Spoločné turné Katky Knechtovej a Cigánskych diablov je v plnom prúde. Temperament, búrlivé emócie, radosť zo života, nespútanosť a živelnosť, to všetko sú sprievodné znaky ich vystúpení. Vo výbornom svetle sa ukázali aj 10. novembra v Košiciach.
Jej sólový vstup na pódium bol veľmi prozaický a úplne kontrastoval so všetkým, čo sa malo diať v najbližšej poldruha hodinke. Až na ten sláčik, ktorým sa Katka zľahka dotýkala gitarových strún. Veľmi intímny moment, kedy sa zvuk vynáral odnikiaľ a smeroval nikam, býva už dosť zaužívaným zvykom pre introdukcie popových (i rockových) interpretov, napriek tomu to našťastie nebolo len pre efekt, navyše pôsobivé zvuky sa prevtelili do znamenitej hitovky Zmier svetlo s tmou. Po nej mohol vypredaný Spoločenský pavilón zhliadnuť cimbalové sólo Ernesta Šarköziho, ktoré mi obsahom i interpretáciou pripomenulo Let čmeliaka a až vtedy sa začali diať veci.
Speváčky by sa uplatnili aj v žánrovo odlišnej branži
Cigánsky folklór sa ťažko interpretuje ľuďom, ktorí Rómami nie sú a musia sa do cudzej polohy štylizovať tak trochu nasilu, čo sa nevyhlo ani Knechtovej. Túto rolu našťastie ustála celkom dobre, čo potvrdila vypätým spevom i znalosťou rómskych textov v parádnom Čardáši dvoch sŕdc. Je síce pravda, že spev i vystupovanie Silvie Šarköziovej, jedinej zástupkyne ženského pohlavia v orchestri CD, pôsobili prirodzenejšie, ale napríklad Katkino natriasanie prsiami malo predsa len svojské čaro. "Violista Jozef Farkaš mi prezradil, že treba mať aspoň trojky. Čiže pre mňa je to problém, no možno po tomto turné si ich budem môcť dovoliť," zažartovala speváčka.
Keď došlo na duet v skladbe Zločin, ukázala zase Silvia, že by sa v pope určite uplatnila veľmi dobre. V ďalšom, čisto rómskom duete, boli už sily vyrovnané. Krajinou je istota, s ktorou kapela Katky Knechtovej nemohla urobiť chybu, ale kto sa tešil na nejaké spestrenie, improvizáciu či variácie na rozličné témy, musel čakať na Cigánskych diablov. Tí bravúrne kontrovali s úpravami klasík Carmen (Bizet) a Adagio (Albinoni), ktoré zožali u publika búrlivý ohlas. Nečudo, veď klarinetový výkon Zoltána Grunzu, zvukom pripomínajúceho zaklínača hadov či majstrovské sóla primáša Štefana Banyáka nevidí človek každý deň (a výkon Ernesta už dávno platí za svetový).
Zdroj: PRFolklór a pop vo vrúcnom objatí
Trochu zamrzelo, že v prvej polovici koncertu každá kapela hrala svoje skladby v striktne vlastných aranžmánoch. Priestor na experimenty bol minimálny, aj keď išlo o špičkové výkony, na aké sme zvyknutí (Oči čierne či Naveky). Prelom nastal v skladbe Za tebou, kedy sa do hry zapojil aj orchester a folklór s popom sa aspoň decentne dotkli. Druhé prelínanie predstavovalo intro k tutovke Spomaľ, no zazneli i husle a korunu celému snaženiu nasadila Silvia, ktorá jednu pasáž odspievala po rómsky. Tretím prienikom bola Hlava vinná, telo nevinné (skomolené Ernestom na Hlavu bez tela) a štvrtýkrát obidva tábory zdatne skrížili zbrane počas Bátoryčky, kde boli aranžmány asi najpestrejšie a Silviin spev ozajstnou ozdobou.
Pred Jeg duj sme sa dozvedeli, o čom sú rómske texty. "O bitke, pálenke a milovaní, jednoducho o živote," poučila divákov Katka a hneď nato už musela ťahať poriadne výšky, aby ustála náročné stupienky rómskeho folklóru. Priestor na poriadne odviazanie sa a zábavu dostala vo "vychodňarskych" klasikách Šaľena ja bula, no hlavne vo vynikajúcom spracovaní A ja taka dzivočka. Aj keď až také divoké ako v prípade IMT Smile to určite nebolo, skladba predstavovala dôstojný záver živelného vystúpenia, aké je radosť vidieť, počuť a hlavne vychutnávať.
Ak máte možnosť zažiť niektorý z koncertov Katky Knechtovej a Cigánskych diablov, minimálne porozmýšľajte o jeho návšteve. Síce zvláštne, no o to zaujímavejšie spojenie ukazuje, že hudobným symbiózam sa na Slovensku darí a že aj v tomto prípade ide o plodnú spoluprácu. A mám pocit, že sa v tomto smere ešte dočkáme mnohých silných prekvapení.
Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: archív Katky Knechtovej
Súvisiaci interpreti: Cigánski diabli, Katarína Knechtová
