Je to za nami. Obrovský slovenský comeback hviezd 80. a 90. rokov je už minulosťou rovnako ako ich sláva. Doznievajúce emócie však zostali zmiešané. Na jednej strane je tu 15-tisícový dav, ktorý si prežitky minulých dekád vychutnal do poslednej minúty, a na strane druhej rovnako veľká skupina ľudí s ťažkým srdcom na organizátorov.
Informovanie ohľadom organizačných pokynov v rámci areálu tiež nepatrilo medzi silné stránky usporiadateľov. Viacerí sa sťažovali na platobný systém v bufetoch. Bolo dôležité, aby sa nikto nezaradil do radu na nápoje či jedlo s peniazmi. Ak sa tak náhodou stalo, ukrojilo to divákovi polhodinu z času. A tú mohol teda stráviť sledovaním programu. Problém bol totiž v tomto: Na festivale sa platilo dočasnými paypass kartami, o ktorých ale nikto nedal vedieť. Žiadny oznam na bufete či pri vstupe. Mnohí si tak prešli prvotným "krstom ohňom" v podobe zbytočného čakania.
Napriek tomu je potrebné podotknúť, že organizátori možno doteraz nemali skúsenosti s 15-tisícovou masou ľudí. Aj keď mal systém trhliny, dá sa to považovať za istú nutnú daň z premiéry masového podujatia tohto typu v areáli, ktorý bežne na hudobné akcie neslúži. Hlavným faktorom našťastie stále zostával program ponúkaný seriálovým Mitchom Buchananom a jeho speváckymi kolegami.
Zdroj: Marko ErdPrišli sme kvôli Hoffovi!
Vďaka tomu, že Acceleration 2014 nebol len festival zameraný na hudbu, každý zvedavec sa mohol pokochať aj rýchlymi autami či jedným, konkrétne, KITTom. Rozprávajúce auto Michaela Knighta bolo po celý čas k dispozícii fanúšikom. Tí sa s ním mohli odfotiť, kým mal jeho "majiteľ" pódiové povinnosti. Nemal ich však veľa.
Moderátorskú úlohu Davida Hasselhoffa občasne nahrádzala videoprojekcia oboznamujúca aj mladšiu generáciu so životom pred tridsiatimi či dvadsiatimi rokmi. Na obrázkoch sa tak mihlo tamagoči, pacman, nintendo či dokonca päť najúspešnejších dievčenských a chlapčenských skupín. Iný účel LCD obrazovky nemali, takže tí, čo stáli vzadu, nemali možnosť obzrieť si stopy času na svojich niekdajších idoloch.
Hoci bol hlavným ťahúňom práve on, The Hoff, mal málo priestoru. Moderoval čo najmenej, no našťastie zaspieval svoje jediné tri hity. Okrem nich v rámci úvodu nevynechal ani zvučku zo seriálu Baywatch I'm Always Here od Jimiho Jamisona. Tu ale jeho moderátorská kariéra skončila. Účinkujúci sa striedali medzi sebou alebo ich privítal jednou vetou. Bublina okolo Hoffovych zabávačskych schopností veľmi rýchlo spľasla.
Zdroj: Marko ErdPozrite si najväčší fotoreport z Orechovej Potône, kde sa bavilo 12-tisíc ľudí!Auto-moto jarmok
Párty bola vskutku masívna a vypredaný automotodróm jasal, keď sa z úst legendárnej domácej skupiny Maduar ozvala Hafanana. Iné to nebolo ani v prípade dua Twenty 4 Seven, ktoré so slovenskými rodinami komunikovalo výhradne v nemčine. Jedným z príjemných nostalgických prekvapení celej akcie bolo, keď aj súčasných tínedžerov dokázal roztancovať DJ Sash!. Samozrejme, v rámci sľúbeného programu vystúpili aj Rick Astley a Samantha Fox. Potešili tak svojich priaznivcov hitmi ako Never Gonna Give You Up a Touch Me.
Najväčšou hviezdou dekadentnej zábavy sa však stala štvorica Vengaboys. We're Going To Ibiza, Boom Boom Boom a Shalalala sa striedalo s "ruky hore" a "ďakujem, Slovensko". Cesta v čase sa zamotala až do takej intenzity, kedy sa charakteristický vengabeat dal dohromady s Party Rock Anthem od LMFAO. Holandská eurodance-popová skupina poňala svoje účinkovanie v našich končinách akoby bol celý festival iba o nich. Nakoniec si ho takýmto prístupom aj prisvojili. Záver večera síce patril 2 Unlimited, no nadviazať na úspech lesklej štvorice pred nimi mali aj pre pokročilú dobu a hladinu alkoholu návštevníkov ťažké.
Odhliadnúc od organizačných prešľapov, večer v Orechovej Potôni bol skutočnou lahôdkou pre fanúšikov hudobných úletov. Kým doteraz sme boli zvyknutí počúvať najväčšie hviezdy uplynulých dekád iba od dídžejov v kulturákoch či na mestských jarmokoch, tentokrát to bolo naživo (alebo aspoň z playbacku) a takmer len na vystretie ruky. Atmosféra bola kľúčovým heslom pre vydarený teleport do minulosti.
Autor: Marek Majzon
Foto: Marko Erd
