Žánrová mnohorakosť, energická smršť, ale aj nečakaný futurizmus kraľovali jarnej edícii Bratislavských jazzových dní. Organizátori stavili na originalitu, vďaka ktorej počas štvrtkového večera zažiarili v premiére viacerí umelci. Ateliér Babylon rozozvučal spoluzakladateľ Snarky Puppy Cory Henry, Youtube senzácia Jacob Collier, ale aj poľská basgitaristka Kinga Głyk.

Kto čakal tradičný konzervatívny jazz, zostal po štvrtku buď sklamaný, alebo naopak príjemne prekvapený. Fúzie, konzistentné beaty, vizuály a výrazne omladené publikum. Jarná edícia džezákov zažiarila mnohorakosťou a vonkoncom jej to neuškodilo. 

Ako prvá sa na pódiu Ateliéru Babylon ukázala iba 19-ročná poľská basgitaristka Kinga Głyk. Svojou ženskou energiou úspešne nadviazala na minuloročné džezáky, počas ktorých zažiarila talentovaná speváčka a basgitaristka amerického pôvodu Esperanza Spalding. Głyk, ktorá začínala v rodinnej kapele, hrá na basgitare už od dvanástich rokov a na jej suverénnom prejave to aj bolo vidieť. Rytmiku s ňou na bicích držal otec Irek, ktorý je v Poľsku známym bubeníkom a vibrafonistom. Vkusný jazz-rock obohatený o vlastné improvizácie, ktoré zachytáva aj jej čerstvo vydaný druhý album Happy Birthday (2016), doplnila v závere sólovou coververziou skladby Tears In Heaven od Erica Claptona.

Veľkému aplauzu sa mohol tešiť jeden zo zakladajúcich členov Snarky Puppy, Cory Henry. Na vlaňajšom koncerte kapely na Bratislavských jazzových dňoch chýbal, fanúšikom to prišiel vynahradiť s projektom The Revival, ktorý pred časom predstavil aj v newyorskom Brooklyne. Henry si publikum získal okamžite, obrovským zmyslom pre humor a rovnako pozitívnou energiou. Pokiaľ ide o hudbu, v revivalom štýle sa niesla aj tvár štvrtkového koncertu, ktorý viac než vystúpenie odmeraných profesionálov pripomínal rodinnú klubovú atmosféru, počas ktorej hudobníci improvizujú svoje hudobné srdcovky. 

Zaujímavo vyznela melancholickejšia verzia hitu Gnarlsa Barkleyho Crazy, energiu do žíl zase vniesli skladby energickejšie, prešperkované ultrarýchlymi bubeníckymi sólami TaRona Locketta. The Revival však ani zďaleka nezostal len pri jazze, práve naopak. Na džezáky priniesol sviežu fúziu, ktorá v sebe kĺbila predovšetkým soul, funk a blues. Dvojica sa v závere rozlúčila melodickou NaaNaaNaa, ktorou Henry za pomoci svojho vyzretého vokálu rozospieval celé publikum. A vcelku úspešne, keďže to sa s duom na pódiu nechcelo v žiadnom prípade rozlúčiť.


S veľkými očakávaniami sa však čakalo aj na tretie meno večera: multiinštrumentalistu, "zázračné dieťa" a Youtube senzáciu v jednom - Jacoba Colliera. Len 21-ročný muzikant, usídlený v Londýne, bol pre nepripravených snáď najväčším prekvapením. Či už získal pozitívne, alebo rozpačité ohlasy, je nutné povedať, že jeho neštandardné úpravy jazzových skladieb Quincyho Jonesa či Georga Gershwina na súčasnej scéne nebudú mať zrejme obdoby. Collier má vybrúsenú spevácku techniku, oproti tomu však možno priemerný hlas, výborne vyvážený efektmi, ktoré ho modulujú. Loopingová šou tiež nie je v súčasnej hudbe ničím prevratným, po úvodných skladbách si však uvedomíte, aký je rozdiel medzi loopujúcimi profesionálnymi a (nazvime to) priemernými muzikantmi. 

Collier vie svoju hudobnú paletu rozmaľovať vynikajúco a keď už očakávate, že vás stereotyp loopingu bude nudiť, vždy vie prekvapiť originálnymi nápadmi a hudobnými krajinami. Rovnako ako jeho kolegovia z The Revival, neobmedzuje sa na žánrovo čisté vystúpenie a prináša fúzie trip-hopu, brazílskej hudby, groovu, či soulu. V poslednom menovanom žánri nakoniec zahviezdil aj počas dvoch akustických skladieb, ktoré odohral a odspieval precítene a bez efektov. Aj tých najväčších skeptikov v sále tak musel presvedčiť o tom, že za jeho dynamickými motívmi nestojí nedostatok talentu, ale kreativita spojená s jednoduchou radosťou z hry a experimentu.

Svoj čerstvo vydaný debutový album In My Room navyše predstavil v kombinácii s pútavou vizuálnou šou animovaných projekcií. Pre niektorých zúčastnených možno priveľký "vodvaz", aj jazz sa však vyvíja a mutuje a to do vcelku slušivej, sviežej podoby. Tohto roku mu to na jarných džezákoch pristalo.


Autorka: Júlia Šimková
Foto: Ivan Kelement