúť si podobnosť hlasu speváka Andreasa Imricha s Alexom Turnerom z Arctic Monkeys, za čo určite môže aj použitý efekt pri speve. Oveľa viac však upúta hit Roads. Ten patrí k melodickejším a hudobne veselším kúskom na albume. Talkshow to v týchto polohách veľmi pristane, čo potvrdili už aj na spomínanom eponymnom debute.

Kapela však na novinke ukázala odvahu a snahu posunúť sa v tvorbe ďalej. Po Roads prichádzajú experimentálnejšie skladby ako Empire, ktorej fúkol vietor do plachiet najmä refrén, silný po hudobnej aj speváckej stránke, a Pictures, kde sú spev, rytmika a gitary, aj napriek nepravidelným drum&basovým bicím, v harmónii. Podobné rytmické experimenty sa na albume objavujú častejšie, a práve vďaka nim Talkshow posúva svoju latku vyššie a zvyšuje aj atraktivitu svojich koncertov. Pôsobivo by mohla naživo znieť aj pieseň Ice, plná zaujímavých elektronických zvukov. Ich spojenie s rockovým drajvom je pre Talkshow určite smerom, ktorým sa oplatí ísť. Tieto skladby patria k najlepším momentom, ktoré Kunst ponúka, hoci dobrých vecí je na ňom viac. 

Poriadny rockový náklad predstavuje pesnička Death, ktorá je gitarovo striktná, miestami ukričaná. Mojím asi najobľúbenejším kúskom na albume je NYC s výborným textom. Počúvala som ju viackrát a najviac sa mi páči, keď beriem slová skladby s nadhľadom a možno trochu s humorom. Pravdepodobne to nebol zámer kapely, no určite je príjemným rozmerom nahrávky, že texty, napriek tomu, že nie sú spievané v rodnom jazyku, nie sú banálne a každý si ich môže vyložiť po svojom. Nehovoriac o angličtine, ktorá vôbec nedáva znať, že počúvate slovenskú kapelu.

Kráľovnou Kunstu je zádumčivá Down Deep

Pri mnohých skladbách albumu Kunst sa neviem odpútať od myšlienok na podobné, už dávno existujúce piesne. A nemyslím si, že by za to mohol vyčerpaný hudobný fond. Niekedy však aj podobnosť môže byť pozitívna. Rozhodne je to tak v prípade Down Deep s atmosférou novšej tvorby Thoma Yorkea (Radiohead, Atoms For Peace), kde hlboká basa posúva album do temnejšej a príťažlivejšej roviny. Talkshow sa aj na druhej štúdiovke rozhodli na záver spomaliť. Kunst tak končí hudobnou oázou pokoja. Sláčiky, vokál a melódia piesne Sweet Dreams Live Well pôsobia až étericky. Aj vďaka tejto skladbe zostáva po vypočutí dobrý pocit z celej nahrávky. 

Keď som Kunst počúvala prvýkrát, kládla som si otázku, prečo sa autori rozhodli dať albumu práve takýto zaväzujúci názov (Kunst = umenie). Nedá sa povedať, že by som presne našla odpoveď, ale je to určite nahrávka, ktorá v poslucháčovi zreje. Je plná skladieb, ktoré musia fungovať na koncertoch a veľmi dobre sa počúvajú aj v domácich podmienkach. Talkshow sa vybrali náročnou, ale asi dobrou cestou - ich druhá štúdiovka patrí k najzaujímavejším anglicky spievaným albumom, aké u nás v posledných rokoch vznikli.

Zároveň ide o ukážkový príklad toho, že to, čo je vo svete výrazným trendom, môže byť na Slovensku ojedinelé a jedinečné, aj keď tomu v porovnaní so silnou zahraničnou konkurenciou stále niečo chýba. Možno všetko vyrieši tretí album - pokiaľ kapela opäť urobí taký posun ako tentokrát, mohla by to niečo v sebe nájsť.

TIP: Celý album Kunst si môžete zdarma vypočuť alebo zakúpiť na stránke tlkshw.bandcamp.com.


Talkshow – Kunst
(self-released, 2013)

1. Intro
2. Gee
3. Roads
4. Empire
5. Pictures
6. California
7. Shadows
8. Death
9. NYC
10. Heart Like a Stone
11. Down Deep
12. Ice
13. Sweet Dreams Live Well

Autorka: Martina Šimoňáková

Súvisiaci interpreti: Talkshow