V stredu, 13. marca, deň pred svojimi 32. narodeninami, odštartovala Katka Knechtová pre ňu trochu netradičné, akustické turné. Šnúra ôsmich koncertov je situovaná do malých klubov, zároveň prívlastok turné naznačuje, že zámerom bolo ponúknuť Katkine skladby v inom prevedení, na aké doteraz poslucháči neboli zvyknutí.
Vypredaný klub a nekomunikatívna predkapela
Priestor s kapacitou približne 250 miest krátko pred dvadsiatou hodinou praskal vo švíkoch. Bol beznádejne plný fanúšikov všetkých vekových kategórií. Najmladším bol asi 10-ročný fanúšik, ktorý statočne vydržal až do konca. Hudobný večer odštartovala mladá bratislavská skupina Bloom, ktorá vystúpila v dvojčlennej zostave.
Speváčka Barbora Drahovská s príjemne zastretým hlasom zaspievala s doprovodom gitaristu Lukáša Kyšku niekoľko anglických songov. Okrem vlastných vecí zaradili i pecku od skupiny Soundgarden Black Hole Sun. Svojou dvadsaťminútovkou rozhodne nič nepokazili, škoda však istej odmeranosti voči publiku alebo neskúsenosti v komunikácii, "vďaka" čomu zábavu rozhodne nerozprúdili, aj keď to na začiatku sľubovali.
Hurikán Katarína
Po krátkej technickej pauze sa však všetko zmenilo - nastúpil hurikán Katarína. Pôdu jej pripravil bubeník krátkym sólom na bicích. Po ňom na pódium pricupitala v turistickom oblečení speváčka korešpondujúca s promo plagátom, kde je odfotená s nepremokavou bundou a batohom na pleciach. Ten však pri príchode zhodila a show mohla začať. Už od začiatku bol komunikačne kontrast medzi ňou a predkapelou obrovský. Úsmevy na všetky strany a vtipné bonmoty na vlastnú adresu ukázali, že na pódium vstúpila ozajstná profesionálka.
Na úvod koncertu odzneli skladby Diaľkové ovládanie a Vaňa plná piraní. Po nich privítala divákov a prezradila, že na druhý deň (14.3.) má narodeniny. Okrem divákov privítala aj svojho otca a ďalšiu rodinu, ktorá ju tiež prišla podporiť. Pri komunikácii s publikom pôsobila veľmi uvoľnene a pohodovo, čím vytvorila skvelú atmosféru. Keďže v playliste boli zaradené takmer samé hity, diváci ich spievali s Katkou. Pesničky ako Vo svetle žiariacich hviezd, Zločin, či Hlava vinná, telo nevinné nenechali nikoho chladným.
Zdroj: Tibor ŠuchtaPozrite si celý fotoreport z koncertuOravská slanina a sen s Danom Nekonečným
Kapela v zložení basa (Stano Majerski), gitara (Braňo Kociov) a bicie (Stano Kociov) to rozbalila s obrovskou radosťou. Hudobníci sa skvele dopĺňali a napriek oklieštenej zostave to celé pôsobilo sýto a farebne. Aj vďaka tomu, že sa Katka mohla evidentne o svojich hráčov oprieť, celý koncert odspievala s nasadením, intonačne presne a s emóciou, ktorej diváci bez váhania uverili.
Keďže v koncepte sa speváčka sústredila nielen na spev, ale aj na zapojenie divákov, hľadala zhruba v polovici koncertu dobrovoľníka, ktorý by jej pomohol tanečnými kreáciami. Keďže sa nikto neprihlásil, vybrala si najbližšiu voľbu, a to svojho ocka. Toho naučila jednoduché tanečné pohyby, ktorými rozveselil publikum počas jednej zo skladieb. Za odvahu dostal z turistického vaku pravú oravskú slaninu, ktorú paradoxne Katke nabalil on sám.
Speváčka okrem mikrofónu zvládla počas koncertu i klavírne party, doprovodnú gitaru a dokonca aj xylofón. Katka sa s divákmi podelila i o snovú skúsenosť z obdobia prípravy turné. Vo sne sa jej vraj zjavil český showman Dan Nekonečný a nadiktoval jej presné aranžmá k jednej staršej piesni. I keď sa po prebudení najprv bránila, nakoniec dala pieseň do formy ako zo sna. A aj keď spracovanie znelo trochu netradične, bolo bezpochyby zaujímavé.
Nostalgické Ráno a niečo pre motoristov
V ďalšom priebehu jeden a pol hodinového koncertu odzneli skladby ako Slnečná balada, či pre Katkin koncert neodmysliteľný prídavok - Spomaľ, ktorý je nepísanou hymnou všetkých pirátov ciest. Ním koncert ukončila a diváci boli nadšení. Aj preto, že výber piesní bol podľa jej slov koncipovaný ako spomienka, odzneli okrem nových (To musí byť len láskou), či notoricky známych skladieb i staré piesne z časov Katkiných začiatkov v IMT Smile. Takou je aj megahit spred vyše pätnástich rokov Ráno, ktorý speváčku i prítomných skôr narodených fanúšikov naplnil značnou dávkou nostalgie.
Celý večer bol divácky i poslucháčsky veľmi príjemný. Koncept, ktorý Katka pred turné aj počas samotného priebehu večera odľahčene nazývala "akustická túra", sa naozaj vydaril. Ukázal ju spevácky i ľudsky v príjemnej polohe, ktorú iste ocenia všetci jej fanúšikovia.
Zdroj: Tibor ŠuchtaKatka Knechtová na koncerte v Košiciach"Nikdy som nezažila takú bezprostrednú blízkosť publika"
(rozhovor krátko po koncerte)
Aké sú tvoje bezprostredné pocity po prvom koncerte akustického turné?
Bola som v strese, lebo som nevedela, čo môžem čakať od ľudí. Nikdy som na 'akustickej túre' nebola, nezažila som teda tú bezprostrednú blízkosť publika. Samozrejme, boli podobné koncerty, ale tie neboli iba moje. Takéto niečo sme zažívali prvýkrát, a mali sme veľmi dobrý pocit. Keď sme sa vrátili do šatne pred prídavkom, chlapci ma začali stískať, boli sme všetci v eufórii. Ja osobne to budem analyzovať, až keď prídem domov do ticha a zaľahnem do postele. No som nabitá dobrou energiou. Celý nápad takéto turné spraviť vznikol v januári, keď bola depresia. Vedela som, že musím niečo vymyslieť – hudbu, a k nej tie fóry. No ja nie som nejaký zabávač. Je to aj skúška interakcie s publikom. V tom všetkom dokopy musí vzniknúť istá chémia medzi ľuďmi a kapelou. A myslím si, že dnes sa to podarilo, takže sa veľmi teším.
Na to, že nie si zabávač si bola veľmi uvoľnená a bezprostredná.
Ďakujem (smiech). Bola som sama prekvapená. Ale bola to bezprostredná spätná väzba od ľudí. Aj v kapele je úplná pohoda, všetci sa tešíme na turné. A myslím, že bolo aj vidieť, že sme si to užili.
Celé turné odohráte v klubových priestoroch. Osobne však vnímam, že Tvoja hudba si žiada skôr širšie publikum.
Jasné. Zažila som aj haly, kultúrne domy, festivaly, kde bolo veľa ľudí, menej ľudí. A teraz to bol systém pokus – omyl. Ale na druhej strane, akýkoľvek kultúrny dom mi nezabezpečí tento pocit, že človek je blízko, a ja si ho môžem chytiť za ruku a pritiahnuť, aby so mnou tancoval, alebo hocičo. My sami sme boli zvedaví, ako to bude fungovať. Ale kým si to človek neodskúša, neodžije, nemá šancu sa tým motivovať. A ďalšia vec je, že sa ukáže holá pravda o tom, aké moje pesníčky naozaj sú. Dajú sa meniť aranžmány, čo robí dokonca aj Sting a rôzni iní interpreti, ktorí sa hrajú s aranžmánmi, ale základom je stále skladba. A tým, že môj posledný album Tajomstvá je elektronický, a v istom zmysle zavádzajúci, ideme tu na dreň, ideme po skladbe. A každý má svoje miesto. Zrazu má skladba inú atmosféru, no stále je to dobrá pesníčka. A je to super.
Po absolvovaní týchto ôsmich koncertov si pravdepodobne plánuješ oddýchnuť. Aké budú Tvoje ďalšie pracovné plány?
Neviem, či budem oddychovať. Turné skončí, a je tu máj. Budeme hrať majálesy, potom letné festivaly. Keď bude akustické turné úspešné, radi by sme na jeseň absolvovali Akustickú túru číslo 2. Ale nechcem predbiehať, lebo nevieme, ako to celé dopadne. A tiež sa najprv musíme dohodnúť s kapelou. Plánujem ísť v krátkom čase nahrať nové pesničky do štúdia. Už mám istú predstavu. Chcem ich robiť s ľuďmi, ktorí so mnou teraz hrajú. To je úplná novinka. Ďalej som urobila ďalšiu pieseň k práve dokončenému českému upírskemu filmu Izabel. Neviem, prečo ma všetci spájajú s krvou a démonickými postavami, ale tak nejak to bude. Čochvíľa bude mať premiéru.
Keď Ťa takto oslovujú filmári, nelákalo Ťa skúsiť si urobiť aj nejakú scénickú, alebo filmovú muziku?
Samozrejme, že áno. Ale zatiaľ som žiadnu konkrétnu ponuku nedostala. Doteraz je to stále o nejakej piesni, ktorá má vzbudiť záujem o daný film. Ale toto by ma určite veľmi bavilo. No keď to má prísť, tak to príde. Veľmi rada by som si to skúsila, ale na to sú potrebné peniaze a čas. Zatiaľ sú v mojom prípade filmové piesne robené z lásky k hudbe. Je to výzva. No keď chcete niečomu venovať čas a pohrať sa s tým, skúšať jednotlivé sekvencie, hľadať ich atmosféru, je to podľa mňa aj otázka peňazí, čo v tomto prípade nefunguje.
Spomínala si vystupovanie na festivaloch. Na minuloročnom Dobrom festivale v Prešove ste po dlhom čase vystúpili spolu s IMT Smile, kde si začínala. Neplánujete dlhodobejšiu spoluprácu, alebo prípadne duet s Ivanom Táslerom?
My s Ivanom fungujeme odjakživa tak, že si nemôžeme nič plánovať. Neplánovali sme to, že sa zase po rokoch budeme opäť rozprávať. Neplánovali sme ani, že sa dlhé roky nebudeme rozprávať. Neplánovali sme to, že budem spievať vokály v piesni, ktorou sme začínali, keď som mala 15 rokov. U nás akékoľvek plány sú nezmysel. Je to stále spontánna záležitosť, ktorá vznikne len tak. To je proste Ivan a v istom zmysle aj ja. Takže zatiaľ nie. Ale na druhej strane som vďačná za to, že sme to vtedy urobili, lebo sme si ten koncert všetci veľmi užili.
A čo iné spolupráce. Neláka Ťa spraviť niečo s inými hudobníkmi, nielen s tými, s ktorými bežne vystupuješ?
Fór je v tom, že ja robím stále s niekým iným a nerobím nič so svojou kapelou, pretože trauma z kapely Peha postupne odznieva. Myslím, že na to už prišiel čas. Mám teraz veľmi dobrú bandu a je to aj cítiť na koncertoch. Preto skúsime niečo robiť spolu. Ale na druhej strane mám stále rada "smrad" niekoho zo zahraničia. Niekoho, kto bude mať dohľad nad celým procesom a dokáže nás istým spôsobom inšpirovať alebo nasmerovať do sfér, ktoré nie sú pre nás možno úplne prirodzené. Rozhodne s takým človekom spolupracovať budeme. Ale ešte neprezradím jeho meno.
Tvoje piesne po textovej stránke majú hĺbku. Nie sú lacné, ako to mnohokrát býva. Nejdú po povrchu, ale snažia sa pravdivo, resp. z tvojho pohľadu hovoriť o zložitosti vzťahov, lások, sklamaní. Vnímaš to, čo spievaš, ako odkaz, alebo len nechceš spievať len tak niečo o ničom?
Aj jedno aj druhé. V zásade v textoch, tým, že si ich nepíšem sama, si dávam záležať na tom, aby v nich to, čo prežívam, časť môjho JA, vždy bolo. Vždy hľadám s textárom spätnú väzbu, pretože to je môj svetonázor. Je to niečo, čo zostáva. Niekedy, keď spievam, a stalo sa to napríklad aj dnes, mám slzy v očiach, lebo prežívam ten moment a určité súvislosti. A verím, že to potom môžem na ľudí s omnoho väčšou silou preniesť. Je zložité spievať o niečom, čo ste neprežili, hlavne, keď je to späté s hudbou a s harmóniami, ktoré vyrábam sama. Pre mňa sú teda texty veľmi dôležité.
Autor: Laco Ontko
Foto: Tibor Šuchta
Súvisiaci interpreti: Katarína Knechtová
