Kedysi boli vlastne štyria... Keby spolu vydržali dlhšie, hovorilo by sa o nich ako o štyroch artrockových mušketieroch v slovenskom vydaní. Lenže vzťahy a názory sa zvyknú meniť a to sa nevyhlo ani im. Teraz zostalo už len zdravé jadro - Lucas Perný a Miloslav Kollár. Obaja istým spôsobom trpia slabšou formou narcizmu. Ale ukážte mi hudobníka, ktorý túto diagnózu nemá.

Lucas sa špecializuje na jediný typ hudobného nástroja - bicie. Nemá problém so žiadnou vecou, ktorá pripomína kotol a po ktorej sa dá udierať. Milo je multiinštrumentalista na pohľadanie a vyžíva sa v obyčajných i basových gitarách, flautách, píšťalkách, klávesoch, husliach, sitároch, a sem-tam si aj zaspieva. No, dosť markantný rozdiel. Spoločnými silami však vedia vytvoriť hudbu, ktorá sa nedá nikam zaradiť.

Neviem presne ako ju tvoria, zrejme sa len akoby náhodou stretnú, zahrajú si, pojamujú, pokecajú, rozídu sa... Po čase sa kolo znovu zopakuje. A len tak, akosi mimochodom, vydajú CD album, ako keby sa nad nimi sivé mraky slovenského rockového neba vôbec nezaťahovali.

Lucas Perny & Miloslav Kollár - Husľový kľúč (Astral Gate, 2012)

Psychedélia na ľudovú nôtu

Mraky sú na ich počínanie očividne prikrátke, pretože páni umelci objavili astrálnu bránu. Tou prešli počas komponovania do inej sféry, odkiaľ na Zem priniesli takmer 70 minút trvajúci hudobný denník, kde nájdete veru všeličo. Ich každodenným chlebom je psychedelický rock, pretože čím iným je Cuckoo Cock než svojráznou poctou The Doors? Svojráznou kvôli melódii píšťalky, dávajúcej spomenúť na korene našej ľudovej hudby. Tá je prítomná aj vo veľmi dlhej improvizácii Pocos Lotos, kde zaznejú variácie na ľudovku Po valasky od zeme alebo napr. i v Husľovom kľúči. Spevné motívy sa objavujú na viacerých miestach, čo s radosťou schvaľujem, pretože zvyšujú národný charakter nahrávky a zapamätateľnosť. Nájdete tu naozaj všetko - od antiky po súčasnosť. Pestrofarebnosť však môže škodiť.

Narcizmus je fajn, pokiaľ ho vedia hudobníci správne a s citom kočíkovať po rozkvitnutom mestskom parku. To sa našej dvojke darí asi tak 50 na 50. Lucasov swingujúci spôsob hry na bicie je fenomenálny a nepochybujem o Milovej virtuozite. Problém je v tom, že nedokážu skomponovať skladby s hlavou a pätou. Ak áno, dopadne to ako v prípade Svätojánskej víly, kde si nevdojak spomenieme na legendy slovenského bigbítu 60. rokov, ale akosi mi nesedí Milov spev, štylizujúci sa do retro polohy. Ani text nie je z kategórie najlepších (chápem, je to recesia) a banálny popevok sa mení na dosť nevydarenú poctu slovenským klasikom.  

Stačí len improvizácia?

Zvyšok, ktorý predstavujú čisto inštrumentálne skladby, som počúval so zmiešanými pocitmi. Je to experiment, o tom niet pochýb, ale stále je to príliš ďaleko od logickej nadväznosti nápadov, na akú je zvyknutý povedzme fanúšik Mariána Vargu, Briana Ena či Franka Zappu. Je to stále len o improvizácii - mimochodom špičkovej - no stačí to? Podobných albumov vzniklo v psychedelickej ére kvantum, ale dodnes sa za klasiku považujú tie ľahšie prístupné a kompozične jasné. Tu sa výborné nápady topia v príboji energickej, no málo hovoriacej hudby. Horns of Jericho začína sľubne, ale neskôr skĺzne do únavného improvizovania, takže zážitok je len polovičný. Je tu strašne málo gitarových riffov, ktoré by dali skladbám základ a vytrvalým opakovaním by ich držali pokope.  

Za všetko hovorí jeden z Lucasových výrokov asi v tom zmysle, že ak by mal v správnej chvíli zapnuté nahrávacie zariadenie, dokázal by album nahrať za dve hodiny. Na Lucasovu tvorbu som si musel zvykať veľmi dlho, pretože tento avantgardný free-rockový prístup je ťažko stráviteľný. Preto odporúčam poslucháčom, aby aj tejto nahrávke dali čas. Za smerodajné by som považoval hľadanie strednej cesty medzi jednoduchými popevkami a divokými improvizáciami. Dlhý a dosť rozháraný materiál (aj keď šlo o zámer) mohla dvojica hudobníkov šikovne skrátiť do ucelenejšej podoby. Niekde tam by si mohli páni hudobníci nájsť svoje miesto a robiť skladby v štýle svojich vzorov z prelomu 60. a 70. rokov. Podotýkam skladby so zmysluplným obsahom. Raz im to určite vyjde.  

Lucas Perný & Miloslav Kollár - Astral Gate
(2012, samovydanie)

Celý album aj s dvoma "single" bonusmi si môžete vypočuť na Soundcloud.com.

1. Cuckoo Cock
2. Astral gate
3. Private Public Life
4. Husľový kľúč
5. Five Steps To The Fourth Floor
6. Svätojánska víla
7. Pocos Lotos
8. Horns Of Jericho
9. Fake Break
10. Shadows Of Delphi
11. Swinging London 1966

Autor: Marek Danko

Súvisiaci interpreti: Lucas Perny, Lucas Perny & Miloslav Kollar Project