Pomaly už býva zvykom, že koncerty Lucie Bílej v našom hlavnom meste oplývajú megalomanstvom. Dôvodom je režisérska taktovka Jeffa Minaříka, ktorý so stálicou česko-slovenskej populárnej hudby začal spolupracovať už dávnejšie vďaka televíznej šou Česko Slovensko má talent. S trochou zveličenia možno povedať, že on dodal cirkus, ona hĺbku.
Záujem milovnikov jej hudby a hlavne ich zvedavosť ohľadom toho, kam sa dá ešte ďalej posunúť už beztak vysoko nastavená latka, boli tiež obrovské. Energetická bomba tak mohla v hlavnom meste Slovenska vybuchnúť namiesto pôvodne avizovaného jedného koncertu až trikrát. Tento fakt spomenula speváčka hneď v úvode posledného, nedeľného koncertu, keď priznala, že sobota bola jedným z najnáročnejších speváckych "maratónov" v jej kariére - od poobedia do neskorého večera totiž odohrala dvakrát dva a polhodinové vystúpenie, čo znamenalo takmer 50 naostro odspievaných piesní.
Najväčší hudobný cirkus
Žánrová pestrosť, množstvo hostí súvisiacich so spomínanou talentovou šou, v ktorej sa speváčka vyskytla ako porotkyňa, a predstavenie nového materiálu zamiešané medzi staršie neopočúvané skladby - tak by sa dala krátko zhrnúť charakteristická zmes hudobného zážitku z kuchyne Bílá - Minařík.
Odpoveď na otázku, čo ďalšie, nové a originálne môžu spevácka diva a jeden z najznámejších slovenských režisérov priniesť, na seba nenechala dlho čakať. Návštevníci ju dostali do tváre rovno po odpočítaní časomiery od 50 po 0. Speváčka akoby v aktuálnom období svojho života objala samú seba a začala sa "rozmaznávať". Resp. rozmaznáva ju režisér, keďže ako priznala na tlačovej konferencii v Bratislave pár dní pred koncertom, sama bola v šoku, keď prvýkrát uvidela, čo všetko pre ňu z hľadiska produkcie pripravil. Výsledkom bola ešte monumentálnejšia scéna ako počas minulých koncertov, ktorá bola vytvorená presne na mieru najväčšej bratislavskej haly. Aj z toho dôvodu bola podľa Minaříkových slov neprenosná a v Prahe uvidia diváci na jeseň inú podobu koncertu Fifty Fifty.
Zdroj: TASR - Pavel NeubauerLucie Bílá ponúkla ešte výpravnejšiu šou ako na poslednom turnéHlavná aktérka večera sa počas prvých nôt skladby Requiem objavila na tróne, ktorý sa postupne dvíhal do niekoľkometrovej výšky. Medzitým LCD stena za ňou zobrazovala hradby a do toho celého sa na pódiu objavil komparz v podobe kapucínskych mníchov. Podobná pompa sršala aj z momentu, keď sa po odspievaní muzikálového Jsi můj pán z Draculu na kolosálnom pódiu zrazu objavil veľký nafukovací šašo a okolo neho členovia cirkusu Vertigo. Tí zosobnili vyjadrenie režiséra, že to bude celé jeden veľký cirkus. Najmä záver koncertu však ukázal, že podiel zábavy a emócií bol oproti predošlému turné vyrovnanejší.
Tanečný pop á la Katy Perry nahradili balady aj metal
Okrem umeleckých akrobatov sa na pódiu objavili aj už klasickí hostia z talentovej šou The Pastels. Počas prestávky, kým sa speváčka po x-týkrát prezliekala, predviedli ohurujúce tanečné číslo nazvané Tron Dance, dramaturgicky však do priebehu večera vôbec nesedelo. Väčšinou boli bloky skladieb spojené hudobným motívom, no nech už to bola kabaretná tematika a filmový kúsok o Líde Baarovej, metalový nárez s Arakain, náboženská atmosféra v spolupráci so speváckym zborom alebo balady so symfonickým orchestrom, tanec "svetelkujúcich ľudí" bol viac hrou na efekt ako zmysluplným premostením medzi jednotlivými časťami.
Tanečný pop totiž tentokrát oproti Černobílému turné veľa priestoru nemal a najmä ku koncu dominovali pomalé piesne, pri ktorých Lucie Bílá namiesto pokusov o zapojenie sa do choreografií predvádzala predovšetkým silné spevácke výkony. Aj laserové vlnenie zostavy Mirror Family teda v programe pôsobilo trochu ako päsť na oko. Na druhej strane, ako príjemná tanečná "vata" tieto vsuvky vôbec neprekážali a úlohu vyplnenia priestoru počas prezliekania speváčky a príprav pódia pre ďalšiu sprievodnú kapelu splnili.
Viac integrovaným tanečným hosťom boli Ladylicious, ktoré speváčke vkusne sekundovali počas piesne Tak mně tady máš, pilotného singla z nového albumu Hana. O už známe číslo sa zase postarala v spolupráci so svetlomaliarom Alexom Dowisom. Rovnako ako pred tromi rokmi, aj teraz ukázal fanúšikom mier a lásku oslavujúci vizuál k skladbe Desatero (Leonard Cohen - Hallelujah). Tomu, čo patrilo na minulom turné k vrcholom, tak tentokrát chýbal punc jedinečnosti.
Zdroj: TASR - Pavel NeubauerČeská diva si zaspievala aj s Arakainom - viac fotiek z koncertuNovým prvkom bola skupina Roboti zložená z bývalých členov skupiny Nightwork, medzi ktorými chýbal len Vojta Dyk. V programe plnom slovenských hostí to bola paradoxne práve zostava okolo Jakuba Prachařa, ktorá najviac pripomenula slovenského Slávika - ďalšiu z referencií známeho režiséra. Na pódiu sa členovia skupiny v prezlečení za robotov objavili v krabici s nálepkou "levná zábavová kapela" a k narodeninám Bílej zaspievali jej vlastné hity s podkladom hudby Michaela Jacksona. Rozpačitému vystúpeniu, ktoré by asi lepšie vyznelo, keby bolo o dve minútky kratšie, dal napokon milú bodku Ondřej Soukup, ktorý sa vykľul z robota-basgitaristu a speváčke zablahoželal.
Prekvapujúco veľkú časť koncertu zabral blok tvrdej hudby v podaní kapely Arakain, s ktorou Lucie Bílá spieva od svojich začiatkov. Divákom popovej šou, ktorí ju asi väčšinou počúvajú v inej polohe, tak ukázala, že patrí medzi najuniverzálnejšie speváčky. Počas dvadsaťminútovky, v ktorej jej bol na pódiu takmer rovnocenným partnerom spevák Honza Toužimský, okolo pódia šľahali plamene a krehko vyzerajúca umelkyňa sa päťkrát zmenila na metalovú dračicu.
Ešte predtým sa na pódiu s pôdorysom pripomínajúcim vesmírnu loď Enterprise mihli počas bloku s novinkami aj ich tvorcovia. Martin "Maxo" Šrámek odspieval svoju anglickú pasáž v piesni Hráze, zatiaľ čo Andrej Hruška sprevádzal Bílú na gitare počas osobnej spovede Hana, pod ktorou je ako spoluautorka podpísaná Katka Knechtová. Celeste Buckingham ako rapujúca hostka v skladbe Primadonna sa divákom ukázala iba prostredníctvom gigantického vizuálu na LCD stene a bol to trochu bizarne asi jediný moment, kedy mohol mať divák pocit, že niekoho je na scéne viac ako hlavnej hviezdy večera.
Kráľovná českého popu
Lucie Bílá, ktorá si kvôli bratislavským koncertom v sobotu neprišla od českej Akadémie populárnej hudby prevziať cenu Anděl - Speváčka štvrťstoročia, slovenským fanúšikom znovu ponúkla šou svetového formátu, akú možno vídať u mien ako Katy Perry, Madonna či Beyoncé. Produkčne dokonca ešte väčšiu, keďže cestovať po svete s takým množstvom materiálu a umelcov by nebolo možné, len samotná scéna sa v Bratislave stavala štyri dni.
Mimochodom, práve Madonnino turné k albumu MDNA bolo nemalou inšpiráciou koncertu Fifty Fifty - niektoré prvky (napr. pochod bubeníkov v úvode či "hra" speváčky na nezapojenej gitare) boli doslova okopírované, ale celkovo vyznel koncert inak. Rozdiel bol napríklad v tom, že keď obrovské LCD panely premenili štadión na katedrálu, tak Bílá nekritizovala cirkev, ale vyjadrila svoju pobožnosť, za ktorú sa jej vraj doma v Česku smejú, resp. ju "označujú za pozéra". A aj v tom, že oproti svetovej kráľovnej popu ponúkol jej koncert aj plnohodnotné hudobné výkony. Slabinou v porovnaní so spomenutými hviezdami bolo, že naozaj veľké popové hity jej v repertoári chýbajú, resp. je ich na takúto šou príliš málo, a tak stavia skôr na muzikálových piesňach a coververziách.
Koncert zároveň ukázal, že rizikom takýchto úderných šouprogramov býva ustráženie si priestoru na prípadné "zlepšováky" v budúcnosti. Kým zahraničné popové hviezdy obvykle stavajú svoje koncerty - hudobne i vizuálne - vždy na úplne novom koncepte postavenom okolo nového albumu, ktorý zaberá minimálne tretinu setlistu, v tomto prípade išlo opäť najmä o pohľad na celú kariéru speváčky, pričom ani vo viac ako dva a pol hodinách nebolo možné obsiahnuť všetko. Mnohé piesne boli pripomenuté len prostredníctvom útržkov videoklipov na obrazovke, navyše s podivne zdeformovaným zvukom (zámerne, ináč bol zvuk v hale od KV2 Audio tiež "šitý na mieru" a bolo to počuť). Fifty Fifty teda nebola ani plnohodnotná šou k novému albumu, ale ani plnohodnotné "Best of". A emotívnym vyvrcholením boli opäť prevzaté skladby - okrem spomínaného Cohena aj Vyznanie Mariky Gombitovej a Už nikdy víc - čiže All By Myself Erica Carmena, známa najmä v podaní Celine Dion.
Vystúpenie plné emócií, skromnosti a pokornej vďaky v kombinácii so spomienkou na nedávno zosnulú mamu a pripomínaním, že nie vždy bolo v jej živote veselo, tak v istom zmysle zanechalo zmiešaný dojem. Na jednej strane si dav pri odchode mohol odnášať pocit hrdosti, že aj v našich končinách sa dá spraviť niečo svetovo vyzerajúce. Mohol byť prirodzene nadšený aj z hudobného zážitku, ktorý Lucie Bílá vždy zanechá, a tiež mohol mať zadosťučinenie z príjemne stráveného večera. Naproti tomu ale niektorým mohlo chýbať viac tanečných skladieb a pozitívnych prekvapení v dramaturgii, keď speváčka najmä v závere až príliš stavila na tie isté piesne ako pri predošlom turné.
Bolo to nové a väčšie, produkčne veľkolepé a prepracované do najmenšieho detailu - veď súčasťou svetelnej šou boli dokonca i lampičky na stoloch divákov v "kaviarenskej" časti pod pódiom. Bolo to i hudobne pestré a profesionálne po všetkých stránkach. Za všetko hovorí výkon Lucie Bílej, ktorej ani pri treťom koncerte v priebehu dvoch dní a návale emócií nebolo čo vytknúť. No zároveň sa pri tom všetkom nemožno ubrániť pocitu, že kráľovná českého popu by dokázala ponúknuť ešte viac. Ako sama hovorí, na ďalšie prekonávanie samej seba bude mať chuť aj pri oslave 55. narodenín. Nechajme sa prekvapiť, či aj tieto slová myslela vážne. V každom prípade si ale ťažko predstaviť, že by sa ju v najbližších rokoch pokúsil prekonať niekto iný.
Setlist koncertu Lucie Bílá - Fifty Fifty v Bratislave:
(10. 4. 2016, Zimný štadión O. Nepelu)
1. Intro + Requiem
2. Haňa Zaňa
3. Roboti (ex Nightwork s covermi hitov M. Jacksona) + Láska je láska (s Luciou Bílou)
4. Hana (s Andrejom Hruškom na akustickej gitare)
5. Tak mně tady máš (s Ladylicious)
6. Hráze (s Martinom "Maxom" Šrámkom)
7. Primadonna (s rapom Celeste Buckingham)
8. Můj život je role (z muzikálu Němcová)
9. Když tančí ďábel s andělem (z filmu Lída Baarová)
- The Pastels: Tron Dance
10. Dotyky (s Arakain)
11. Ty a já (s Arakain)
12. Zimní královna (s Arakain)
13. Tygřice (s Arakain)
14. Slečna závist (iba Arakain)
- Mirror Family
15. Jsi můj pán (z muzikálu Dracula)
16. Hvězdy jako hvězdy (s cirkusom Vertigo)
17. Zpíváš mi requiem
18. Kéž sílu mám (z muzikálu Carmen)
19. Martini Dry
20. Trouba
21. Ave Maria (pocta zosnulej mame so symfonickým orchestrom a speváckym zborom)
22. Slyš chór (so symfonickým orchestrom)
23. Desatero (so symfonickým orchestrom + Alex Dowis)
24. Vyznanie (coververzia Mariky Gombitovej so symfonickým orchestrom)
25. Už nikdy víc (so symfonickým orchestrom)
Autori: Marek Majzon, Patrik Marflák
Foto: TASR - Pavel Neubauer
Súvisiaci interpreti: Lucie Bílá
