Takmer 80-ročná hudobná legenda v piatok v Bratislave (a v nedeľu aj v Košiciach) predstavila svoje kompletné klavírne etudy. Výnimočnosť koncertu spočívala nielen v prítomnosti Glassa ako kľúčovej postavy súčasnej vážnej hudby, ale i v samotnom odohranom diele - 20 etúd je jednou zo zriedkavých možností vychutnať si jeho klavírne dielo v celom rozsahu.

Dvoma prvými etudami zahájil večer sám Philip Glass. Ich jemné, nežné tóny nasledovali dramatickejšie kusy v podaní Maki Namekawa a Antona Batagova. Virtuózna hra japonskej interpretky dojímala, jej zžitie sa s Glassovým materiálom však neprekvapí, keďže to bola práve Maki, ktorá etudy nahrala pre album The Complete Piano Etudes. Ruskému hráčovi, ktorý je tiež významným skladateľom, sa zase ušli náročné, repetitívne kusy, v ktorých naplno znela Glassova progresívnosť. Počas celého večera, rozdeleného prestávkou na dve časti, sa trojica striedala zväčša po troch etudách.

Dvadsiatka skladieb, ktoré vznikli v dlhoročnom rozpätí, je Glassovým experimentom s klavírnou hrou, jej technikami i vlastnými schopnosťami. Rozhodne sa však nejedná o akési čisto formálne cvičenie. Pri počúvaní človek nakoniec nachádza pochopenie pre Glassovo odmietanie nálepky minimalistu - akokoľvek minimalistické sú, do jeho skladieb sa zmestí nekonečne veľa. V rozpätí tých 20 skladieb prechádza z pokoja do exaltovaného napätia a z temnoty späť k jemnej harmónii. Opakovaním štruktúr a kontrastmi kontrapunktickej techniky vytvára priestor na vlastné interpretácie, ponorenie sa do seba. Minimalizmus ako náznak nite, vedúcej myseľ meditáciou.

Pre Glassových fanúšikov prináša koncert satisfakciu, napriek tomu, že sa nedá povedať, že by hudobný majster na koncertoch sršal životnou energiou. Predstavuje však výbornú ukážku jeho hudobného zmýšľania a aj pri povrchnej znalosti jeho tvorby poukazuje na charakteristické prvky. Odčítať sa dá i jednoznačná spriaznenosť s "masovými" dielami umelca, ako sú filmové soundtracky k oceňovaným Hodinám či trilógii Qatsi. Takmer trojhodinový program bol možno príliš silným koncentrátom pre návštevníkov festivalu, ktorí na vystúpenie zavítali "naslepo", oproti iným Glassovým kompozíciám (ako napríklad päťhodinová opera Einstein na pláži) však stále ide o pomerne umiernenú stopáž. 

Philip Glass, Viva Musica! 2015 Zdroj: Zdenko Hanout

Možnosť zažiť hudobníka takéhoto kalibru bratislavské publikum malo vďaka festivalu Viva Musica!. Vystúpenie Philipa Glassa rozhodne patrí k najvýraznejším úspechom podujatia, ktorého aktuálny 11. ročník (v najbližších týždňoch pokračuje vystúpeniami Mikiho Skutu, Pavla Bršlíka a Adriany Kučerovej či Janoska Ensemble) sa opäť pod heslom "Classic Goes Modern" snaží oživiť záujem širokého publika o klasickú hudbu. Viva Musica! nielen prináša na Slovensko svetové mená, ale chvályhodná je predovšetkým snaha rúcať predsudky voči vážnej hudbe. Prekračovaním hraníc medzi náročnou hudbou a mainstreamom a prepájaním starých majstrov i popového repertoáru (tento rok je v programe napríklad aj koncert Fragile Queen Symphony) vzniká zdanlivo nesúrodá zmes, ktorá však napĺňa potenciál oslovovania širšieho publika. Nie je to festival, ktorý navarili psíček a mačička, koniec koncov - o výbere z festivalového lineupu rozhoduje každý návštevník sám. 

Treba však povedať, že určitá hybridnosť značky Viva Musica! mala dopad aj na atmosféru Glassovho vystúpenia. Napriek tomu, že ide o festival, akýkoľvek koncert odohrávajúci sa v Redute si priam žiada o čosi formálnejší prístup, než pohodlné kraťasy a tričká. Znakom "neklasického" publika bol aj entuziastický potlesk, ktorým diváci častovali hudobníkov nielen medzi jednotlivými skladbami, ale dokonca ním prvýkrát uvítalo aj asistenta meniaceho noty pre hráčov. K výzvam ďalších ročníkov festivalu tak môže patriť nielen dramaturgická snaha o kultivovanie vkusu slovenského poslucháča, ale i malá nadstavba v podobe koncertnej etikety. Ako prvý krok môžeme rátať stredný blok etúd, kedy sám Glass plynulo prechádzal z jednej skladby do druhej, akoby chcel upozorniť: tlieska sa až na záver, nie po každej skladbe.


Autorka: Michaela Kučová
Foto: Zdenko Hanout

Súvisiaci interpreti: Philip Glass