Presne 13 krajín a 42 koncertov musel za 57 dní navštíviť a odohrať retro projekt pianistu a aranžéra Scotta Bradleeho, Postmodern Jukebox, aby nakoniec zakotvil aj na Slovensku. Stalo sa tak v rámci britsko-európskeho turné skupiny, ktorá si vo štvrtok našla cestu aj do bratislavskej Starej tržnice.
Jukebox zostavený z talentovaných hudobníkov, ktorí vedia súčasné hity obliecť do retro štýlu s mnohokrát pôsobivejšou interpretáciou než je samotný originál, je v súčasnej hudobnej produkcii sám o sebe malým hudobným zázrakom. A tento zázrak zažiaril aj počas vypredaného koncertu z cyklu City Sounds Of Bratislava. Promotérska značka zameraná najmä na fanúšikov jazzu, funku a soulu tak priniesla svoj zatiaľ "najpopovejší" koncert - ale len z hľadiska repertoáru - hudobne si prišli na svoje aj fanúšikovia spomenutých žánrov.
Kým sa však dostalo na vystúpenie kráľov a kráľovien vintage štýlu, pozvoľna sa zapĺňajúce priestory Starej tržnice kvalitne zahrievali ostrieľaní a dobre známi Swing Thing & Papa Django. Hoci si čakajúci návštevníci šetrili tanečné kroky skôr na hlavné hviezdy večera, treba zmieniť, že vkusný výber skvele namixovaných swingových a retro šlágrov urobil z dídžejskej dvojice výborných hudobných predskokanov.
Zdroj: Zdenko HanoutLa Vance Colley, Postmodern Jukebox - viac fotiekV silnej zostave aj bez Scotta Bradleeho
Po ich hodinovom sete sa fanúšikovia dočkali dlhoočakávaného koncertu. Postmodern Jukebox (PMJ) síce zavítal na Slovensko bez svojho zakladateľa a kreatívneho mozgu Scotta Bradleeho, no aj napriek tomu ponúkol slovenskému divákovi kvalitné muzikantské obsadenie s niekoľkými speváckymi esami. V Bratislave sa predstavili vokalistky a vokalisti Robyn Adele Anderson, LaVance Colley, Von Smith, Sara Niemietz a Shoshana Bean, pričom skvelý hudobný sprievod vytvárali Adam Kubota (kontrabas), Lyndon Rochell (bicie), Quinton Zigler (trombón), Ben Golder-Norich (saxofón, klarinet) a Bradleeho šikovná náhrada za klavírom, Kylan deGhetaldi. Samozrejme, opomenúť nemôžeme ani talentovanú steperku Sarah Reich, o ktorej umení sa ešte zmienime.
Osobne som síce utrela imaginárnu slzu nad neprítomnosťou môjho obľúbenca Caseyho Abramsa, je však pochopiteľné, že koncertne žiadaná kapela, ktorá si každý deň do svojho kalendára pridáva inú americkú, európsku či ázijskú metropolu, musí alternovať aj svojich účinkujúcich. A rozhodne má z čoho vyberať, podľa zoznamu členov a hosťujúcich vokalistov sa okolo projektu za tri roky jeho existencie nabalilo už niekoľko desiatok talentov.
Nevýhodou živého Postmodern Jukeboxu je to, že ide o jukebox, ktorý nehrá skladby podľa vášho výberu a hudobných preferencií. Viacerí návštevníci by si možno želali zaradenie skladby od Princa, čo mohlo byť vzhľadom na nečakanú správu, ktorá necelú hodinu pred koncertom obletela svet, zimomriavkovým vrcholom večera. Žiaľ, žiadny z jeho hitov zatiaľ v repertoári nemajú - možno je dôvodom priveľký rešpekt, ktorý voči nemu samotný Scott Bradley ako jeho veľký fanúšik má. Napokon, Prince a Youtube aj tak nejdú veľmi dokopy a s umiestnením akokoľvek kvalitného coveru na videoportál by určite nesúhlasil. Avšak esej, ktorú Bradlee včera zverejnil na stránke Postmodernjukebox.com, hovorí jasnými slovami a ak by bol prítomný na koncerte, zrejme by sme sa aspoň klavírnej pocty v jeho podaní dočkali.
Zdroj: Zdenko HanoutRobyn Adele Anderson - Pozrite si najlepšie fotky z koncertu fenoménu PMJJe však nutné dodať, že talent jednotlivých hudobníkov je natoľko veľký, že vás absencia obľúbených umelcov a skladieb v programe koncertu až tak nezamrzí. To sa prejavilo napríklad v prítomnosti broadwayskej hviezdy a štúdiovej speváčky Shoshany Bean, ktorá sa síce vo videách PMJ mihla iba zopárkrát, jej soulový výkon a technická práca s hlasom v skladbách Chandelier (Sia), I Want It That Way (Backstreet Boys) a predovšetkým rockovej vypaľovačke Sweet Child O' Mine (Guns N Roses) bol miestami dychberúci. Hotová diva.
Uhraničivá speváčka Robyn Adele Anderson a vtipne teatrálny, no talentovaný Von Smith sú oproti tomu už stabilnými hviezdami Postmodern Jukeboxu. Obaja predviedli vynikajúci výkon, ktorý bol v oboch prípadoch podtrhnutý ich špecifickým pódiovým prejavom. Anderson navyše prekvapila oproti videám vitálnejším, stabilnejším vokálom, ktorý vytváral skvelé harmónie so Sarou Niemietz, ktorej hlas zarezonoval už v úvodnej Bad Romance. Hity Burn či All About The Bass s trojhlasnými harmóniami boli už len oslavou tohto kvalitného spojenia.
Famózne výkony a skvele vygradovaná šou
Že vystúpenie PMJ nebude len ženskou devízou potvrdzovala aj prítomnosť excelentných spevákov. Kým LaVance Colley nastavil vysokú latku brilantne zvládnutým hitom My Heart Will Go On v štýle šlágrov z 50. rokov či motownovským prevedením vokálne náročnej Halo, bol to práve Von Smith, ktorý svojím falzetom v Cry Me A River (Justin Timberlake) potvrdil svoj status veľkej speváckej hviezdy.
Jeho vystúpenia zvláštne dotvára interpretačný prejav, ktorý zaujímavo osciluje medzi vtipno-strašidelnými grimasami figúrok z bábkového divadla. Pôvodne som sa chcela zdržať komentárov k jeho výzoru, keď som si však v dramaturgickom pláne určenom pre technika všimla poznámku dopísanú rukou "creepy, zombie" (hrôzostrašný, zombie), pobavilo ma to, no zároveň sa mi aj uľavilo. Mimochodom, Bradlee prizval Smitha do projektu po tom, ako uvidel na Youtube jeho prevedenie PMJ-verzie hitu Thrift Shop. Áno, presne tak, aj coververzia coververzie z vás môže urobiť hviezdu!
Vysoko pozitívna nálada vplávala na pódium aj s pôvabnou a charizmatickou tanečnicou Sarah Reich. Za to, že Postmodern Jukebox znovu oživuje tradíciu stepu, má toto zoskupenie ďalšie veľké plus. Skvelý doplnok nielen pódiovej šou, ale aj rytmickej sekcie, čo sa prejavilo aj počas hudobno-tanečného súboja, v ktorom si to Sarah vtipne rytmicky rozdala s bubeníkom Lyndonom Rochellom. Kapela však komunikovala s publikom počas celého večera: ženská časť sa tak zmienila nielen o krásach bratislavského hradu, ale aj o atraktivite slovenských mužov. Zákulisné reči chválili aj slovenské pivo.
To všetko pomohlo kapele aj k záverečnej nálade, vďaka ktorej sa hudobníci klasicky "vysólovali" na nástrojoch. Prekvapením, ktoré zrejme nikto nečakal, bola improvizácia klaviristu Kylana deGhetaldiho, premosťujúca k slovenskémi hitu Voda, čo ma drží nad vodou. Kým u západných susedov kapela vytiahla z českého hudobného dedičstva Smetanovu Vltavu, reprezentatívnym kusom slovenskej tvorby je zrejme tvorba Elánu. Nuž, aspoň si v závere (niektorí v šoku) všetci pekne zaspievali.
Kým počas večera sa vokalisti na pódiu striedali, úplný záver koncertu patril skladbám a prídavkom v plnom obsadení, odmenený veľkým aplauzom. Slová vďaky adresoval Postmodern Jukebox slovenským fanúšikom aj prostredníctvom sociálnej siete Facebook. "Ďakujeme, že ste milovníkmi hudby a že ste boli naozaj skvelou spoločnosťou." Ups, a ešte niečo: vyhrali sme prvenstvo s najlepšou koncertnou "selfie" skupiny!
Zdroj: Facebook.com/postmodernjukebox Setlist z koncertu Postmodern Jukebox v Bratislave:
(21. 4. 2016, Stará tržnica)
1. Bad Romance (Lady Gaga)
2. Talk Dirty (Jason Derulo)
3. Rude (Magic!)
4. I Want It That Way (Backstreet Boys)
5. Burn (Ellie Goulding)
6. Hey Ya! (OutKast)
7. My Heart Will Go On (Céline Dion)
8. Sweet Child O' Mine (Guns N' Roses)
9. Roar (Katy Perry)
10. Star Wars medley + stepovacie sólo a battle s bubeníkom
11. Halo (Beyoncé)
12. Thrift Shop (Macklemore & Ryan Lewis)
13. Cry Me A River (Justin Timberlake)
14. All About The Bass (Meghan Trainor)
15. Chandelier (Sia)
16. Love Yourself (Justin Bieber)
17. Sorry (Justin Bieber) + klavírna verzia Voda, čo ma drží nad vodou (Elán) so spevom publika
18. Such Great Heights (The Postal Service)
Prídavky:
19. We Can’t Stop (Miley Cyrus)
20. Shake It Off (Taylor Swift)
Na záver ešte zopár ukážok pre tých, čo si to nechali ujsť:
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Zdenko Hanout
Videá z koncertu: Peter Belák
