Česká huslistka a speváčka spolu so sláčikovým kvartetom odohrala špeciálny koncert piesní, ktoré plánuje vydať na jeseň. Slovenské piesne, zozbierané Bartókom, upravil Vladimír Godár.
Vo vidieckom kostole
Bratislavský koncert sa odohrával v mestskej časti Devín, v gotickom Kostole Sv. kríža. Zrejme aj kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii (na ktorú prispel aj výťažok zo vstupného) z kostola až tak nedýchala posvätná atmosféra, ako skôr príliš prozaická ťažoba nevetraného starého priestoru. O silnú atmosféru sa tak staral skôr samotný malebný Devín - počas koncertu občas stenami prestúpilo zvonenie inej kostolnej veže či brechot psa. Vidiecka kulisa pre ľudové piesne ako stvorená.
Slovenské piesne predstavujú ľudové pesničky, ktoré na našom území zozbieral Béla Bartók. 43 skladieb očarí svojou pestrosťou, hudobnými nápadmi aj vtipom. Niektoré, sotva minútové, sú viac skicou než samotnou skladbou. Niektorým diváci ani nestíhajú zatlieskať. V interpretácii Godára, Bittovej a kvarteta sa však naplno ukázala celá ich krása. Od šantivých pesničiek cez ťahavé skladby až po pôvabné inštrumentálky.
Iva Bittová (napriek vlastným slovám o stále prebiehajúcom spoznávaní a osvojovaní si materiálu) sa so skladbami zžila celkom prirodzene. Jej hudobné vlohy umožnili autentickú interpretáciu tak radostných skladieb ako aj precítenie hĺbavejších. Na vystúpení nechýbalo ani sólo, počas ktorého Bittová naplno rozohrala svoj hlas, vrátane až alikvótnych polôh či vtáčieho trilkovania. Výsledkom bol koncert tak akurát namiešaný z toho, čo je na tradičnej slovenskej hudbe najkrajšie, a súčasnej interpretačnej odvahy.
Nemenne premenlivá
Samotná Bittová je zdá sa nemenne premenlivá - hudobná chameleónka strieda polohy a predsa každý materiál premieňa na výsostne svoj. Bittová má nielen požadovaný hudobný cit a cvik, ale aj neustávajúcu vitalitu, ktorej rovnako uveríte dievčenskú radosť v hlase aj hĺbku životných skúseností. Profesionálna každým gestom, hudobníčka koncert sprevádzala žoviálnym rozhovorom, ktorý navodil príjemnú, priam rodinnú atmosféru. Akoby ste sedeli so starými známymi, len niektorí z nich sú ozaj obdarení talentom.
V takom úzkom rodinnom kruhu ani nie je hanba priznať, že takmer nikto prítomný na koncerte odohrané diela nepoznal. Každý z nás si spomenie na zopár ľudoviek, ktoré nám ktosi spieval v detstve, alebo aspoň tých pár večne omielaných na základoškolských hudobných výchovách. Niektoré možno aj my spievame deťom, ale Kohútik jarabý naozaj nie je reprezentatívna vzorka nášho hudobného dedičstva.
V čase, kedy sa tak radi staviame k tomu, čo považujeme za svoje, tradičné, a nebodaj hneď aj ohrozované akýmisi cudzími, inokultúrnymi vplyvmi, sú Slovenské piesne dobrá pripomienka. Aké sú naše skutočné tradície, koľko rôznych vplyvov bezproblémovo miesia. Aké pestré a bohaté je Slovensko, akú komplexnú krásu skrýva a koľko radosti môže priniesť. A že najviac ho ohrozuje náš vlastný nezáujem a selektívna pamäť.
Autorka: Michaela Kučová
Ilustračné foto: archív speváčky
Súvisiaci interpreti: Iva Bittová
