Agilní promotéri z Octopus Promotion dosiahli na žilinskom letisku svoj promotérsky olymp. Z množstva menších klubových akcií, ktorými si zapĺňajú svoj itinerár v priebehu celého roka, vynikol koncert anglických Iron Maiden po organizačnej stránke, ako i návštevnosťou. Bezmála 15-tisíc hláv bolo v stredu večer zvedavých na nové i staré skladby tejto nestarnúcej legendy.
Tichý metal, svätý metal?
Anglická kapela The Raven Age, ktorú od jej založenia v roku 2009 vedie syn basgitaristu "mejdnov" Stevea Harrisa, George Harris, bola neskutočne potichu. Prvé tóny jemného intra skladby Uprising z ich štvorskladbového debutového EP nijako neupozornili na začatý koncert, skôr budili dojem pozadia, akoby sa pódium ešte stále pripravovalo. Situácia sa nezmenila ani neskôr a ak ste neboli priamo pod pódiom, kratučký setlist tejto metalovej omladiny ste mali možnosť celý prekecať s priateľmi. A pritom je to príjemná warm-upová kapela kombinujúca ciťákové vokály s populárnymi metalcoreovými postupmi. Kapela sa však nesťažovala, na Facebooku zverejnila veľavravnú fotku.
S hlasitosťou to nebolo lepšie ani pri populárnej švédskej military-metalovej úderke Sabaton. Čiste subjektívne mi to však nijako nevadilo, keďže nezdieľam nadšené reakcie osadenstva, ktoré obrnenému frontmanovi Joakimovi Brodénovi zobalo z ruky, aj vďaka hláškam v slovenčine, od obligátneho "dobrý deň" a "ďakujeme" cez "ešte jedno pivo" až po humorné scénky s nadávkami. Neustále dvíhajúci sa vietor odvieval ich zvukové vlny mimo a občas som sa pristihol pri tom, že sa vyložene sústredím na posluch.
Ich melodický power metal v textoch opisujúci udalosti Prvej a Druhej svetovej vojny je prvoplánovo epický, no nevyvoláva výraznejšiu emóciu. Kapelke na dojme nepridala ani anonymne pôsobiaca scéna, ktorej dominovali čiernymi plachtami zakryté rekvizity headlinera - častý to údel predkapiel. V žiarivom podvečernom počasí sme tak mohli sledovať len samotných muzikantov pohybujúcich sa po celej dĺžke pódia. Tí svoj takmer hodinový program zakončili údernou Primo Victoria z debutového albumu, na ktorú sa chytili úplne všetci.
Zdroj: Marko ErdBruce Dickinson ukázal, že po vynútenej pauze je v skvelej forme - viac fotiekEnergia, ktorú nemožno pokoriť
Na minútku presne o deviatej spustila šestica okolo Brucea Dickinsona úvodné tóny krásnej If Eternity Should Fail z aktuálneho dvojalbumu The Book of Souls. Scéne, ktorá bola prekvapivo menšia, než pred tromi rokmi na Topfeste v Piešťanoch, dominovali hradby a pri prvých skladbách pozadie s aztéckou pyramídou ako z filmu o Indiana Jonesovi. Zvýšená elevácia terénu poskytovala pohybovo náramne nadanému frontmanovi v čiernej mikine dostatok priestoru na vyžitie. Spevák, ktorý nedávno prekonal rakovinu jazyka, na svojom dokonalom prejave nijako nedal poznať známky choroby.
Pohybovo nezaostávali ani "nožničkovonohí gitaristi" Dave Murray, Adrian Smith a Janick Gers a basák Steve Harris. Neustály strečing dolných končatín prepojený s ekvilibristickým sólovaním dáva okamžite všetky sánky dole. Najviac to bolo zrejmé z rozľahlej trinásťminútovky The Red and the Black, ktorá bola doslova sólovým obžerstvom. Rozjasané hľadisko pozostávalo z veľkej časti z pánov a dám starších ročníkov, ktorí s "chlapcami" na pódiu zdieľajú generáciu a nebolo možné nevidieť, ako spontánne na kapelu reagujú. Chémia fungovala stopercentne i za predpokladu, že všetci neboli plne oboznámení s najnovšími skladbami.
Zdroj: Marko ErdGitaristi sa na pódiu fantasticky dopĺňali - hudobne i vizuálneNová a súčasne dôverne známa Kniha duší
Vôbec totiž nevadilo, že Iron Maiden hrali množstvo novej muziky. Ani nie rok stará nahrávka, ktorej venovali svetové turné, totiž obsahuje skladby, ktoré sa na počkanie stali hitmi. Speed of Light, či Death or Glory krásne ukazujú nestarnúcu energiu kapely, ktorá aj po 41 rokoch na scéne zostáva dôkladne relevantnou, zároveň si zachováva zvuk, ktorý si s ničím nepomýlite. K tomu si pripočítajte herný videoklip a tiež čerstvo vydanú videohru na motívy kapely, a je jasné, že nejde o žiadnu skupinu pre pamätníkov. Samozrejmosťou je prepracovaná projekcia, bezkonkurenčné svetlá a kvalitná kamerová práca, ktorá na dvojici veľkých displejov vo vysokom rozlíšení ponúkla okrem iného i pohľad na prácu bubeníka Nicka McBraina zabarikádovaného vo vlastnom svete s veľkým gongom za chrbtom.
Projekcii samozrejme dominoval Eddie v najrôznejších možných formách. Z nich najpamätnejšou sa určite stal odkaz známy už z promo plagátov - vytrhnuté srdce, ktoré nám na dlani ponúka. Úprimnejšie gesto by ste hľadali márne. Dickinson mu ho z hrude vyrval priamo na pódiu a teatrálne sa pri tom škeril. Nové silné skladby kapela umne prestriedala so starými osvedčenými hitmi, z ktorých najviac potešili Children of the Damned a Hallowed be Thy Name. Debaty či nebodaj hádky o tom, ktorá skladba je lepšia, sú však v prípade Iron Maiden zbytočné. Do studnice hitov môžu načrieť naozaj hlboko a playlist bol od toho spred troch rokov až na pár osvedčených flákov odlišný.
Takmer dvojhodinový hudobný sviatok vyvrcholil dokonalými skladbami Wasted Years a Blood Brothers, ktoré spolu s Number of the Beast prišli až po vytlieskaní. Iron Maiden sú šesticou, ktorá Vám vždy poskytne istotu dokonalého zážitku bez zakopnutí. Každý z nich je na pódiu výrazným prvkom a plnohodnotnou a nenahraditeľnou súčasťou celku. A ten celok bol strhujúci pre každého z pätnástich tisícov priaznivcov.
Zdroj: Marko ErdPozrite si celý fotoreport Marka ErdaSetlist koncertu Iron Maiden na letisku v Žiline, 6. júl 2016:
1. If Eternity Should Fail
2. Speed of Light
3. Children of the Damned
4. Tears of a Clown
5. The Red and the Black
6. The Trooper
7. Powerslave
8. Death or Glory
9. The Book of Souls
10. Hallowed Be Thy Name
11. Fear of the Dark
12. Iron Maiden
Prídavky:
13. The Number of the Beast
14. Blood Brothers
15. Wasted Years
Autor: Adrián Kozák
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Iron Maiden
