Hoci svoje životné jubileum oslávil ešte koncom januára, narodeninový koncert vo veľkom štýle mu jeho priatelia naplánovali a zorganizovali na 19. apríla. Reč je o jednom z najvýznamnejších slovenských hudobníkov a skladateľov, Mariánovi Vargovi.

S jeho menom je neoddeliteľne spojená úspešná éra rozletu domácej rockovej a popovej hudby konca 60. a začiatku 70. rokov, do histórie ktorej sa Marián Varga zapísal aj jej nezameniteľným kombinovaním s vážnou hudbou. A tak kroky mnohých pamätníkov tohto zlatého obdobia, ale aj mladších ročníkov, smerovali v stredu večer do Istropolisu, ktorého múry dnes už len smutne spomínajú na staré dobré časy, kedy to tu koncertmi žilo tak, ako nikde inde v Bratislave.

Collegium Musicum ako za starých čias

Viac než ošumelý interiér kedysi vychyteného kultúrneho stánku návštevníkov koncertu zaujímalo, či vystúpi aj samotný oslávenec. Jeho zdravotný stav totiž v poslednom období nie je priaznivý, a tak bola jeho účasť otázna. Fanúšikov potešil deň pred koncertom, kedy prostredníctvom sociálnej siete avizoval, že príde. Desať minút po siedmej už bola veľká sála Istropolisu naplnená do posledného miesta. Medzi divákmi som si všimol aj známe tváre, okrem iných napríklad textára a básnika Kamila Peteraja alebo frontmana punkovej legendy Slobodná Európa, Miloslava Lábera alias Whiskyho, ktorý je veľkým obdivovateľom Mariána Vargu.

Moderátorom večera bol známy kultúrny organizátor, bývalý minister kultúry, Ladislav "Agnes" Snopko, ktorý bol aj jedným z iniciátorov a dramaturgov tohto narodeninového koncertu. Keď sa na pódiu za svojím Hammond organom objavil sám Marián Varga, akékoľvek uvítacie reči boli zbytočné, lebo by ich kvôli búrlivému potlesku aj tak nebolo počuť. Medzitým už na javisku stáli ďalší pôvodní členovia tej najlegendárnejšej zostavy art-rockovej skupiny Collegium Musicum - basgitarista Fedor Frešo, gitarista Fero Griglák a bubeník Dušan Hájek. Osobitne posledný menovaný, dobre známy aj z iných úspešných skupín (Prúdy, Modus, Limit alebo Banket) už dlhé roky nesedel za bicou súpravou a mimoriadne prišiel práve kvôli tomuto večeru.

K tejto zostave sa pripojil druhý bubeník, ktorým bol nemenej skvelý Martin Valihora, a táto zostava spolu s Mariánom zahrala už klasickú vec zo svojho repertoáru, skladbu Hommage á J. S. Bach. Nebudem ďaleko od pravdy, ak napíšem, že počas nej sa viacerí v hľadisku mysľou preniesli o pár desaťročí späť... Ako to Ladislav Snopko neskôr trefne komentoval, Marián bol síce oslávencom, no dar priniesol gratulantom on.

Fedor Frešo Zdroj: BSKFedor Frešo bol okrem Mariána Vargu ústrednou postavou večera - na pódiu strávil najviac času

Prúdy opäť v inej zostave, a predsa stále tie isté

Po úvodnej skladbe nasledovala vlastná gratulácia, po ktorej sa z Mariána Vargu ako účinkujúceho stal divák, keď mu pod pódiom organizátori vytvorili špeciálne miesto, odkiaľ sledoval vystúpenia kolegov a priateľov. Bolo dojímavé vidieť, ako generačne mladší Martin Valihora pomáhal oslávencovi na vozíčku s premiestnením z javiska. Marián potom až do konca spokojne sledoval dianie na pódiu aj s neodmysliteľnou cigarou.

Ďalší program koncertu dramaturgia rozdelila na tri časti. Prvá tretina večera patrila vystúpeniu oslávencovho generačného súputníka Paľa Hammela a kapely Prúdy. Jej členom bol Marián Varga v rokoch 1967-1968, počas ktorých zložil na zásadný album slovenskej pop music Zvoňte zvonky deväť skladieb. Hammel viedol kapelu Prúdy skôr ako hudobnú značku, keďže jej zloženie sa často a zásadne menilo. Tentoraz jej zostavu okrem Fera Grigláka a Fedora Freša tvorili Igor "Teo" Skovay (bicie) a Peter Preložník (klávesy).

V prípade lídra Prúdov som mal opätovne pocit, že čas u neho nehrá rolu, stále je to ten istý, energiou a radosťou z hudby nabitý profesionál, ktorý ide na plný výkon. Pochopiteľne, v podaní Prúdov nesmeli chýbať piesne, ktorých hudbu zložil Marián Varga, ako Zvoňte zvonky, Na II. programe sna, alebo tiež Slnečnice z albumu Zelená pošta (1972) s krásnym Peterajovým textom.

Marián Varga na jubilejnom koncerte Zdroj: BSKMarián Varga si po prvej skladbe užil koncert ako divák v prvom rade

Generačne i žánrovo rozmanití hostia

V druhej časti koncertu vystúpili špeciálni hostia s vlastnými verziami Vargových piesní. Boli medzi nimi stálice, ale aj oveľa mladší kolegovia. Organizátorom treba vysloviť uznanie za odvahu pri výbere hostí, keď na jedno pódium dostali žánrovo značne odlišných účinkujúcich, čo nemusí byť vždy stávkou na istotu. Tento prístup je napokon vlastný aj samotnému majstrovi, ktorý vo svojej tvorbe mnohokrát prekvapil a nikdy sa nenechal zväzovať hudobnými konvenciami.

K zážitkom večera určite patrilo vystúpenie Mira Žbirku, od ktorého sme sa dozvedeli, že skladbu Piesne z kolovrátku, ktorú s veľkým citom zaspieval, síce s kapelou Collegium Musicum pred 40 rokmi nacvičoval, no nakoniec ju na albume Konvergencie naspieval Pavol Hammel. Veľmi sugestívny prejav s piesňou Pomôž mi sprevádzaný sláčikovým kvartetom predviedol Janko Lehotský, na sedemdesiatku ktorého organizátori tiež nezabudli. Pre mňa to bol ďalší z vrcholov koncertu.

Svojím bezprostredným a úprimným vystúpením naboso ("aby som nebola v strese") si publikum získala Sima Martausová s pesničkou Voda. Zaujímavo si s piesňou Máš ma rád (pôvodne ju na albume On a Ona v roku 1979 naspievala Marika Gombitová) poradilo bratislavské alternatívne trio Longital, ktoré výnimočne na klávesoch sprevádzal dlhoročný spoluhráč Katky Koščovej Daniel Špiner.

Longital vystúpili s Danom Špinerom Zdroj: BSKLongital vystúpili s Danom Špinerom

Medzi účinkujúcimi hosťami boli aj pražskí gratulanti. Smutná ranná električka "priviezla" (Snopkovými slovami) Davida Kollera. Inokedy suverénny spevák však asi nemal svoj deň alebo dosť času na zoznámenie sa s touto skladbou, čomu zodpovedal jeho smutný výkon, na margo ktorého uviedol, že spieval prvý raz po slovensky. Táto obľúbená pesnička je pritom považovaná za najlepšiu slovenskú rockovú skladbu 70. rokov. Autorom jej textu je rozporuplný génius - básnik, a v tom čase komunistický minister kultúry Miroslav Válek, ktorý Mariánovi Vargovi fandil, a dokonca pre neho zariadil dovoz hammondovského organu z kapitalistickej cudziny. Naproti tomu druhý český hosť, skupina Silencio Club, v ktorej hrá na klávesy Vargov synovec Jakub Kudláč, zvládla pieseň Čierna ruža veľmi dobre.

V prípade najmladšej generácie hudobných gratulantov sa potvrdilo, že menej môže byť niekedy viac. Kým mladá indie-rocková kapela Queer Jane sa predviedla skromne a sympaticky so skladbou Z ďatelín, ktorej coververziu zverejnila na internete už v deň Vargových narodenín, vystúpenie elektronického experimentátora Jonatána Pastirčáka alias Pjoniho malo výrazne odlišnú atmosféru od zvyšku večera. Zaradenie jeho "vesmírnej" verzie inštrumentálnej skladby Eufónia plnej pulzujúcich a šokujúcich zvukov, navyše sprevádzanej dynamickými svetelnými efektmi, chcelo od organizátorov veľkú guráž. Je však otázne, ako toto excentrické číslo vnímalo prevažne staršie publikum, kedže do koncepcie večera príliš nezapadlo.

Na druhej strane ho možno brať ako hyperbolu na Vargove vlastné experimentálne "úlety". Výraznejším odklonom od prevažne pesničkovej dramaturgie večera bolo aj vystúpenie violončelistu Jozefa Luptáka ako zástupcu farieb vážnej hudby, ktorej skladaniu a interpretácii sa Marián Varga počas svojej kariéry tiež v nemalej miere venoval.

Andrej Šeban Zdroj: BSKAndrej Šeban na koncerte Marián Varga 70

To najlepšie na záver

Záverečná časť takmer trojhodinového koncertu patrila vystúpeniu skupiny Collegium Musicum v aktuálnej zostave na čele s basgitaristom Fedorom Frešom, ďalším čerstvým sedemdesiatnikom. Ten sa v závere koncertu ujal aj funkcie moderátora. Neľahkú úlohu zastúpiť Mariána Vargu na klávesoch mal Vladislav Šarišský. Zrejme aj stres z veľkej zodpovednosti spôsobil, že sa v priebehu koncertu viackrát v zákulisí zabudol. Počas svojej hry však podal sústredený výkon.

K nim sa pripojil jeden z najlepších slovenských multiinštrumentalistov Andrej Šeban, ktorý najprv na hammonde a potom na gitare ukázal, ako zručne vie čarovať s tónmi, až sa publiku tajil dych. S veľkým nasadením zahral pieseň, ktorú kedysi Vargovi venoval. Za bicími sedel Cyril Zeleňák, svojho času silná rytmická opora aj v Prúdoch, Moduse, či Fermate.

V úvode inštrumentálky Ulica plná plášťov do dažďa si David Koller prednesom českého prekladu básne svoju reputáciu napravil. Dobrá pohoda v sále vládla aj počas vystúpenia českého speváka, skladateľa a klávesistu Pražského výběru Michaela Kocába, ktorý na Vargovom hammonde pre neho zahral a zaspieval vlastnú hudobnú gratuláciu. S neskrývaným dojatím vyjadril svoj obdiv k Mariánovi Vargovi, ktorého hudba podľa neho výrazne prispela k životnému rozhodnutiu dať sa na dráhu hudobníka. Na záver svojho vystúpenia Kocáb zišiel z pódia k Mariánovi Vargovi a osobne mu zablahoželal, čo vyvolalo u publika silné emócie.

Michael Kocáb a Fedor Frešo Zdroj: BSKMichael Kocáb a Fedor Frešo

V hlavnej úlohe bola hudba

Skvelý večer plný kvalitnej hudby, úprimných emócií a dobrej nálady uzatvorila Ľalia poľná, skladba, ktorú si kolektívne zaspievali všetci účinkujúci. Dobré pocity na strane divákov počas celého koncertu nenarušili ani drobné technické prešľapy. Napriek zdravotnej indispozícii oslávenca tu nebolo stopy po smútku alebo zatrpknutosti. Naopak, publikum bolo očarené z prejavov úcty, rešpektu a spolupatričnosti všetkých hudobníkov a spevákov.

Určite v tom zohrala úlohu aj osobnosť Mariána Vargu. Kedysi jeden z najväčších umeleckých bohémov dnes odmieta akékoľvek zbožšťovanie, preto aj hlavnú úlohu jeho narodeninového koncertu mala hudba ako taká. V jednej z vtipných video dokrútok z čias dávno minulých, ktoré sa priebežne premietali na stene za pódiom, odpovedal dlhoročný Vargov spolupracovník Fedor Frešo na otázku, aký je Marián Varga, že "on je proste čarodejník, ktorý vie ovládať davy bez toho, aby otvoril ústa".

A bolo to doslova tak aj vo štvrtok večer v bratislavskom Istropolise. Len veľmi pomaly a neochotne opúšťalo publikum hľadisko po skončení tohto výnimočného podujatia. Dobrá správa však je, že všetku tú úžasnú hudbu, ktorú vytvoril náš svetový slovenský Marián Varga, môžeme stále počúvať z jeho platní i CD. A samotný večer s názvom Marián Varga 70 si budeme môcť pripomenúť vo verejnoprávnej televízii, ktorá ho zaznamenala na kamery. Termín odvysielania však zatiaľ nie je známy.

Michael Kocáb a Marián Varga Zdroj: BSKViac fotiek z koncertu

Setlist koncertu Marián Varga 70:
(19.4.2017 - Istropolis, Bratislava)

1. Hommage à J. S. Bach (Collegium Musicum v najslávnejšej zostave aj s Mariánom Vargom)

Pavol Hammel a Prúdy:
2. Zvoňte zvonky
3. S rukami vo vreckách
4. Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku)
5. Na II. programe sna
6. Slnečnice
7. Tenis (pôvodne od Collegium Musicum)
8. Labutie piesne
9. Keď odchádza kapela

Hostia:
10. Smutná ranná električka (David Koller, pôvodne Pavol Hammel a Prúdy)
11. Piesne z kolovrátku (Miro Žbirka, pôvodne Collegium Musicum)
12. Voda (Sima Martausová, pôvodne Pavol Hammel)
13. Čierna ruža (Silencio Club, pôvodne Pavol Hammel a Prúdy)
14. Z ďatelín (Queer Jane, pôvodne Pavol Hammel a Prúdy)
15. Eufónia (Pjoni, pôvodne Collegium Musicum)
16. Antifona (Jozef Lupták, Vladislav Šarišský, pôvodne Marián Varga a Moyzesovo kvarteto)
17. Pomôž mi (Janko Lehotský, pôvodne Janko Lehotský a Marián Varga)
18. Máš ma rád (Longital, pôvodne Marika Gombitová a Collegium Musicum)

Collegium Musicum v aktuálnej zostave s hosťami:
19. Ulica plná plášťov do dažďa
20. Si nemožná
21. Strange Theme (Michael Kocáb a Collegium Musicum)
22. Ľalia poľná (všetci účinkujúci, pôvodne Pavol Hammel, Marián Varga a miešaný zbor VIVAT)

Všetko najlepšie, Marián Varga! Vypočujte si playlist k majstrovej sedemdesiatke

Autor: Ivan Straka
Foto: Bratislavský samosprávny kraj - pozrite si celú fotogalériu na Flickr.com

Súvisiaci interpreti: Collegium Musicum, Marián Varga