Oproti predošlým nahrávkam je názov sólovej novinky bubeníka a skladateľa z Komjatíc prekvapivo krátky. O tom, že menej býva vždy viac, nás presviedča nielen vhodne zvolené slovíčko Rondel, ale hlavne hudobná náplň, ktorá sa vďaka pevnému úsiliu (a nervom) vydarila viac než dobre.

Od bubeníkov sa toho v rockovej hudbe nikdy veľa neočakávalo. Vždy sedeli vzadu, držali rytmus a pomáhali si tým, že úporne potriasali hrivou vlasov. Nedá sa povedať presne, kedy došlo k zmene ich chápania a kto prvý sa o to zaslúžil. Touto zmenou žije i Lucas Perny - v ničom nechce poľaviť zo skladateľských ambícií. S radosťou konštatujem, že jeho snaha nevychádza naprázdno. Lucasove schopnosti sa od poslednej sólovky Psychedelic Springland povážlivo skvalitnili, čo zrejme súvisí s naberaním nových skúseností a spoznávaním zaujímavých hudobníkov (štúdium na univerzite mu očividne pomáha).  

Hudobník v priebehu poldruha roka absorboval nepreberné množstvo vplyvov, pretože sa po druhom albume ocitol na dôležitej križovatke. Úlohu priecestia zohral počin Astral Gate kde si s Miloslavom Kollárom zaexperimentoval síce rozporuplne, no aspoň úprimne. Mám pocit, že zásadný zlom v jeho živote predstavuje práve The Rondel. Pojem označujúci fascinujúce stavby s magickým podtextom, no v Lucasovom prípade možno akýsi hudobný rituál, navodzujúci beztiažový stav mysle i tela.      

Zaujmú skladateľské finesy i technické výkony  

V kútiku duše som sa obával, že Lucas bude znovu vystavovať a dávať do popredia svoje technické prednosti. Až teraz mi dochádza, že "bubeníckou" etapou si prešiel na predošlých nahrávkach. Zimnú a jarnú psychedelickú krajinu však neopustil nastálo, čo sa prejavuje hlavne v zúrivom útoku úvodnej skladby Rondel. Zaujatý a vtiahnutý do deja sa nestihnem ani nudiť a zatiaľ netuším, ako si to spolu umelci užívali nasledujúcich 20 minút, no rozhodne sa o to chceli podeliť aj s nami.


Výsledkom sú jamovacie kúsky Psychedelic Electroland (okrem spojenia elektroniky a psychedélie aj nechcená parafráza na Electric Ladyland) a Journey to Our Minds, kde nečakajte oslňujúce inštrumentálne výkony, pretože umelci vsadili na atmosféru. Motívy sa pekne rozmotávajú z klbka, aby sa rafinovane vracali späť, rovno pod kožu pozorného poslucháča. Vo vnútri sú utkané aj pavučiny, kde sa môžete ľahko zamotať, takže pomer prísad je vyvážený. Zatlieskal som slovenskej vynaliezavosti, nevediac, kam ma tí šialenci zavedú v úplnom závere platne.  

Asi nebudem veľmi slušný, ak rovno preskočím k poslednému titulu Instrumental Transcommunication, no mám na to zopár dôvodov. Je to experimentálna bomba, načasovaná priamo do hektického, post-šialeného obdobia, v ktorom žijeme. Obrňte sa trpezlivosťou a budete svedkami fantastických zážitkov. Pocítite pri nej chuť rezignovanej Zeme, horúcej lávy a piesku medzi zubami. Aj ja som mal čo robiť, aby som to tvrdé sústo v ústach rozomlel. Vyplatilo sa. Sála z toho psychedelická atmosféra, pod povrchom žblnkoce ťažká avantgarda a zčistajasna vám čísi hlas zvestuje, že váš vlak bude mať sakramentsky dlhé meškanie. Bodaj by nie, veď za týmito bláznami má 80 percent slovenských hudobníkov "zpoždění". Nápady sa vynárajú a vzápätí potápajú, ale dá sa z toho vyjsť. So zodratou kožou. Odvaha, zdá sa, nemá hraníc.    

Očarujúce motívy v kratučkých skladbách  

Perny má na starosti aj (zatiaľ jednoduchšie) klávesové party, no bez pomoci priateľov by ani pri najväčšej snahe nedosiahol na takú vysokú métu. Jeho druhmi v zbrani v spomínaných skladbách sú hlavne Jojo Blue a Peter Turay. V prekrásnej a dramatickej pocte žánru zeuhl asistuje Vlado Žemba, v post-modernom duchu sa zase nesie tribut Day After Ray (tu vypomáhal nestor slovenskej alternatívy Julo Fujak). Jedným z najvernejších je Miloslav Kollár, ktorý má prsty v Har(l)em Shake. V Post-industrial Depression je hosťom Milan Perny st., no skladba nie je poctou rovnomennému žánru, skôr ide o ponurú náladu, vystihujúcu dnešné dni. Zaujímavým dielkom je uspávanka Moonlight Lullaby of Lengyel Culture (archeológovia zaplesajú), kontrastom sú ostré bubenícke vsuvky (napr. Drum Solo for Hospital Ghosts už len svojim názvom láme väz) alebo satira na náboženské vojny Blood of Religious Wars.  


Neprebádané zákutia hudobných štýlov  

Ešte bohatšia ako zoznam hostí je zmes žánrov, ktoré sa na platni v drobnučkých fragmentoch objavujú. Určite nesmieme zabudnúť na kraut rock, zeuhl, psychedelický rock, súčasnú vážnu hudbu, drum&bass, avantgardu, atď. Mne osobne však postačí škatuľka free rock, ktorá v podstate zahŕňa najširšie možné pole pôsobnosti, aké sa v rockovej hudbe dá obsiahnuť. Aby sa tvorba nášho nadšenca pre experimentovanie v budúcnosti mohla z technického hľadiska zlepšovať, potrebovala by lepšie štúdiové vybavenie, schopného producenta a ochotného vydavateľa.  

Z umeleckého hľadiska by Lucas potreboval lepšiu dramaturgiu, pretože akokoľvek je celý materiál pestrofarebný, znovu trpí rozháranosťou. Na druhej strane musím tvorcu pochváliť za to, že niektoré skladby sa do seba prirodzene "prelievajú" a to je určite dobrý krok smerom ku koncepčnosti budúcich nahrávok. Verím, že Lucasova tvorba bude smerovať práve tam, kam je už teraz neodvratne namierená - k zásadným experimentálnym albumom z prelomu 60. a 70. rokov. To, že bude obohatená o aktualizačný moment 21. storočia, je samozrejmosťou, rovnako ako to, že nám dá spomenúť na praveké šamanské rituály.  

Album The Rondel nie je v žiadnom prípade určený bubeníkom či poslucháčom vyhľadávajúcim inštrumentálne exhibície. Blíži sa k regulárnym albumom, o ktoré by mali zavadiť hlavne fajnšmekri zbožňujúci všehochuť. Zatiaľ najlepší album, aký sa pod menom Lucas Perny objavil.  

Lucas Perny - Rondel
(samovydanie, 2013)  

1. Rondel
2. Psychedelic Electroland Jam
3. Journey To Our Minds
4. Zeuhl Tendiva Udea
5. Intermezzo
6. Day After Ray
7. Alle Eirbas
8. Drum Solo For Hospital Ghosts
9. Post-industrial depression
10. Transcendental Ego
11. Moonlight Lullaby of the Lengyel Culture 
12. Blood of Religious Wars
13. The Har(l)em Shake
14. Ritual
15. Instrumental Transcommunication

Autor: Marek Danko

Súvisiaci interpreti: Lucas Perny