Do prasknutia zaplnený priestor bratislavskej Incheby a tisíce nadšených fanúšikov. Česká rocková legenda Lucie si na oslavu 30. výročia svojho prvého koncertu vybrala okrem troch českých miest aj slovenskú metropolu. Ani organizačné nedostatky nemohli zatieniť eufóriu, ktorá sprevádzala vypredaný bratislavský koncert.
To však bola iba drobná chybička krásy oproti iným nedostatkom, ktoré fanúšikom znepríjemnili večer. Organizačné problémy súviseli už so samotným výberom priestoru. Inchebu si podľa informácií v médiách zvolila samotná kapela a nebola to najšťastnejšia voľba. Kým v Česku oslavuje jubileum na troch open-air koncertoch, u nás dala prednosť uzavretej hale. Je to škoda, pretože počasie bolo na koncert pod holým nebom ideálne (aj keď vždy je tu riziko, že to tak nebude). A keď už vo vnútri, prečo nie rovno zimný štadión, ktorý skupina Lucie pred dvoma rokmi počas comebackového turné dokázala zaplniť? Kapela buď zabudla, koľko má na Slovensku fanúšikov, alebo išlo o chybu promotéra, ktorý kapacitu priestoru nadhodnotil. Aj vypredaný koncert môže byť komfortný, v stredu to však bohužiaľ neplatilo a podľa reakcií na Facebook stránke koncertu sa niektorí dovnútra ani nedostali.
Zdroj: Marko Erd Podobne, ako v roku 2013 na neslávnom koncerte IMT Smile, aj tentokrát sa hlavný vstup na pravej strane sály zablokoval už počas prestávky na prestavbu pódia. Skvelé rozhodnutie tak spravili tí, ktorí sa po včasnom príchode presunuli na redšie zaplnenú ľavú stranu a dali pred polhodinovým státím v rade na pivo prednosť koncertu domácej predkapely. S preplnenosťou súvisiacimi atribútmi koncertu boli aj extrémne vysoká teplota a nedýchateľný vzduch. V dave to teda vrelo už pred koncertom a to nielen v prenesenom význame. Eufória, ale aj nedočkavosť gradovala už pred príchodom hudobníkov na pódium, ktorému predchádzala upútavka na nový dokumentárny film Petra Sísa - Lucie: Příběh jedný kapely. "Jsme ambíciózní kluci," hovorí o výzve natočiť film Robert Kodym, jeden z lídrov kapely.
Prepracovaná šou a väčšie než malé množstvo hudby
Spolu so zvyšnou zostavou Lucie vybehol na pódium po niekoľkominútovom intre, ktoré naznačilo, že ambiciózni chlapci si pre fanúšikov pripravili naozaj veľkú šou. Tá sa neskôr niesla v znamení plameňov (skladby Dotknu se ohně a Oheň), ohňostrojových iskier či na záver aj lietajúcich komfet. Začalo sa skladbou Rouháš se bohům, ktorá sa objavila na albume kapely In The Sky z roku 1991. Lucie načala viacero starších vecí, čím priniesla skvelý prierez celou svojou tvorbou. Potešujúce bolo, že publikum sa chytalo aj na menej známe skladby ako Dal bych ti co chceš či Vona říká jó, až kým nedošlo na legendárne Pohyby. Z rockovejších vecí Lucie odpálila aj Zkamenělý dítě, o ktorej basgitarista P.B.Ch. prehlásil, že sa s ňou nikdy nestotožnil a hráva ju nerád. Aj táto pieseň sa však stretla s úspechom u publika, ktoré vynikajúco reagovalo na každý podnet. Tých bolo počas dvojhodinového koncertu viac než dosť, hudobne bohatú šou vkusne dotvárala originálna projekcia na siedmich pohyblivých paneloch.
David Koller odštartoval koncert v prvej línii, keďže okrem neho si na pódiu svoju biciu súpravu rozložil aj jeho syn Adam. Počas večera došlo aj k súhre oboch bubeníkov, s najväčším efektom počas atmosferickej chuťovky Troubit na trumpety by se nám líbilo, ktorú nádherne podtrhli vibrujúce kongá talentovanej perkusionistky Lenky. Ženský element na pódiu podporilo aj sláčikové Dvořákovo kvarteto a v neposlednom rade Lenka Dusilová. Tá väčšinu času plnila úlohu sprievodnej vokalistky, no v skladbách Sen a Amerika, ktoré spieva aj v štúdiových verziách, jej právom patrilo miesto v prednej časti pódia medzi dvojicou frontmanov. Amerika bola skvele vygradovaným vrcholom koncertu pred prvých odchodom kapely z pódia, elektrizujúcu atmosféru na jej konci vtipne uvoľnil Koller, ktorý si zanôtil ľudovku Ešte si ja pohár vínka vypijem.
Zdroj: Marko ErdDavid Koller a Robert Kodym - viac fotiek z koncertuPódiová zostava stabilného jadra kapely Robert Kodym (spev, gitara), David Koller (spev, gitara, bicie), P.B.Ch. (basgitara, vokály) a Michal Dvořák (klávesy, vokály) sa ešte viac obohatila zhruba v tretine koncertu počas skladby Lucie, ktorú kapela podľa Kodyma hrala už na svojom prvom koncerte v roku 1986. Tridsaťročnica je významnou udalosťou, a tak si rockeri na pódium pozvali aj zakladajúcich členov, ktorí skupinu pred tromi dekádami rozbiehali. Boli nimi bubeník Tomáš Waschinger, klávesák Petr Franc a spevák Michal Penk, ktorí sa pred publikum postavili hneď dvakrát, a to aj počas megahitu Šrouby do hlavy.
Tu je nutné povedať, že šou aj napriek prítomnosti, resp. striedaniu sa mnohých ľudí na pódiu pôsobila veľmi ucelene a prepracovane. Rovnako pozitívne sa prejavila aj dramatugia koncertu, ktorá ponúkla pohľad na skupinu v mnohých polohách. Kto čakal najmä rádiový rock-pop mohol zostať sklamaný (alebo naopak príjemne prekvapený): punkové i silné hard-rockové riffy a Kodymove vycibrené sóla boli lahôdkou pre fanúšikov tvrdšej hudby, inú náladu zase ponúkali aranžmány s efektmi na klávesoch, či v sprievode sláčikového kvarteta.
Jediné, čo možno setlistu vytknúť, bolo ponechanie všetkých najväčších hitov na záver. Bolo síce efektné počúvať, ako publikum euforicky spieva Chci zas v tobě spát či "druhú z najtrápnejších skladieb kapely" Panic, no vyváženejšia postupnosť mohla držať koncert vo väčšej harmónii a hity združené v prídavkovej časti by nepôsobili ako povinné jazdy. Navyše niektoré inštrumentálne výkony v strede koncertu boli natoľko silné, že by si zaslúžli odznieť v závere, aby zanechali ešte väčší dojem. Takto ich však trochu zatienili notoricky známe piesne, ktoré sú v pochopiteľnej snahe o vygradovanie koncertu stávkou na istotu. Po tak skvelom výkone si však kapela trochu patetickosti na záver mohla dovoliť - najskôr Kodym nechal trikrát publikum zaspievať narodeninové "veľa šťastia, zdravia" a príjemne uspávankovú bodku dala koncertu posledná skladba večera - Medvídek.
Narodeninovú šou tak síce príliš predvídateľne zakončili pesničky, bez ktorých sa asi žiadne vystúpenie Lucie nezaobíde, no celá dvojhodinovka bola skvelým koncertným zážitkom. Pestrým a vyváženým repertoárom, postaveným okrem zvukovej pestrosti aj na striedaní nezameniteľného hlasu Davida Kollera s hlbokým autentickým chrapľákom Roberta Kodyma, a veľkolepou pódiovou produkciou, ktorá ide ruka v ruke s hudobným majstrovstvom, kapela fanúšikom absolútne vynahradila organizačný diskomfort. Komu sa však málilo a radšej by si kapelu predsa len užil na čerstvom vzduchu, stíha ešte zavítať do Brna (24.6.) či do Prahy (1.7.), kde Lucie svoje turné uzavrie. A už o pár dní neskôr budete môcť nahliadnuť do zákulisia českej kapely štvrťstoročia vďaka spomínanému dokumentu, kinopremiéru má 7. júla.
Trailer filmu Lucie: Příběh jedný kapely:
Autori: Júlia Šimková, Patrik Marflák (Korben Dallas a doplnenie textu o Lucie)
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Lucie
