Slovenské turné domácej hip-hopovej stálice k albumu Navždy je minulosťou. Vyvrcholilo najväčším koncertom v bratislavskej Refinery Gallery, kde sa zišlo asi 2000 fanúšikov všetkých vekových kategórií, vrátane školákov s rodičmi či bez nich. Kontrafakt je v tomto smere novodobou obdobou Elánu so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré k tomu prináležia.
Tri špinavé mená z Piešťan sa tejto príležitosti chopili všetkými tridsiatimi a nadobro zmenili tvár česko-slovenskej, nielen hip-hopovej scény. Časť raperov ich agresívny štýl prejavu napodobňovala, iní sa proti nim a ich rastúcemu komerčnému úspechu čoraz viac vymedzovali, kým tí lepší a originálnejší si naďalej išli svoje. Faktom však zostáva, že všetci profitovali z nevídaného rozkvetu žánra, ktorý v polovici minulej dekády spoľahlivo plnil kluby, kým poprockové kapely záujem mladého publika strácali. Kontrafakt pritom ako hlavná sila udával kurz a jeho popularita rástla aj napriek tomu, že takú mediálnu podporu ako pri Dáva mi už nikdy nedostal.
Zdroj: Marko ErdAlbumom Navždy posunuli latku
Po druhom albume Bozk na rozlúčku (2007) a následnom turné v roku 2008 sa formácia odmlčala a na scénu sa po Rytmusových aj Egových sólových presahoch do mainstreamu v plnej "undergroundovej" sile vrátila až vlani s albumom Navždy. Namiesto troch nasratých mladíkov zo sídliska však dnešný Kontrafakt tvoria lekár (Anys), právnik (Ego) a jeden z najúspešnejších biznismenov na slovenskej hudobnej scéne (Rytmus). Predieranie sa ulicou a boj o svoju pozíciu v realite nahradili usporiadané životy plné pracovných aktivít a zodpovednosti, pričom sa u tridsiatnikov prirodzene zmenila aj kvalita vzťahov a celkový prístup k životu. Tretí album to v textoch čiastočne reflektuje (Čistá duša, Taxi (feat. Laris Diam), Odviati vetrom), no zároveň sa drží línie, resp. pózy, ktorú fanúšikovia prvých dvoch albumov očakávali (a k čomu Rytmus ešte viac prispel, keď rozpútal medializovanú "rapovú vojnu").
Výsledkom sú niektoré tematicky zacyklené texty, ktoré najmä u Rytmusa neprinášajú nič, čo by nepovedal už predtým, či už na albumoch KF alebo na svojich sólovkách. Na druhej strane však skladby ako Kým Neskapem, JBMNT, Podzemie alebo Navždy vynikajú silnými refrénmi, v ktorých Kontrafakt nemá na domácej scéne konkurenciu. Dôkazom sú zbory spievajúcich fanúšikov na koncertoch. Kým textovo Navždy neponúka to najlepšie v súčasnom česko-slovenskom rape (pre zaujímavejšie výpovede a lyriku odporúčam Prago Union, Veca, nové AMO alebo Modré hory), vo všetkom ostatnom album posúva latku vyššie.
Rytmus a Ego sa neboja experimentovať s rapom (za všetko hovorí Egov IT-čkársky úlet v JBMNT) ani so spevom, ktorý z nich síce nerobí žiadnych veľkých spevákov, no je spestrením, ktoré k modernému hip-hopu neodmysliteľne patrí. Album je pestrý aj v rámci inštrumentálok, či už je to prísny Premierov beat v úvodnej O5 S5, ghetto-funkové kúsky od Acemana (Kým Neskapem a No a čo), emotívna Čistá duša Roberta Buriana, silná druhá singlovka Odviati vetrom s beatom od klasika českej scény DJa Wicha a v neposlednom rade Maiky Beatz a jeho atmosférou nasiaknuté elektronické beaty, ktoré robia zo skladieb ako JBMNT a Podzemie novodobé klasiky slovenského rapu. Celkovo album subjektívne hodnotím ako zatiaľ najlepší od Kontrafaktu, jediný track, ktorý ma vôbec neoslovil, je prvý singel Stokujeme vonku.
Zdroj: Marko ErdAko vyzeral vrchol turné v Refinery Gallery?
Na takejto silnej štúdiovke si mohla kapela dovoliť postaviť celé turné a tak sa aj stalo. Až trochu prekvapujúco, lebo tento rok je desiate výročie vydania debutu E.R.A., no v sobotu z neho v Bratislave zaznelo len pár vecí (vyšiel však v októbri 2004, takže ho možno KF ešte viac pripomenie na jeseň). Tak ako pri šnúrach k predchádzajúcim albumom, aj tentokrát trojicu sprevádzala plnohodnotná kapela na čele s bubeníkom Martinom Valihorom, ktorý s Kontrafaktom spolupracuje dlhodobo - vystúpil s ním napríklad aj pred Cypress Hill na Hodokvase 2008. V tom istom roku hral na turné k albumu Bozk na rozlúčku americký klávesák Jared Jacobs, ktorý v zostave nechýbal ani tentokrát. Ďalším hráčom na klávesy bol známy slovenský jazzman Eugen Vizváry a na base hral druhý vzácny hosť z USA - André Bowman, ktorý spolupracovaj aj s Mary J. Blige, Jamiem Foxxom alebo The Black Eyed Peas.
V silnej jazzovo-funkovej zostave najlepšie fungovali práve skladby ako Kým Neskapem, ktorá mala tesne pred koncertom Kontrafaktu aj premiéru videoklipu (na konci článku). Podobne ladené skladby zo starších albumov sa striedali s novinkami, ktoré mali rovnako veľký, a často i väčší ohlas. Pozitívne pre kapelu teda je, že si albumom Navždy získala množstvo nových fanúšikov. Šialenstvo, ktoré vypuklo hneď v prvej polhodinke pri hitovke JBMNT, dokonca prekonalo aj atmosféru pri klasike Dáva mi, ktorá zaznela o necelú hodinu neskôr.
Napriek špičkovým výkonom a veľkej produkcii s bohatým svetelným parkom a LED stenou však pre mňa osobne koncert už nemal také čaro ako na prvom veľkom turné Murdardo Mulano pred deviatimi rokmi, kedy v Babylone (dnešný MMC) Kontrafakt s kapelou v zostave s bubeníkom Martinom Janočkom či Mariánom Čekovským na klávesoch potvrdil status najlepšej koncertnej kapely v domácom hip-hope. Ten síce obhájili aj na tomto turné, no v Egovi a Rytmusovi akoby sa za tie roky časť nespútanej živelnosti a dravosti stratila. Podali profesionálny výkon, po týždni koncertovania (pričom posledných päť zastávok odohrali bez prestávky) priam úctyhodný a všetka česť Rytmusovi, ktorý išiel naplno aj napriek problémom s hlasom. V drahých handrách a okulároch tomu však už v roku 2014 akosi chýba tá špina a pocit nezastaviteľnej energie, ktorá z ich šou išla kedysi. V tých časoch by sa napríklad určite nestalo, že by Rytmus odmietol dať beatbox... Možno to však súviselo so spomínanými hlasovými ťažkosťami.
Zdroj: Marko ErdPozrite si celý fotoreport z vystúpenia Kontrafaktu v Bratislave, 31. 5. 2014Druhá vec je, že obdĺžnikový priestor Refinery Gallery nie je ideálny na bezprostredné prúdenie vibrácií medzi kapelou a publikom. K lepšiemu zážitku a atmofére by určite prispela širšia a kompaktnejšia plocha, kde by sa mohol vytvoriť skutočný kotol. Tomu na sobotnom koncerte zabránilo aj obsadenie polovice priestoru pod pódiom kamerovou rampou. Navyše ani na koncertoch Kontrafaktu dnes nechýba zabiják energie - smartfóny nad hlavou. Už len preto sa mágia a atmosféra z čias Murdardo Mulano Tour pravdepodobne nikdy nezopakuje. Ďalším nedostatkom bolo nazvučenie koncertu, kvôli ktorému nebolo možné vychutnať si inštrumentálne výkony naplno. Výnimkou boli záverečné sóla, ktoré vyrážali dych. Inak živé hranie síce pridávalo na intenzite aj čisto elektronickým beatom, no hlavne basového dunenia bolo miestami priveľa, na úkor ostatných frekvencií. Našťastie mikrofóny boli nazvučené dobre a slovám bolo rozumieť nielen počas Rytmusových tatkovských príhovoroch o tom, ako si každý musí siahnuť na svoje dno, a o tom, ako sme všetci jedineční.
Čo dodať na záver? O Kontrafakte sa mi nepíše ľahko. Nie som fanúšik, ktorý "žerie" a pozná naspamäť všetky texty. To, čo skalní považujú za hodnotné posolstvá, je pre mňa často klišé, vyrástol som totiž na raperoch, ktorí sa nebrali príliš vážne a nechýbal im nadhľad, ale ani široká slovná zásoba a cit pre originálne metafory. Na druhej strane nemožno poprieť význam Kontrafaktu pre slovenskú scénu a fakt, že ani po vyše 10 rokoch na scéne nestagnuje a v mnohých smeroch ju posúva vpred. Dokázal to aj novým albumom a hoci májovým turné tri špinavé mená sami seba neprekonali (sčasti asi preto, že už nie sú také špinavé ako za mlada), stále platí aj to, že ich koncerty sú z hľadiska energie, veľkosti a prepracovanosti tým najlepším, čo domáca hip-hopová scéne ponúka. Len to publikum je už akési príliš nehip-hopové...
Možno by teda logickým ďalším krokom, namiesto vracania sa k "stoke" a veku čoraz menej adekvátnym pózam, mohol byť posun k menej undergroundovej, žánrovo pestrejšej tvorbe. Rytmus už roky hovorí o "hudobníckom projekte" s väčším presahom do funku a R&B a vzhľadom na dlhoročné spolupráce s hudobníkmi zo sveta jazzu aj Egovu schopnosť rapovať do všetkého od disca po rock by pokojne týmto smerom mohol ísť aj Kontrafakt. Ďalší album propagovaný ako "pravý rap" im už totiž fanúšikovia nemusia uveriť.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Kontrafakt
