Vlado Ďurajka alias Autumnist je producent, ktorého hudba je viac než vrstvenie elektronických rytmov, plôch a zvukov - je stvorená na živé hranie. Vďaka tomuto prístupu už od prvého albumu, vydaného pred 10 rokmi ešte pod názvom Abuse, patrí medzi najexportnejších slovenských interpretov. Má vlastný zvuk, víziu a schopnosť pretaviť ju do skladieb, ktoré sú originálne aj v medzinárodnom meradle.

Na tvorbu svojho tretieho štúdiového albumu Sound Of Unrest si Ďurajka doprial štyri roky. Už samotný názov platne symbolizuje akúsi hudobnú podivnosť a inakosť charakteristickú pre projekt Autumnist. Je to však nahrávka, ktorá znie výborne a skladby v koncertnom prevedení s kapelou pôsobia priam hypnoticky. Album charakterizuje krásny nepokoj a temnota, ktorá však nedesí, naopak, láka k jej objavovaniu. Spojenie rôznych zvukov navrstvených do skladieb za výdatnej pomoci vokálov poslucháča vtiahne do hĺbok modernej elektroniky, ktorá miestami atmosférou pripomína Depeche Mode (Some Ground), no väčšinou mieša temné downtempové beaty s prvkami ambientu a filmovej hudby vo vlastnom, rokmi vypilovanom štýle.

Sound of Unrest je nezvyčajne krátkym albumom - obsahuje len sedem skladieb s priemernou dĺžkou okolo päť minút. Už to je istý prejav absolútnej slobodnej tvorby, ktorá nedbá na zaužívané praktiky, a v tomto prípade rozhodne platí, že menej je viac. To však neplatí pre využitie vokalistov, z troch Ďurajkových albumov je tento najviac pesničkový. Spev počuť až v štyroch skladbách, vokály nahrali speváci Richard Imrich z Nylon Union (Some Ground, Tiny Bit), Boris z tria Jelly Belly (Rehash) a tajomný muž zo Sibíri Oleg Tera (A Distant Speck). Ten s kapelou spolupracoval na diaľku, čo však na samotnom výsledku nie je vôbec poznať.


Komplexná nahrávka bez kompromisov

Hneď na obale albumu tvorcovia uvádzajú upozornenie, že ak poslucháč chce mať lepší zážitok z počúvania, má si dať hlasnejšie svoje prehrávacie zariadenie. Prepracovanosť zvuku a všetkých jeho drobných detailov oceníte hneď pri prvej skladbe Tungunska, ktorá je striktne elektronická a so svojím rovným beatom vnáša poslucháča do temného Autumnistovho sveta. V ňom sa stačí už len nechať unášať všetkým, čo príde. Album už pri prvom pozornom vypočutí pôsobí absolútne harmonicky, radenie skladieb mu dodáva hutnosť s určitým vývojom, všetko bez akýchkoľvek zaváhaní.

Some Ground - druhá skladba albumu a zároveň tretí singel, ktorý na jeseň vyšiel spolu s deviatimi remixami -  je typom piesne, na aké má Autumnist mimoriadny talent. Jednotlivé zvuky tu vyvolávajú u poslucháča rôzne predstavy, ktoré sa ľahko zavŕtajú pod kožu a pieseň každým vypočutím naberá väčšiu intenzitu. V prípade tohto albumu je zbytočné hovoriť o popovosti, o jeho kvalite vypovedajú úplne iné kritériá. Pokiaľ by však bol "gahanovský" vokál menej utopený (čo v prípade takto prepracovaného zvuku paradoxne vôbec nie je na škodu), ľahko by sa mohlo stať, že by ste si text piesne začali sami pospevovať.

Vlado Ďurajka - koncert Autumnist v Žiline, 17.1. Zdroj: Milo Fabian - milofabian.comVlado Ďurajka - Autumnist v Žiline, 17. januára 2014

Živé vystúpenie dáva "nepokoju" úplne nový rozmer

Autumnist tvorí svoju hudbu z veľkej miery tak, ako väčšina elektronických producentov - s pomocou počítača, rôznych elektronických mašiniek a samplerov, ktoré však v prípade nového albumu ustúpili moderným aj starým analógovým syntetizátorom. Rovnako ako pri prvých dvoch platniach sa až po tom, ako vytvoril základ jednotlivých skladieb, do procesu pridali ostatní členovia kapely, ktorí sa postarali aj o koncertnú podobu nahrávky. V zložení Vlado Ďurajka (tamburína, elektronika, projekcia), Martin Turzík (basgitara), Peter Kohout (basový saxofón, klarinet), Matúš Homola (bicie a trúbka) a Juraj Kocnár (gitara) minulú sobotu na druhom vystúpení v rámci slovenského turné v Banskej Bystrici predviedli strhujúce vystúpenie.

Koncerty Autumnist majú osobité čaro aj vďaka výborným projekciám, ktoré autor svojim pesničkám "ušil na mieru". Nemenej zaujímavé je však samotné zhmotnenie elektronickej nahrávky do inštrumentálnej podoby so živými nástrojmi. Úplne inak napríklad  človek vníma skladbu Collider, kde Matúš Homola na bicích a Peter Kohout na saxofóne predviedli svoj kumšt a výsledok bol dokonalý. Zaujímavou transformáciou prešla skladba aj Rehash, ktorej dominuje vokál Borisa z Jelly Belly. Martin Turzík počas koncertu označil frontmana košickej skupiny za "jedného z najpodivnejších" a na album skutočne dokonale zapadol. Kombinácia tamburíny a saxofónu túto najtemnejšiu pieseň albumu predstavila v inom svetle.

Nahrávka Sound of Unrest je naozaj taký podivín na slovenskej hudobnej scéne, a to v tom najlepšom slova zmysle. Má svoju poetiku a cit prenesený do rôznych zvukov tvoriacich zmysluplný celok, možno pre niekoho mierne nepokojný, no rozhodne sa ho oplatí počuť. Autumnist si po dvoch úvodných koncertoch, v Žiline a v Banskej Bystrici, budú môcť vychutnať fanúšikovia aj zvedavci v ďalších slovenských a českých mestách.

Tour of Unrest je koncertný program, ktorý by slovenskú scénu kľudne mohol reprezentovať vo svete, a keďže Ďurajkova kapela už má s hraním v zahraničí bohaté skúsenosti (hrali napr. aj na prestížnom SXSW), nejde o žiadnu utópiu. No aj doma by si zaslúžili možnosť predstaviť a širšiemu publiku - škoda, že Depešáci na februárovom bratislavskom koncerte nemajú predkapelu, Autumnist by bol pre halový koncert ideálnou voľbou. V hlavnom meste sa v rámci turné predstaví deň po nich, 7. februára.

Autumnist - Sound of Unrest
(Deadred Records / Starcastic Records, 2013)



Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Milo Fabian - celá fotogaléria

Súvisiaci interpreti: Autumnist