"Možno nebude žiadny ďalší album," povedala pre Vogue večne deprimovaná kráska Lana Del Rey krátko po dokončení svojho komerčného debutu Born to Die. Odôvodnila to tým, že už nemá čo povedať. A mala pravdu. Na novinke je speváčka ešte stále vo víre nenaplniteľnej lásky a nezvládania slávy. Hoci sa zmenil len producent, nový album je dobrý až to bolí.

"Prekliatie druhého albumu" je výzva pre každého, kto si podmanil hudobný svet, či už svojou prvotinou alebo prelomovou nahrávkou svojej kariéry. Ide o moment, keď autor nedokáže na nasledovníkovi úspešnej nahrávky naplniť dvojicu protichodných očakávaní. Prvým je dať fanúšikom to, čo ich k idolu priviedlo, a druhé predstavuje interpretovu vlastnú potrebu po posune vpred a sebaobjavovaní.

Táto dilema čakala pri nahrávaní novej platne aj na Lanu Del Rey. Aj keď debutovala albumom Lana Del Ray aka Lizzie Grant (2010), pre drvivú väčšinu hudobných fanúšikov znamenala začiatok jej kariéry až spomínaná štúdiovka Born To Die (2012). Tá je preto hlavným referenčným bodom pri posudzovaní novinky Ultraviolence a hneď na úvod treba povedať, že speváčka nesklamala.

Lana Del Rey Zdroj: Facebook.com/lanadelrey

Môj fanúšik, môj pán

Prvý singel West Coast predznamenával menší zvrat v príbehoch z pera 28-ročnej speváčky. Gitarové riffy prišelca Dana Auerbacha z dua The Black Keys predstavili romanticky laškujúcu Lanu na západnom pobreží Ameriky. Po hravosti trip-hopovo sa tváriacich beatov zrazu nebolo ani chýru, ani slychu a poslucháč očakávajúci nový album nadobudol pocit, že tentokrát bude speváčka pozitívna. Bol to, samozrejme, omyl.

Nový materiál sa stále krúti okolo tých istých tém a nápadne pripomína skladby spred dvoch rokov. Dôkazom je hneď prvá stopa tracklistu. Cruel World je príbehom femme fatale, ktorá mužov využije a odkopne presne tak, ako to robila v roku 2012 Carmen. Podobných textových recyklátov je na čiernobielom albume viac – zhudobnený orgazmus Coly vo Fucked My Way Up To The Top či nezvládanie slávy z Ride na Money Power Glory. Zubami-nechtami sa autorka stále drží témy "ja som dobré dievča a lákajú ma grázli, ktorí ma nikdy nebudú chcieť natrvalo", v akejkoľvek forme.


Aj keď to vyzerá tak, že si Lana Del Rey "ide svoje", držanie sa osvedčených tém možno považovať aj za istú formu pochlebovania fanúšikom. Týmto spôsobom si zaručila, že nech bude jej album znieť akokoľvek, túžba po niekom nedosiahnuteľnom zaberie vždy. Na jednej strane je dobré, že si našla charakterizujúce prvky, no na tej druhej by úplne stačilo, keby to bola len filmová atmosféra, záhadnosť a éterickosť.

S Auerbachom prišlo sebavedomie

Našťastie nudu hroziacu z tém zachraňuje Auerbachova produkcia a sebavedomejší prejav speváčky. Práve toto vytvára definíciu ultranásilia. Dochádza k striedaniu gitarových sól a miestami až "sirénskeho" spevu. Kým prvé menované nájdeme napríklad v Shades Of Cool, druhé je príznačné pre titulnú pieseň celej nahrávky. Hudobne sa teda speváčka dostáva do rôznych polôh a v The Other Woman "lízne" aj šansón.


Producentovi ôsmich piesní treba ďakovať hlavne za to, že z takmer mainstreamovej mystifikovanej senzácie indie-popu spravil speváčku viac indie ako popovú. Tým ju sprístupnil aj poslucháčom iných žánrov či "hejterom" stredného prúdu.

Na nový disk si Del Rey prichystala aj "chuťovky". Príbeh hipsterky z Brooklynu v Brooklyn Baby osloví svojim leitmotívom, ale aj popevkom. Ten, na rozdiel od aktuálnej mainstreamovej hudby, nie je samoúčelný a netvorí 70 percent skladby. Ďalšou je aj bonusovka Black Beauty, ktorú producentsky zastrešil dvorný producent Adele Paul Epworth.


Ultraviolence je úctyhodným pokračovaním dobrého začiatku. Lana Del Rey stále mohla dopadnúť ako väčšina nasilu inovujúcich umelcov. Takto našla zatiaľ postačujúci prienik medzi charakteristickými prvkami svojej tvorby, ktoré jej priniesli globálny úspech, a tým, čo by ju mohlo posunúť ďalej. Najmä však novinkou zmietla zo stola aj posledné zvyšky pochybností zo strany neprajníkov po jej nesmelom začiatku. Album má nedostatky, ale tie aspoň bude môcť doladiť vo svojej ďalšej tvorbe.

Lana Del Rey - Ultraviolence
(Interscope / Polydor, 2014)

1. Cruel World
2. Ultraviolence
3. Shades Of Cool
4. Brooklyn Baby
5. West Coast
6. Sad Girl
7. Pretty When You Cry
8. Money Power Glory
9. Fucked My Way Up To The Top
10. Old Money
11. The Other Woman

Deluxe edícia albumu:
12. Black Beauty 
13. Guns And Roses
14. Florida Kilos

Japonský bonus:
15. Flipside

TIP: Potešte sa trochou melanchólie v podaní Lany Del Rey cez Deezer.

Autor: Marek Majzon
Foto: Obal albumu

Súvisiaci interpreti: Lana Del Rey