Nie je hranie ako hranie a aj zdanlivý nesúlad môže priniesť úžasný hudobný zážitok. V Dominikánskom chráme v Košiciach si 28. novembra rovno štyria ľudia hrali to svoje a žili úplne odlišnou hudbou, naoko nehľadiac na spoluhráčov. A predsa ponúkli divákom koncert, ktorý možno s trochou nadsadenia označiť za košickú hudobnú udalosť roka.
Markantný podiel na neopakovateľnom zážitku mal brilantne osvetlený interiér chrámu, od strašidelnej ponurosti sa škála farieb posúvala až do vcelku prijateľnej roviny, kedy sa červený či fialový odtieň spolu s hudbou priam zarezávali pod kožu. Počínanie experimentálneho torza spomínaného severského súboru, zúženého na trio, sa s Iviným nepretržitým zvolávaním duchov k nočnej seanse nedalo zaškatuľkovať. Zjednodušene to bol soundtrack k rozprávaniu anjela o posledných zvyškoch citu v post-apokalyptickom meste.
Zdroj: Jiří TrávníčekIva Bittová a Kitchen Orchestra v Dominikánskom kostole - viac fotiekHudba nepotrebuje žiadnu logiku
Kitchen Orchestra neprišli v kompletnom obsadení, ale prítomné trio dokázalo rozpútať plnohodnotné inštrumentálne orgie bez najmenších problémov. Prvú skladbu odohrali za necelých 25 minút, už v nej muselo byť každému jasné, že na tomto koncerte logika, zaužívané hudobné schémy a vôbec zdravý rozum nedostanú priestor. Pozornosť pútal predovšetkým excentrický altsaxofonista Petter Frost Fadnes, ktorý svoju hru prežíval každým svalom (státie na jednej nohe, pripomínajúce Iana Andersona, síce nebolo originálne, ale určite efektné).
Jeho nepravidelné tóny mi dosť pripomínali veľmi ponurú formu (noir) jazzu, z chóru mu prisluhovali názvuky vyšinutej vážnej hudby, prejavujúce sa neuveriteľne rozkolísanou hrou Nilsa Henrika Asheima a odkaz pravekých ethno-rituálov preniesol do súčasnosti perkusionista a bubeník Ståle Birkeland. Vyzeralo to, že nikto z nich nehľadí na rytmické pravidlá, zachytenie sa o melodickú linku nehrozilo. Hudba jednoducho prišla odnikiaľ a rovnako nikde nezanikla. Plynie nepretržite v miestach, kam bežným smrteľníkom nie je dovolené vstúpiť.
Tá žena nosí v hrdle nespochybniteľný poklad
"Mať tak Ivu Bittovú v Košiciach každý mesiac," povzdychol si možno nejeden z návštevníkov pri počúvaní jej vystúpenia. Mocný hlas vyplnil každú škáru starobylého románskeho chrámu a ani v tých najnebezpečnejších výškach nezakolísal. Je obdivuhodné, ako môže umelkyňa narábať s hlasom tak riskantne, a pritom ho dokáže udržať v náročnej polohe celú večnosť (druhá skladba trvala asi 20 minút). Bittová má svoj vlastný jazyk - nejazyk, slová - neslová, ktorým rozumie len ona sama a pritom nimi dokáže paralyzovať publikum až tak, že sedí a bez pohnutia počúva, nerozumie ich významu a predsa je niečím univerzálnym, niečím, čo ľudí spája a povzbudzuje.
Iva nepotrebuje žiadny inštrument, napriek tomu nemohli chýbať husle, po ktorých sa sláčik tentoraz len zľahka kĺzal, čím sa neuchopiteľnosť hudby ešte zvýraznila. Skvelým nápadom bolo otvorenie hracej skrinky, z ktorej vychádzal fantastický motív. V momente, keď Bittová strojček zaklapla, mohol nasledovať už len masívny aplauz ako poďakovanie za to, že predtým z každého rohu chrámu zneli tóny, vypĺňajúce každý kút duše, mysle, psyché, nazvime to hocijako.
Zdroj: Tomáš Storkie KmeťHuslistka a speváčka Iva BittováImprovizácia držaná noblesne pod kontrolou
Vrcholom koncertu bola voľná improvizácia, kedy sa do hry zapojili všetci protagonisti. Dupot, škripot, éterický hlas a nedefinovateľný severský kolorit skvelo vystihli uponáhľanú súčasnosť. Chýbala mi (stredoveká) sakrálna hudba, ale i tento nedostatok vyvážila kapela fantastickým jamovaním. Naoko to naozaj vyzeralo divoko, ale hudobníci sa zladili v každom jednom okamihu a odporujúc zákonom logiky vyskladali brilantnú mozaiku toho, čomu sa zjednodušene hovorí avantgarda. Aby sa hudobný esprit nerozpadol na márne kúsky, držala Bittová kormidlo železnou rukou, ale svoje typicky noblesné vystupovanie neobišla.
Vedúce osobnosti Tabačky potvrdili, že to s udržaním vysokej latky hudobnej kultúry v Košiciach myslia vážne. Iva Bittová prevýšila očakávania a aj keď ju majú tunajší fanúšikovia možnosť občas vidieť, teraz sa s pomocou Kitchen Orchestra predstavila vo svetle, o akom sa mnohým ani nezdalo. Napriek tomu si jej experimentálnu hudbu musia pochvaľovať, bez ohľadu na úskalia, aké so sebou tento ojedinelý žáner prináša.
Autor: Marek Danko
Foto: Tomáš Storkie Kmeť (titulná a 2. fotka v článku), Jiří Trávníček (1. fotka v článku)
Súvisiaci interpreti: Iva Bittová
