Piatkový program na Pohode vyvrcholil vystúpením jednej z hlavných hviezd, islandskej kapely Sigur Rós a nekonečnou tanečnou zábavou v podaní formácie Parov Stelar Band. Islandská atmosféra v réžii headlinera sa však nestretla s takým diváckym nadšením ako energické vystúpenie rakúskeho dídžeja a jeho suity.

Krátko pred ôsmou sa veľká časť návštevníkov festivalu presunula pod hlavné pódium. Tak trocha nenápadne naň vstúpila islandská trojica Sigur Rós, ktorá v zadnej časti pódia zahalená v dyme otvorila večer svojou najčerstvejšou piesňou Óveður. Pri západe slnka si poniektorí ani nestihli všimnúť, že hlavná hviezda večera už hrá, a tak sa Jón "Jónsi" Þór Birgisson, Georg Hólm a Orri Páll Dýrason dočkali iba vlažného privítania. Až približne v tretej skladbe sa hudobníci presunuli dopredu a v sprievode podmanivej hry svetiel plnej fantastických ornamentov a vizuálnych efektov na bočných obrazovkách sa do niekedy mrazivej, inokedy melancholicky jemnej nálady dostávalo aj publikum. 

Kto nepozná, akú hudbu trojica hrá, mohlo mu vystúpenie prísť po chvíli monotónne. Azda aj preto sa postupne niektorí z davu odpájali, napríklad so slovami "Asi zaspím". Jeden zo zapamätateľných momentov, nie však v najpozitívnejšom zmysle, prišiel približne v prvej štvrtine setu, keď pri emotívnom výkone speváka zaštrajkovala technika a vypadol zvuk. Všetko sa na pár sekúnd ponorilo do ticha, ktoré si trojica Islanďanov ani nestihla všimnúť a ďalej pokračovala v oduševnenom prevedení piesne Glósóli. Po podporných ováciách publika sa pokračovalo už aj so zvukom, čo v závere skladby prinieslo aj prvé slová frontmana - fanúšikom sa poďakoval v slovenčine, čo sa počas večera zopakovalo ešte niekoľkokrát.

Kým v minulosti kapela zvykla vystupovať v zostave rozšírenej o množstvo hudobníkov, na aktuálnom turné svoje pesničky ohlodala až na kosť. Po "mašinkovom" úvode prešla trojica k svojim nástrojom - bicie, basa a gitara s husľovým slákom, no aj v tomto minimalistickom zložení dokázala miestami urobiť poriadny post-rockový hluk. Silný moment, ktorý akoby prelomil ľady a získal si plnú pozornosť dovtedy trochu urozprávaného publika, prišiel asi v polovici vystúpenia, keď Jónsi zakončil skladbu viac než minútu trvajúcim držaním tónu, počas ktorého nástroje postupne stíchli. Koncert potom v druhej polovici vygradoval do záveru, ktorý potešil aj priaznivcov ich staršej tvorby - ako posledné zazneli Kveikur, Hafsól, v ktorej hral basák Georg na strunách bubeníckou paličkou, a záverečnou Popplagið.

(autor videa: Oliver Rehák, Denník N)

Sigur Rós vďaka zasnenému zvuku a naliehavému vokálu obalili Pohodu na takmer 90 minút akousi anjelskou intimitou, pravdou však je, že po väčšinu setu výrazne "nehitovou" a poslucháčsky náročnou. Publikum najčastejšie ožilo vtedy, keď sa ozvali živelnejšie bicie či keď dvojica s gitarou a basou trochu viac "hrabla" do strún (pri všetkých možnostiach s prácou s husľovým slákom).

Sympatický bol záver, keď fanúšikovia kapelu po poslednej piesni kapelu ešte dvakrát privolali na pódium spontánnym pokusom o islandský futbalový rituál. Trojica sa v oboch prípadoch vrátila, aby sa naposledy poklonila a poďakovala, a hoci nepridala ďalšiu skladbu, chladná atmosféra bola na míle ďaleko. Na tvárach Sigur Rós bolo vidno, že ich slovenské publikum skutočne rozohrialo. Rozlúčili sa s ním obrovským nápisom "Takk" (ďakujem) na veľkej obrazovke v pozadí. Pár minút po koncerte prišla krátka dažďová prehánka - možno slzy dojatia Juraja Kušnierika, ktorému Michal Kaščák koncert slávnych Islanďanov venoval. (mž, pm)


hlavné pódium počas koncertu Sigur Rós, Pohoda Zdroj: Lucia KotrhováHlavné pódium Pohody počas koncertu Sigur Rós (foto: Lucia Kotrhová) - viac fotiek

Hudba pre náročnejších aj ľahká electro-swingová zábava

Kroky fanúšikov hladných po ďalších umeleckých zážitkoch potom viedli na Orange stage, kde vystúpil famózny holandský tanečný súbor Nederlands Dans Theater alebo do stanu EUrópa stage, kde mala svoju slovenskú premiéru aktuálna hviezda nezávislej scény Anna Meredith. Jej debutový album vyšiel len v marci tohto roka a už teraz je silným kandidátom na vrchné priečky v koncoročných rebríčkoch. Bývalá dvorná skladateľka BBC Scottish Symphony Orchestra je skutočnou inovátorkou, vo svojej tvorbe originálne a hravo prepája svety elektroniky, klasiky a popu.

V päťčlennej zostave ju dopĺňajú (občas unisono spievajúci) hráči na violončelo, elektrickú gitaru, tubu a bicie. Ona samotná má na starosti klávesy, elektroniku, spev a ďalšie bubny. Hrajú hudbu, ktorá sa nepodobá na nič iné, a aj samotné skladby sú tak rozdielne, že každú chvíľu máte pocit, akoby ste boli na inom koncerte. V jeden moment skáčete do rovného beatu, inokedy sa márne snažíte chytiť na náročné "monkey rhythms" (slovami samotnej hudobníčky), chvíľu si vychutnávate krásne vokálne harmónie a o pár minút neskôr si už s celou miestnosťou spievate jednoduchý popevok skladby, ktorú ste nikdy predtým nepočuli. Hudobníkov v skvelom výkone nerozladili ani padajúce monitory, zdalo sa, že ich viac prekvapili nadšené ovácie publika takmer po každej pesničke. Snáď teda u nás neboli naposledy. (pm)



O jedenástej sa naraz začali dve maximálne odlišné vystúpenia, ktoré sa však oplatilo zažiť a počuť obe. Ak vám nerobilo problém striedať pódiá a vychutnať si čo najviac, prvé kvalitné sústo ponúkli na Budiš stagei Longital a ich Suita. Sláčikové kvarteto doplnilo stabilnú trojicu Dano Salontay, Shina a Marián Slávka prvýkrát minulý rok na festivale Konvergencie. Bývalé Dlhé diely priniesli tento projekt aj na tohtoročnú Pohodu a treba povedať, že ovácie, ktoré sa im pri všetkých doterajších vystúpeniach dostali, boli maximálne zaslúžené. Spojenie s orchestrálnymi nástrojmi predviedli v piatok napríklad aj Zrní s Janáčkovou filharmóniou, skladby Longitalu však v tomto spojení mali akúsi väčšiu hĺbku než piesne ich českých kolegov. Už od prvej skladby Zlatá, počas ktorej Shina predvádzala šatkový tanec, jednoducho chytali za srdce. Vďačiť za to môžu vo veľkej miere Slávovi Solovicovi, ktorý sa postaral o nové aranžmány. Jeden z najsilnejších momentov prvej polovice koncertu bola jednoznačne výbušná a podmanivá skladba Vlak. (mž)

Na hlavnom pódiu si približne v tom istom čase užívali zatiaľ najväčšie publikum tohtoročnej Pohody Parov Stelar Band. Tí sa stali skutočnou hviezdou večera, keď svojím hudobne neprekvapujúcim electro-swingovým setom roztancovali odhadom asi dve tretiny návštevníkov Pohody a ponúkli vrelú atmosféru so živou komunikáciou s publikom. Slováci dokázali, že na trenčianskom festivale nie sú len na počúvanie a uznávanie kvalít náročných hudobných opusov, ale tiež veľmi radi prijmú zábavnú šou, kde energia prúdi vzduchom. Odzneli samozrejme aj hity ako Booty Swing, All Night, Catgroove či Demon Dance. Speváčka Cleo Panther nezabudla návštevníkov Pohody pochváliť, že na ich prvom veľkom festivale tohtoročnej sezóny boli vynikajúcim publikom. (mž)

Ešte než formácia okolo rakúskeho dídžeja skončila, začal na druhom najväčšom pódiu koncert Billy Barman. Tí si priniesli aj hostí Hafnera a Veca, s ktorým zahrali jeho hitovku Branči Kováč aj najnovší spoločný singel Miletička. Koncert zakončili skladbou Strmá voda, ktorú venovali zosnulej Bety Majerníkovej. Množstvo energie priniesli aj londýnski Dub Pistols, kryté scény patrili v nočných hodinách najmä tanečnej elektronike rôznych odnoží od techna (Nina Kraviz), cez drum&bass (Spor, Drumatique) až experimentálnejšiu súčasnú klubovú hudbu (Koreless, Skee Mask) či nu disco. (pm)

Parov Stelar, Pohoda 2016 Zdroj: Tomáš TkáčikCleo Panther z Parov Stelar Bandu (foto: Tomáš Tkáčik)

hlavné pódium počas koncertu Parov Stelar, Pohoda Zdroj: Martina MlčúchováHlavné pódium počas koncertu Parov Stelar (foto: Martina Mlčúchová)

Longital, Pohoda 2016 Zdroj: Martina MlčúchováLongital Suita - viac fotiek z piatka

Autori: Michaela Žureková, Patrik Marflák
Titulná fotografia: Martina Mlčúchová

Súvisiaci interpreti: Parov Stelar, Sigur Rós