Zimný štadión Ondreja Nepelu pojme na hokeji približne desaťtisíc ľudí. Minimálne toľko sa ich 6. februára prišlo pozrieť na štvrtý slovenský koncert Depeche Mode. Druhá bratislavská šou synthpopových kráľov v priebehu ôsmich mesiacov bola rovnako živelná ako tá minuloročná. Setlist neprekvapil, no Slováci DM jednoducho milujú. A vedia prečo.
Tentoraz si depešáci priviezli aj vlastnú predkapelu – amerických neo-post-punkových The Soft Moon, ktorí predviedli slušné, približne polhodinové zahrievacie kolo. Po predkapele publikum "burcoval" príjemne hutný elektronický set. Zaznela v ňom napríklad aj časť skladby Open Eye Signal z výborného minuloročného albumu Jona Hopkinsa Immunity. Ľudia sa rozohriali a objavili sa prvé transparenty, napr. s nápisom Welcome home (Vitajte doma), ktoré dal očividne vyrobiť slovenský fanklub depešákov, pretože ich v dave bolo pomerne veľa. Zodvihli sa aj prvé ruky.
Zdroj: Marko ErdPozrite si celý fotoreport z koncertu Depeche Mode v Bratislave, 6. 2. 2014Gahan je šaman
Spevák Dave Gahan vstúpil na pódium za úvodných tónov skladby Welcome To My World, jednotky na albume Delta Machine, a hneď sa zvítal s publikom elvisovským krútením bokmi. Samozrejme, v čiernom, nechýbala lesklá vesta na holé telo, dozadu sčesané vlasy v štýle "latin lover" ani namaľované oči. Martin Gore tentoraz nemal oblečenú sukňu, ale zostal verný modelu z metalickej károvanej látky. Nohavice mali vzadu zvláštnu "gladiátorskú" sukničku a pod kolenami boli spojené pásom látky. Andy Fletcher bol, ako vždy, celý v čiernom a nenápadný. Koncertnú zostavu opäť dopĺňali klávesák Peter Gordeno a ako odušu bubnujúci Christian Eigner, síce na pódiu najviac "schovaný", no vďaka svojmu výkonu neprehliadnuteľný.
Ak by nebol Gahan lídrom jednej z najúspešnejších svetových kapiel, pokojne by sa mohol živiť burleskou. Opäť predviedol akrobaciu s mikrofónovým stojanom a za jeho pohyby by sa nemusela hanbiť ani skúsená platená spoločníčka. Veľkú časť jeho pódiového úspechu tvorí sexuálne napätie, ktoré okolo seba šíri, a ktoré očividne pôsobí rovnako na ženy i na mužov.
Hlasovo bol v dobrej forme a fyzicky sa tiež nemá za čo hanbiť, stále si môže dovoliť pobehovať po pódiu hore bez. Fotografom počas úvodných minút tento pohľad ešte nedoprial, no najmä v druhej polovici koncertu sebavedome predvádzal spotené telo, na radosť fanúšikov veľmi často aj na krátkom móle umiestnenom z pohľadu publika v pravej časti pódia. Pri niektorých kreáciách s mikrofónovou tyčou pôsobil ako toreador, lákajúci býka. Publikum dokonale zhypnotizoval a každá jeho výzva sa stretla s obrovským ohlasom.
Zdroj: Marko ErdĎalšie fotky nájdete vo fotoreporte a na našom FacebookuTakmer rovnaká šou, ešte viac energie
Koncert som sledovala z tribúny na ľavej strane od pódia, takže som síce videla až do zákulisia, ale chýbal mi očný kontakt s kapelou. Pódiová mágia, namierená do publika, mi tak trochu unikala. A to, že si Gahan po každej piesni odpľúva ako bežný smrteľník, som vidieť nepotrebovala. Na druhej strane takáto pozícia ponúkla skvelý výhľad na celé publikum, ktoré bolo už od úvodných minút živšie ako na májovom koncerte - možno aj vďaka tomu, že v krytej hale bolo podstatne teplejšie, ako počas mimoriadne chladného minuloročného mája. Už po niekoľkých skladbách stáli aj ľudia na tribúnach a všetky veľké hity ako Walking In My Shoes, Personal Jesus či Black Celebration odspievali spolu s Gahanom. A keď spolu spieva desaťtisíc ľudí, má to silu.
Depeche Mode odohrali väčšinu skladieb, ktoré odzneli aj v máji, nezmenila sa ich úprava ani vizualizácie. Opäť sme tak videli umelecké čiernobiele videoklipy dlhoročného vizuálneho guru Antona Corbijna aj kontrast temnej hudby s obrázkami štvornohých domácich miláčikov pri songu Precious. Martin Gore odspieval tri akustické skladby a opäť potvrdil svoju úlohu "jemnejšieho elementu" v kapele. Video zachytávajúce fanúšikov po tom, ako dospieval But Not Tonight, hovorí za všetko.
V setliste mi chýbali skladby Should be Higher a Soothe My Soul, ktoré podľa mňa patria k tým najlepším a najdynamickejším na Delta Machine. Halový koncert však pridal interakcii so skvelými fanúšikmi na intenzite a potvrdil, že koncert Depeche Mode sa oplatí vidieť znova a znova. Svedčia o tom aj vypredané koncerty po celom svete. Nie je to skupina, na ktorú by sa chodilo z nostalgie, a ak áno, tak len z nostalgie za vlastnou mladosťou. Depešáci totiž koncertujú stále s plným nasadením a ich dnešná šou sa dá vnímať aj ako oslava toho, že prestáli všetky výkyvy popularity a divokého životného štýlu a dokázali sa vrátiť ku kvalitnej tvorbe v štýle fanúšikmi aj kritikmi najobľúbenejších albumov Violator (1990) či Songs of Faith and Devotion (1993). Ak sa k nám ešte vrátia, veľmi rada si ich pôjdem užiť znova.
Setlist koncertu Depeche Mode:
(6. 2. 2014, Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava)
1. Welcome To My World
2. Angel
3. Walking In My Shoes
4. Precious
5. Black Celebration
6. In Your Room ("Zephyr Mix" version)
7. Policy of Truth
8. Slow (akustická, Martin L. Gore)
9. But Not Tonight (Martin L. Gore)
10. Heaven
11. Behind The Wheel
12. A Pain That I'm Used To ("Jacques Lu Cont's Remix" version)
13. A Question Of Time
14. Enjoy The Silence
15. Personal Jesus
Prídavky:
16. Shake The Disease (akustická, Martin L. Gore)
17. Halo ('Goldfrapp Remix' version)
18. Just Can't Get Enough
19. I Feel You
20. Never Let Me Down Again
Aktualizácia (11:20): Upresnenie informácie z titulku - podľa čerstvej informácie od organizátora koncertu si Depeche Mode včera nenechalo ujsť približne 10 500 fanúšikov.
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
