Záverečný bod programu na hlavnom pódiu priniesol v sobotu v noci energetickú bombu, pri ktorej si prišli na svoje všetci fanúšikovia zlomených beatov a punkového prístupu k tanečnej hudbe. Pohoda 2016 však počas svojho záverečného dňa ukázala omnoho viac podôb elektronickej produkcie.
Britskí priekopníci rockového prevedenia tanečnej hudby ponúkli podobne nenáročnú masovú zábavu, avšak v omnoho agresívnejšej podobe. Setlist bol prierezom takmer celej diskografie kapely s výnimkou debutového albumu, z ktorého tentokrát nezahrali ani hitovku Out Of Space. Namiesto toho dostali priestor skladby z minuloročného albumu ako Nasty, Wild Frontier, či titulná The Day Is My Enemy, ktoré sa medzi klasikami rozhodne nestratili. Nechýbali ani najúspešnejšie single Breathe, Firestarter a Smack My Bitch Up, či skladby z kultového albumu Music for the Jilted Generation - Voodoo People, Poison a prídavkové Their Law a No Good (Start the Dance). Návštevníkom, ktorí majú k tvorbe kapely vlažný vzťah, mohol koncert pripadať hudobne nezaujímavý, od začiatku do konca sa niesol viac-menej na jednej vlne energického šialenstva a zbesilých beatov, v ktorých sa strácali melódie aj spev. Fanúšikovia však dostali presne to, čo mohli od tejto legendy očakávať.
To, že spojenie elektroniky a gitár môže znieť aj úplne inak, ukázali ešte v poobedných hodinách českí Midi Lidi. S novým albumom Give Masterpiece a Chance! sa dostal do popredia práve "živý" element ich hudby a s koncertným programom plným čerstvo vydaných skladieb potvrdili, že sa posunuli o veľký kus vpred. Ich chytľavé, no hudobne prešpekulované pesničky s vtipno-filozofickými textami plnými nadhľadu dokážu zafungovať na prvé počutie, o čom svedčili aj nadšené reakcie publika.
Ďalšiu podobu hudby, ktorá je postavená na elektronickom základe, predviedol James Blake. Fanúšikov prekvapil, keď už v prvej tretine koncertu zahral známy cover Limit to Your Love, ktorý dokonale vystihuje jeho tvorbu - čistota, nežnosť a silný emocionálny náboj Blakeovho klavíra a spevu v kontraste s hlbokými basovými vlnami, ktoré rezonujú celým telom. Elektronickejšie pasáže, pri ktorých sa dalo i zatancovať, sa striedali so subtílnejším moderným soulom, ktorý sa zarezáva pod kožu. Skvelý koncert, snáď nie jeho posledný na Slovensku.
Zdroj: Lucia KotrhováJames Blake (foto: Lucia Kotrhová) - viac fotiekVeľkým originálom a inovátorom hudby je aj Američan Flying Lotus, ktorého set sa čiastočne prekrýval s The Prodigy. Je to škoda, pretože jeho inteligentná hudba na pomedzí elektroniky, hip-hopu a jazzu bola ideálnym skľudnením po testosterónovej šou hlavných hviezd. Svoj set, v ktorom okrem iného zaznelo viacero skladieb s Kendrickom Lamarom, odohral "ukrytý" medzi dvoma plátnami, na ktoré sa premietali projekcie. V jednoduchosti je krása, efekt bol dokonalý. S vizuálnou stránkou svojich vystúpení sa zvykol hrávať aj DJ Shadow, známe je najmä jeho turné odohrané vo veľkej guli zvanej Shadowsphere. Tentokrát však prišiel na Pohodu predviesť "iba"svoju hudbu, okrem klasík, ktoré z neho urobili legendu samplingu, predstavil aj novinky z čerstvo vydanej platne The Mountain Will Fall. "Predskokana" mu robil exportný slovenský dídžej a producent B-complex, ktorý svoj energiou nabitý drum&bassový set v zaplnenej Space aréne SLSP zakončil skladbou Past Lessons for the Future so silným nadčasovým odkazom Jana Wericha o ľudskosti.
Ženy s gitarami a tri výrazné speváčky
Tento ročník Pohody ponúkol okrem iného aj značné množstvo zaujímavých mladých objavov. Obecenstvo pri Budiš stagei si popoludní získala napríklad aj mladá ženská dvojica Honeyblood, ktorú si početné publikum nečakane vypýtalo aj na prídavok. Duo v zložení gitara a bicie hrajúce dravý grunge/rock zahralo na Pohode úplne prvýkrát aj novú pieseň Wolf Girl, ktorá ešte pred žiadnym publikom nezaznela. Zdalo sa, že energia prúdila z oboch strán, keďže Stina Marie Claire Tweeddale a Cat Myers odchádzali so slovami "You are fucking amazing" a na pobavenie všetkých dodala speváčka a gitaristka v jednej osobe jednu z prvých fráz, ktorú sa u nás naučila: "Poďme piť!
Trochu tvrdým dojmom, ktorý nemusel sadnúť každému, pôsobila skupina Savages. Štvorica ženských hudobníčok oblečených v temnej čiernej nastúpila na hlavný Urpiner stage o šiestej podvečer a spustila divoký a živelný koncert. Najlepšie ho charakterizuje popis organizátorov festivalu, ktorí už pred jeho začiatkom očakávali "elegantný, no miestami špinavý, naliehavý a pritom veľmi priamy post-punk." Frontmanka Jehnny Beth svojím jemne arogantným pódiovým prejavom pripomína Nicka Cavea, dokonca podobne ako on zišla medzi fanúšikov a odspievala skladbu opierajúc sa o ľudí v predných radoch.
Zdroj: SITA/Tomáš SomrSavages (foto: SITA/Tomáš Somr)Tretíkrát po sebe, čo sa dosiaľ nepodarilo žiadnej zahraničnej kapele, sa na Pohodu vrátili aj obľúbení Lola Marsh. Pri západe slnka odohrali maximálne príjemný koncert do mierneho tanca i na počúvanie. Nežný hlas, ktorým oplýva speváčka Yael Shoshana Cohen sa rozhliehal v okolí Orange stageu, pod ktorým sa zhromaždil obrovský dav. Od jemnejších, subtílnejších skladieb sa postupne hudobná nálada rozvibrovala a pri najstreamovanejšom hite You're Mine sprevádzalo publikum rytmickým potleskom. Lola Marsh striedali magickú zasnenú náladu s výraznejším, energickejším prejavom, na ktorých atmosfére sa publikum ľahko nechalo unášať.
Takmer v závere koncertu sa na pódiu objavil aj Michal Kaščák, pre ktorého sa Lola Marsh stali srdcovou záležitosťou a priviedol ich v rámci Slovenska nielen na Pohodu, ale aj do klasických klubov. Srdečná nálada vygradovala, keď Michal venoval speváčke Yael slnečnicu a ona jemu jeho zarámovanú fotografiu, na ktorej bol označený ako James Bond 007. Tak ho vraj kapela volala počas ich turné na Slovensku. Po koncerte, ktorý by sa pokojne mohol konať na hlavnom pódiu, si šéf Pohody na pódium zavolal celý svoj tím, aby mu spolu s fanúšikmi poďakoval za perfektne zorganizovaný festival.
Zdroj: Lucia KotrhováLola Marsh (foto: Lucia Kotrhová)Extravagantná šou, počas ktorej bola každú chvíľu niekým iným. Aj tak by sa dalo opísať jeden a pol hodinové divadlo prvej dámy elektropopu. Na najväčší stage vkráčala Róisín Murphy v červenom saku s piesňou Mastermind na perách, no už o chvíľu striedala prvky svojho outfitu ako na bežiacom páse. Raz helma, inokedy sako ochrankára pri pódiu či excentrické kúsky v štýle zvierat, a pritom všetkom si bez problémov udržiavala príjemnú eleganciu. Elektropopové vystúpenie rozprúdilo azda každého pod pódiom a bývalá speváčka skupiny Moloko bola od začiatku ohromujúca. Na pódiu pritom stála so svojím dlhoročným hudobným kolegom a producentom Eddiem Stevensom, ktorý si neskôr zahral aj s Janou Kirschner. Tá v noci odohrala napriek "konkurencii" The Prodigy koncert pred zaplneným hľadiskom Budiš stageu.
Časť setlistu Róisín Murphy tvorili práve piesne Moloko, čo fanúšikovia pravidelne oceňovali. Ožili napríklad pri Forever More, ale aj pri refréne Sing It Back, ktorý zakomponovala do minuloročného singla Exploitation. Pri songu Overpowered Róisín ďakovala fanúšikom a vyznala sa, že je tu len vďaka nim a vďaka tomu, že kupujú jej nahrávky. Nuž, to je zrejme aj odpoveďou na jednu z jej otázok, ktorú publiku položila počas koncertu: Páči sa vám môj elektropop? Zaváhať mohli iba tí, ktorí tam neboli.
Autori: Patrik Marflák (elektronika), Michaela Žureková (ženy)
Titulná fotografia: Lucia Kotrhová
Súvisiaci interpreti: The Prodigy, Róisín Murphy
