V predvečer letného slnovratu si tisícky fanúšikov naplánovali návštevu bratislavského koncertu jednej z charizmatických rockových ikon 80. rokov - Billyho Idola. Pre mnohých, ktorí roky jeho najväčšej slávy zažili, bolo určite splnením sna vidieť ho naživo, no súčasne sa mohli pýtať – bude to aj po vyše tridsiatich rokoch ten Billy Idol, akého sme poznali?

Meno známeho rockera patrilo svojho času k najfrekventovanejším aj vďaka spevákovmu vzhľadu, ktorému dominovali vybielené blond vlasy "na ježka", našpúlené pery a sklonená postava s vystretou rukou zovretou do päste. Bol to však určite aj osobitý hudobný štýl - zaujímavé spojenie dravého punku s melodickým hard rockom - ktorý britskému spevákovi a hudobníkovi priniesol rešpekt.

Ešte hodinu pred avizovaným začiatkom koncertu veľa nenaznačovalo, že sa chystá vystúpenie rockovej legendy. Okolie NTC, kde sa koncert konal, nepripomínalo ani náznakom atmosféru eufórie, ktorá býva sprievodným znakom pred začiatkom veľkých koncertov. Aréna sa zapĺňala len pomaly, a o pol ôsmej, na ktorú bol avizovaný oficiálny začiatok vystúpenia, bola zaplnená mierne nad polovicu jej kapacity.

Príjemným bolo pre mňa zistenie, že medzi návštevníkmi boli nielen generačne spriaznení fanúšikovia hviezdy večera, ale aj mladí ľudia, dokonca rodiny s odrastajúcim, rockovo orientovaným potomstvom. Nervozita v publiku mierne narástla, keď ani o ôsmej nebolo po začiatku koncertu ani slychu. Program totiž neponúkol žiadnu predkapelu, jediným účinkujúcim mal byť Billy Idol so svojou skupinou.

Naplno od začiatku

Pár minút po ôsmej sa hala ponorila do tmy a na pódium postupne prichádzali členovia sprievodnej skupiny a nakoniec aj sám Billy Idol. Bez nejakého veľkého úvodu to na divákov vybalil s novou skladbou Postcards from the Past určenou pre pripravovaný album Kings & Queens of the Underground. Po rýchlej skladbe nasledovala ďalšia rocková vypaľovačka – dobre známa Cradle of Love z roku 1990, ktorá sa svojho času vyšplhala na striebornú pozíciu prestížnej americkej hitparády Billboard.

Spevák i kapela šliapali od prvej chvíle naplno, všetko do seba zapadalo a každý hudobník bol súčasťou celku, v ktorom poznal svoje miesto. Spevák bol od začiatku neustále v pohybe, presúval sa od jedného konca pódia k druhému, špúlil pery, zatínal päste a gestami vyzýval divákov k spolupráci, pričom jeho snahy padali na úrodnú pôdu. Ani ostatní hudobníci nezaostávali, a to najmä gitarista Steve Stevens, známy svojimi "veľkými" vlasmi - dlhoročný verný Billyho spolupracovník, ktorý je považovaný za svetovú špičku medzi rockovými gitaristami - a tiež druhý gitarista Billy Morrison. Obaja neustále udržiavali s divákmi očný kontakt, vyzývali ich k spevu a tlieskaniu, a evidentne prejavovali radosť, ak sa im to darilo. Nemôžeme však opomenúť ani ostatných členov sprievodnej skupiny – Stephen McGrath (basová gitara), Derek Sherinian (klávesy) a Erik Eldenius (bicie).

Spomienky na punkovú minulosť

V koncertnom setliste nechýbali ani skladby, ktoré vznikli ešte v čase, keď bol Billy Idol spevákom punkovej formácie Generation X. V úvodnej časti koncertu to bol song Dancing with Myself z roku 1980, postupne zazneli aj staršie skladby Ready Steady Go (refrén ktorej diváci vďačne zborovo spievali), King Rocker a Love Like Fire. Aj napriek dátumu svojho vzniku (70. roky) a veku hudobníkov nestratili skladby nič zo svojej punkovej dravosti a oproti albumovým verziám boli na koncerte podané dokonca s výraznejším gitarovým zvukom. 

Pochopiteľne, že najlepšie boli fanúšikmi prijímané osvedčené skladby, ktoré sa počas Billyho kariéry stali hitmi a bodovali aj v hitparádach. Očarujúca Flesh for Fantasy, romantická Sweet Sixteen (Billy Idol si pri nej okrem spevu zahral aj na "španielku"), dynamická Blue Highway, počas ktorej spevák hádzal do publika papierové taniere so svojím podpisom, či zasnená Eye Without a Face s kontrastne pôsobiacim silným gitarovým zvukom. Osobitne s vtipom bola odspievaná skladba L.A. Woman (ktorú si Billy Idol "požičal" od The Doors), keď do nej zakomponoval slová ako "Slovak Girls" a "Bratislava".

Celkom nenápadne boli do koncertného setlistu zakomponované nové skladby, ktoré Billy Idol plánuje vydať na novom albume, avizovanom na jeseň tohto roka. Nenarúšali gradáciu nálady, naopak, dobre zapadli do celkového kontextu koncertu a fanúšikmi boli prijaté pozitívne. Okrem v úvode spomenutých nových songov do tohto súdka patrili slaďák Love and Glory, chytľavá One Breath Away a Whisky And Pills, ktorú Billy spieva prvý raz naživo počas letnej časti aktuálneho turné.

Tancoval nielen sám so sebou

Dobrý rockový koncert sa nezaobíde bez sólového vystúpenia gitaristu a hráča na bicie. Pochopiteľne, sóla na gitare sa ujal Steve Stevens, ktorý nielenže na gitare hral, ale sa s ňou doslova aj hral. Prechádzal od zvukov balalajky na španielske tóny, od klasickej hudby k hard rocku (publikum napríklad veľmi citlivo a nadšene zareagovalo, keď zabrnkal Stairway to Heaven od Led Zeppelin). Skutočný majster gitary! Škoda, že si takýto zážitok fanúšikovia nemohli naplno užiť aj v prípade sóla na bicie – bubeník Erik Eldenius bol síce tiež majstrom svojho remesla, predviedol však len krátke sólo.

Ak sa vrátim k otázke, ktorú som položil na začiatku reportáže, tak odpoveď bude, že Billy Idol nielenže nesklamal, ale aj nadchol prítomných fanúšikov. Takmer na minútu presne dve hodiny trvajúci koncert ubehol rýchlo. Nechýbali ani prídavky – White Wedding, ktorá začala akoby v akustickej verzii a skončila ako rocková vypalovačka, a Mony Mony. Billymu Idolovi síce pribudli nejaké tie vrásky, ukázal však, že stále na to má, nielen vyšportovanou postavou (ktorú priebežne odhaľoval a zahaľoval) a kondíciou, ale najmä, že mu to stále dobre spieva.

Dobrá nálada doslova sršala nielen z neho, ale aj z členov jeho skupiny - bolo vidno, že ich hudba a koncertovanie baví, a preto išli od začiatku až do konca naplno. Nepotrebujú k tomu ani veľkoplošné obrazovky, ani náročné obrazové efekty. Možno aj preto, že to už teraz nerobia primárne kvôli hitparádam a predajnosti, ale preto, že si to užívajú. A s tým nepochybne súvisí aj motto Billyho Idola určené pre svoju chystanú knihu Dancing with Myself, podľa ktorého "nemám čo stratiť, nemusím si nič dokazovať a budem tancovať len sám so sebou". Aj keď na bratislavskom koncerte s ním tancovalo celé publikum.

Setlist koncertu Billy Idola v Bratislave, 20.6.2014:

1. Postcards from the Past
2. Cradle of Love
3. Dancing with Myself (Generation X)
4. Flesh for Fantasy
5. Love and Glory
6. One Breath Away
7. Ready Steady Go (Generation X)
8. Sweet Sixteen
9. Whiskey And Pills
10. Eyes Without a Face
11. L.A. Woman (The Doors cover)
12. Guitar Solo
13. King Rocker (Generation X)
14. Love Like Fire (Generation X)
15. Blue Highway
16. Rebel Yell 

prídavky:
17. White Wedding (po prvý refrén akusticky)
18. Mony Mony (Tommy James & the Shondells cover)

Autor: Ivan Straka

Súvisiaci interpreti: Billy Idol