1977. Rok, v ktorom vedci objavili prstence Uránu, v Španielsku sa uskutočnili prvé demokratické voľby po 41 rokoch Francovho režimu a Vince Clarke s Andrewom Fletcherom v britskom Basildone založili kapelu s názvom No Romance in China, zárodok neskorších Depeche Mode. Clarke spieval a hral na gitaru a Fletcher na basgitaru. Martin Gore v tomto období pôsobil ako gitarista v zoskupeniach Norman and The Worms a The French Look.
Mladá kapela odohrala svoj prvý koncert na školskom večierku v máji 1980. Jej prvý vydaný song Photographic sa objavil v tom istom roku na kompilácii Some Bizzare Album, spolu s ďalšími budúcimi alternatívnymi ikonami ako Soft Cell, The The a Blancmange. Skladba neskôr vyšla aj na debute Speak & Spell. Prvý singel Dreaming Of Me vydalo vo februári 1981 vydavateľstvo Mute Records a dostal sa na 57. priečku britských hitparád, druhý New Life už sa vyšplhal na 11. priečku. O tri mesiace skupina vydala Just Can't Get Enough – prvý singel, ktorý sa prebojoval do UK Top 10 a najvyššie sa dostal na 8. miesto. Bol pre Depeche Mode v mnohých smeroch prelomový a jeho úspech vydláždil cestu k debutovému albumu.
Synthpop a optimizmus - Speak and Spell (1981)
Prvý album Depeche Mode vyšiel v novembri 1981 v Mute Records. Jeho názov je odvodený od elektronickej detskej hračky - hlasového syntetizátora, a najvyššie sa dostal na desiatu priečku britského albumového rebríčka. Väčšinu skladieb na ňom napísal Vince Clarke ešte ako člen kapely, čím sa odlišuje od všetkých ostatných albumov. Clarkov rukopis je pritom hlavný dôvod, prečo Speak and Spell ani zďaleka neznie ako Depeche Mode, na akých sme zvyknutí.
Album odráža obdobie svojho vzniku – počiatky synthpopu, jednoduché, "pípajúce" a diskoidné melódie. Kapela znie nevyspelo, až pubertálne, ale zároveň šťastne a optimisticky. Clarkovi sa podarilo do skladieb dostať radostné zvuky disco-popu a nabiť ich emóciami. Najlepšie skladby z debutu, napr. "kraftwerkovská" New Life a stálica tanečných parketov Just Can´t Get Enough dnes už patria ku klasike. Aj tie menej vydarené sú nabité energiou a chytľavé. A hoci zvuk Speak and Spell je z dnešného pohľadu naivný a možno aj trochu smiešny, vo svojej dobe mal veľký vplyv na formovanie hudobnej scény. V roku 2006 sa dočkal reedície (spolu s Music for the Masses a Violator) a jeho remastrovaná verzia vyšla v marci 2007 ako deluxe vinyl.
Depeche Mode - Just Can't Get Enough
Album čerpajúci z harmónií 60. rokov a pop-rockového dedičstva ovplyvnil v priebehu 80. rokov celý rad muzikantov a hudobných štýlov. Fanúšikovia temného "depešu" sa s ním neidentifikujú, ale kapela sa prostredníctvom neho pustila na úplne nové, nepreskúmané teritórium a zvolila nový prístup produkcie hudby. Spomínaná New Life vystihuje energickosť, mladistvosť, optimizmus a sviežosť celého albumu, hoci jej text v podstate nedáva zmysel. I Sometimes Wish I Was Dead je napriek názvu dokonca ešte veselšia, so zvonivými syntetizátormi za každým refrénom, a v rýchlom tempe. Puppets je možno prvá "poriadna" pieseň v "depešáckom" štýle, pochmúrnejší pohľad na drogovú závislosť však stále dopĺňajú chytľavé clarkovské syntetizátory. Boys Say Go! má hymnický potenciál a solídne syntetizátory v pozadí, a podobne ako Nodisco obsahuje stopy akejsi hrozby.
Skladbou s oficiálne najklišéovitejším textom v celej kariére DM je určite What's Your Name?, v refréne ktorej sa spieva "Ahoj, si taký pekný chlapec". Vypočujte si ju, ak sa chcete zasmiať. Photographic má temnejší zvuk a strohejšie syntetizátory. Zároveň je to asi jediná skladba z prvého albumu, ktorú kapela dodnes hráva na koncertoch. Na albume nassleduje Tora! Tora! Tora!, ktorá je prvým autorským príspevkom Martina Gorea, je svojrázna a pomerne odlišná od zvyšku albumu. Na konci každého verša má vrstvené syntetizátorové efekty. Big Muff údajne dostala názov podľa nožného pedála na klávesoch a vyznačuje sa zábavnými inštrumentálnymi prvkami. Any Second Now je hudobne čistokrvná balada, opäť však s nezmyselným textom a Goreovým hlavným vokálom. Vrcholom albumu je rozhodne Just Can't Get Enough, esencia žuvačkového popu v najčistejšej forme, s klamlivo viacvrstvovými syntetizátormi. Nalepí sa vám priamo na mozgové závity a už sa jej nezbavíte.
Depeche Mode - Photographic (live - Rock Am Ring 2006)
Odchod Clarka, príchod Wildera
Už počas turné a propagácie albumu Speak & Spell začal Vince Clarke vyjadrovať svoju nespokojnosť so smerovaním kapely. Neskôr sa vyjadril, že "nikdy nebolo dosť času na nič". V novembri 1981 verejne oznámil, že z Depeche Mode odchádza. Tvorbu skladieb aj textov po ňom prevzal Martin Gore, ktorý sa venoval skôr ťažším témam a postupne "stemnela" aj hudba. Clarke síce je autorom niekoľkých piesní na druhej štúdiovke A Broken Frame, no kapelu opustil ešte pred jej vydaním. Neskôr našiel slávu ako súčasť synthpopovej dvojice Yazoo (s Alison Moyet) a neskôr dua Erasure (s Andym Bellom).
Koncom roka 1981 Depeche Mode vďaka anonymnému inzerátu v časopise Melody Maker našli 22-ročného hráča na klávesy Alana Wildera. Najprv ho prijali len na skúšobnú dobu počas turné Speak and Spell, napokon sa však stal plnohodnotným členom kapely a zostal ním až do roku 1995. Jeho odchod mnohí fanúšikovia dodnes nevedia predýchať, nakoľko stál pri zrode kultových albumov ako Violator (1990) a Songs of Faith and Devotion (1993). Tým sa však budeme bližšie venovať v ďalších dieloch komentovanej diskografie Depeche Mode. Zaujímavosťou je, že Wilder sa nepodieľal na nahrávaní albumu A Broken Frame, hoci s kapelou predtým absolvoval turné. Gore, Fletcher a Gahan totiž chceli dokázať, že v štúdiu vedia fungovať aj bez Clarka a nepotrebujú zaňho žiadnu náhradu.
Rýchla temnota v polámanom ráme - A Broken Frame (1982)
Dôvod pre túto výzvu bol jednoduchý - mnohí fanúšikovia aj hudobní kritici boli presvedčení, že odchod Clarka znamená koniec Depeche Mode. Clarke bol totiž spočiatku hnacou silou úspechu kapely, práve vďaka jeho skladateľským schopnostiam urobil prvý album z DM trendových mladých lídrov synhtpopového hnutia. Nikto si však po jeho odchode nevedel predstaviť, akým smerom sa vydajú ďalej. Pochybnosti sa rozplynuli, keď v januári 1982 vydali skladbu See You ako prvý singel bez Clarka. V britských rebríčkoch sa dostal až na šiestu priečku, čím prekonal všetky tri single vytvorené Clarkom. Kapela sa zároveň vydala na svoje prvé rovnomenné svetové turné. V nasledujúcich mesiacoch vydali dva ďalšie single, The Meaning of Love a Leave in Silence.
Úloha autora piesní pripadla Martinovi Goreovi, album však vznikal v časovom strese. Martin mal "v šuplíku" niekoľko skladieb, ale iba približne pol roka na to, aby pripravil 10 piesní. Depeche Mode napokon album začali nahrávať v júli 1982 a vyšiel už v septembri. Veľký tlak sa odrazil na rôznorodosti a kolísavej kvalite skladieb, mnohé z nich nedosiahli svoj plný potenciál a niektoré vznikli systémom pokus–omyl. Martin Gore sa pri príležitosti reedície albumu v roku 2006 vyjadril, že ide o ich najhoršiu nahrávku. Albumu dominuje nedokonalá produkcia, ktorá mu však zároveň dodáva temnú a záhadnú atmosféru.
Depeche Mode - Leave In Silence
Tú určuje už úvodná skladba Leave In Silence. Text o ukončení vzťahu podfarbujú molové tóny syntetizátora a pôsobivé basové linky. Kritikov posun k temnejšiemu zvuku tak zmiatol, že kapelu premenovali na "Depressed Mode". Skladba bola pre DM míľnikom a definitívnou premenou, nasledovali podstatne temnejšie albumy s bohatšími a komplikovanejšími aranžmánmi. Ďalšia na albume je jedna z najnedocenenejších skladieb kapely. My Secret Garden sa začína jemnou "uspávankovou" melódiou, ktorá sa postupne rozvíja do chytľavej basovej línie s jednoduchými zvukmi syntetických dychov a zvončekov.
Nasleduje minimalistická a experimentálna Monument a jedna z najlepších inštrumentálnych skladieb Depeche Mode – Nothing To Fear. Prvý singel albumu, klasika See You, má síce dosť neoriginálny text, ale silná basová linka, naliehavý refrén a príjemný syntetizátor z nej robia zapamätaniahodný a príjemný kúsok. Pravdepodobne najtemnejšia na albume, až depresívna, je skladba Satellite v rytme ska, ktorý je pre Depeche Mode úplne netypický. Najslabšími skladbami albumu sú The Meaning of Love a A Photograph Of You - nekorešpondujú s temnou atmosférou, znejú príliš popovo a nezachraňujú to ani textami.
Album uzatvárajú opäť dve silné skladby, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo "depešáci" v tomto období svojej kariéry vydali. Šarmantná a experimentálna Shouldn't Have Done That je minimalistická, s chytľavým vokálom, silnými harmóniami, ultrajednoduchým bubnom a skutočným tlieskaním (vďaka členom kapely Blancmange, ktorí nahrávali vo vedľajšom štúdiu). Skladba plynule prejde do záverečnej, fanúšikmi mimoriadne obľúbenej The Sun And The Rainfall. Takmer veselá elektronická balada s nákazlivou melódiou a zborovým spevom, šťavnatou basovou líniou a sviežimi bubnami predstavuje dokonalý záver albumu A Broken Frame.
Depeche Mode - My Secret Garden
Ohliadnutie za prvými dvoma albumami vtedy ešte nevyzretých Depeche Mode je niečo, čo môže slúžiť ako argument v debate, v ktorej na jednej strane je "rýchle kvasenie" mladých talentov, ktoré reprezentuje dnešný hudobný priemysel na štýl Simona Cowella, a na druhej prirodzený vývoj mladých umelcov, ktorí potrebujú dostatok času a umeleckej slobody, aby vytvorili niečo naozaj výnimočné. Speak and Spell a A Broken Frame sú albumy plné potenciálu ale aj prešľapov, bez ktorých by sa však DM nikdy nestali kapelou, ktorá ovplyvnila celé generácie hudobníkov a na ktorej koncerty aj po vyše tridsiatich rokoch na scéne stále chodia desaťtisíce fanúšikov.
V ďalších dieloch komentovanej diskografie Depeche Mode si pripomenieme nasledujúce albumy a príde aj na najväčšie hity, ktoré určite zaznejú aj 25. mája 2013 na bratislavských Pasienkoch.
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Mute Records
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
