Môj vzťah ku Glenovi Hansardovi sa dá charakterizovať ako rozporuplný, avšak na pondelkovú povolebnú depresiu zaúčinkoval živelný Ír s kapelou dokonale. Občasné pouličné komediantsvo, ktoré si Hansard nesie zo svojich hudobných začiatkov, sa v tomto prípade postaralo o výnimočný večer a divoké sóla aj prepiate vokály vhodne gradovali večer.
Jej vystúpenie ukazuje inú polohu pátosu, ktorý je vlastný jej bývalému partnerovi. Namiesto dravej divokosti a vykričania sa Markéta za klavírom rozvíja krehké náreky. Jej precítené príbehy o hľadaní a nachádzaní sa mladej ženy dobre ilustrujú komplementaritu pôvodnej hudobnej dvojice. Ich spoločnú kapelu The Swell Season živila práve teatrálnosť citov, v ktorých sa miesila extrovertná, exhibicionistická a melancholická, introvertná zložka. Žiaľ, aj výberom skladieb toto vystúpenie Irglovej príliš skĺzavalo k monotónnemu nariekaniu, ktorému nepomohol ani nepopierateľne pôvabný vokál.
Zdroj: Marko ErdViac fotiek z koncertuS príchodom Hansarda na pódium sa prudko obrátila nálada. S početnou kapelou za chrbtom spevák otvoril druhú časť večera charakteristickým spevom bez pomoci mikrofónu. Ako sám priznal, mal sprvu obavy z neosobnej rozľahlosti Starej tržnice, Tie však vôbec neboli namieste, keďže hudobníkova charizma už v úvodných skladbách priestor priam nabila energiou.
Gro koncertu tvorili predovšetkým piesne z nového albumu Didn't He Ramble, ale Glen sa obzrel aj do archívov domovskej kapely The Frames (When Your Mind's Made Up) či k obľúbencovi Van Morrisonovi (Astral Weeks). Druhý Glenov sólový počin prináša pestrejšie hudobné nálady, občas inšpirované country, írskou tradíciou či bluesom. Naplno tak využíva sprievodnú kapelu, ktorú okrem tradičnej rytmiky tvoria aj sláky a dychy. Trombón (a zamatový hlas trombonistu) obzvlášť prispievajú k vrcholným momentom večera, no skvelé je aj prevedenie spomínaného Morrisona v zložení gitara a kontrabas.
Sám Hansard možno nedosahuje rovnakú úroveň popularity ako Adam Levine (interný humor pre návštevníkov koncertu), ale minimálne môže byť spokojný s tým, že nie je obmedzený na nízkonákladové akustické koncerty či hranie vo dvojici, a môže si dovoliť rozbaliť turné s celou takouto kapelou. Luxus má rôzne podoby a tento mu isto závidí mnoho ledva prežívajúcich muzikantov. Treba však dodať, že je to rokmi vydretý luxus.
Pesničkárova majstrovská práca s publikom je povestná a bratislavský koncert to len potvrdil. Striedanie nálad, žartov aj silných emócií funguje ako dobre naolejovaný stroj. Pomedzi jednotlivé skladby publikum počúva spevákove historky o Írsku, živote koncertujúcej kapely, či nahrávaní piesne pre filmový hit Hunger Games. Bravúrne zvláda dirigovať divácky zbor aj neutíchajúci smiech obzvlášť pobavenej poslucháčky.
Čerešničkou na skvelej atmosfére celého večera je prídavok, počas ktorého Hansard obehne podzemím tržnice publikum a prekvapí ho od chrbta zo zvukárovho stanovišťa. Stojac na jednej zo zvukárskych bední odohrá Say It To Me Now a je zasypaný spontánnymi výkrikmi "I love you!". Samozrejme ponúkanú príležitosť je potrebné využiť, a tak sa kapela ešte raz vracia na pódium, tentoraz aj s Irglovou a môžeme si vychutnať aj nestarnúcu Falling Slowly. Dve hodiny ubehli ako voda a zapôsobili naozaj životodárne - z bratislavskej tržnice sa za zvukovej záverečnej írskej ľudovej trúsia ľudia so širokými úsmevmi na perách.
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd
Video: Katka Hazdrová (1), Juraj Jurík (2)
Súvisiaci interpreti: Glen Hansard
