Počas víkendu sa uskutočnil šiesty ročník Dobrého festivalu, ktorého organizátori si za miesto konania zvolili zrekonštruovaný, po desiatich rokoch takmer zabudnutý areál prešovského amfiteátra. Ich zámer ukázal svoje kladné i tie menej potešiteľné stránky. Na Facebook stránke podujatia aj v diskusiách nad pozitívnymi odozvami prevažuje oprávnená kritika.
Aktualizácia (26. 6. 2012, 10:02): Dobrý festival: vyjadrenie organizátora
Už len polovičná horúčka sobotňajšej noci
Druhý deň festivalu nemal ani zďaleka takú návštevnosť ako piatkový večer. Mnohí totiž na otvorenie festivalu prišli najmä kvôli očakávanému koncertu domácich miláčikov IMT Smile, ktorý mal byť veľkolepým ukončením ich turné. Čakal ich síce plný amfiteáter, ktorý počas najlepších momentov koncertu pripomínal staroveké grécke divadlo s ľuďmi nadšením vrieskajúcimi slová refrénu Nepoznám, no táto energia postupne upadla. Dôvodom pritom nebola len neúčasť hlavného hosťa, ale aj dĺžka a dramaturgia koncertu (viac o vystúpení). Svoje určite urobili aj početné organizačné problémy, ktoré niektorých návštevníkov znechutili až natoľko, že si nielenže vrchol prvého dňa neužili naplno, ale v sobotu radšej ani neprišli.
Tí, ktorí sa programom druhého dňa napriek všetkému nechali zlákať, však boli kráľovsky odmenení vystúpením medzinárodného projektu N.O.H.A. (Noise of Human Art), ktorého názov rok po rozpade kapely na "dve nohy" už môže používať len partička okolo zakladateľa Philipa Nohu. Skupina vystúpila na východnom Slovensku po prvýkrát, no chýry o skvelej šou, ktorú sme mali možnosť zažiť už niekoľkokrát v Bratislave či na festivaloch (Pohoda, Grape), ju zrejme predbehli, a tak nečudo, že diváci hudobníkom zobali z ruky od prvej chvíle.
Hudobná smršť, aká sa spustila po krátkych technických problémoch, rozhodne patrí k zážitkom, ktorý sa oplatí vidieť. Spevák MC Chevy rozdal v sobotu večer obrovskú porciu optimizmu a energie, nešetril seba ani divákov, čím len dokázal, že je frontmanom na pohľadanie. Vystúpenie okorenila speváčka Camila de Oliveira predvádzajúca nádherné gitarové sóla alebo tancujúca v sprievode ďalšej vokalistky.
N.O.H.A. hrá elektronickú tanečnú hudbu, no nešetrí originálnymi prvkami, samplami a zvukmi z rôznych krajín. Hudobníci sa nebáli improvizovať, predlžovať skladby alebo používať netradičné folkové nástroje. Fanúšikovia to ocenili - bez zábran sa nechali vtiahnuť do napínavého deja a vytvorili fantastický kotol. Najväčší ohlas logicky vyvolala hitovka Tu Café, ktorá oproti štúdiovej verzii nabrala nevídané dimenzie.
Organizátori si zaradením "hluku ľudského umenia" vyžehlili mnohé prešľapy a diváci dostali odmenu v podobe veľmi silného tanečného aj emocionálneho zážitku. N.O.H.A. znovu dokázali, že pevne stoja na originálnych a progresívnych základoch. Zahraničiu robil česť aj priekopník drum&bassu Goldie, ktorý vystúpil spolu s MC GQ.
Zaujali aj domáce nádeje a stálice
Silný efekt v menšom vydaní malo i vystúpenie Get Explode. To sa odohralo v malom stane, kde rozdával údery skvelý bubeník Laco Kováč. Tvrdá elektronika čerpajúca z rebélie punku sa opierala o výborné riffy, resp. Lacov špecifický spev. Priaznivci energických koncertov si prišli na svoje i počas koncertu stálice festivalových pódií - skupiny Para. Laskyho mnohopočetná grupa nemala žiadny problém udržať si svoj výkonnostný štandard, divákov rozpálila a navyše pridala potešiteľnú informáciu, podľa ktorej kapela vydá album už v septembri. "Čakajú nás na ňom ešte posledné úpravy. Štýlovo to nebude až taký výrazný posun, pôjde o náš klasický filozofický rock. Každý si na ňom nájde to, čo mu vyhovuje," uviedol Lasky.
Sklamať nemohli ani Chiki Liki Tu-a, ktorí navyše hrali na domácej pôde. Publikum si u Višňovského a spol. pochvaľovalo klasické hitovky, zahrané s tradičným nasadením. Kapela sa od svojho setlistu neodklonila a podľa vlastných slov zaradila iba jedinú málo známu "staronovú" skladbu, takže oproti nedávnym klubovým vystúpeniam na žiadne veľké prekvapenia nedošlo. "Všetky naše staré skladby sú neznáme, takže vyzerajú ako nové," vysvetľuje M. Višňovský. Nový album od kapely je takisto v nedohľadne. "Naše nové skladby musia mať poriadne aranžmány, takže ich budeme nahrávať, až keď budú kvalitne spracované."
Z mladých kapiel zaujali hlavne Temple a Papyllon. Prví sa ako obvykle prezentovali tvrdým progresívnym rockom, ktorí skombinovali s metalom. Papyllon zastupovali nezávislú gitarovú scénu a na svoj vek predviedli slušné výkony. Výbornou mladou nádejou sú i The Rockefellas, čerpajúci z tradičného rockandrollu. Príjemným prekvapením bol aj nočný koncert prešovských recesistov Heľenine oči, ktorí boli do programu zaradení na poslednú chvíľu a aspoň čiastočne vynahradili v úvode spomínané zrušené koncerty.
Zaujímavosťou je, že Katarína Knechtová sa na festivale predstavila počas oboch dní. Kým v piatok po pätnástich rokoch vystúpila s IMT Smile, v sobotu sa predviedla ako bubeníčka v punkovo-alternatívnej skupine The Cubes, v ktorej hrá spoločne so sestrami Humeňanskými. Dievčenské trio má ten pravý rebelantský náboj, čo je pre slovenskú scénu len a len pozitívny jav. Pravým opakom boli Coco Cafe s Emilom Frátrikom, pri ktorých si prišli na svoje labužníci, obľubujúci inštrumentálne prepracovanú smršť.
O výbornú zábavu sa ešte v piatok postaral český pesničkár Oskar Ládek, známejší pod pseudonymom Xindl X. Spevák predviedol svoje skvelé hlasové dispozície a publikum si omotal okolo prsta hneď od prvej minúty. Nešetril hitovkami, narážkami, a popri tom spieval či rapoval zdanlivo ľahké texty. Jeho humor, spočívajúci v narážkach na kolegov od Karla Gotta cez Kryštof až po Horkýže Slíže, zožal zaslúžené ovácie. Okrem toho predviedol skvelé tančeky, ktoré naučil i divákov obdivujúcich jeho charizmu.
Publikum smúti za Delňou
Ako sme už naznačili, premiéra Dobrého festivalu v prešovskom amfiteátri sa nezaobišla bez komplikácií. Výčitky návštevníkov smerovali na slabšiu úpravu terénu, ktorá musela byť zrealizovaná narýchlo a podľa toho vyzeral i výsledok. Menšia rozloha areálu spôsobila zdĺhavé čakanie pri stánkoch s občerstvením, ktorých bol nedostatočný počet, navyše stánky ani bary zjavne neboli pripravené na piatkový nápor a už po pár hodinách im došli zásoby. Návštevníci sa tiež sťažovali na nedostatočný počet toaliet a chýbajúce osvetlenie v areáli.
Veľkým problémom pre mimoprešovských návštevníkov bolo aj komplikované situovanie stanového mestečka na strmom svahu. Zvuk z pódií sa pri paralelnom hraní badateľne prekrýval, aj keď to bolo ešte v znesiteľnej miere. Vchody z dvoch strán boli otvárané na striedačku podľa systému, ktorý bol jasný iba málokomu. Piatkové totálne nezvládnutie vstupu do areálu, kde sa okolo siedmej večer tlačilo približne 500 ľudí niekoľko desiatok minút, bolo výnimočným javom aj na slovenské pomery. Pri komplikovanom vstupe do areálu si aj páni SBS-kári prišli na svoje, o nelogickom vyhadzovaní prázdnych (!) plastových fliaš z ruksakov ani nehovoriac.
Na nálade nepridalo ani piatkové meškanie v programe, ktoré sa už pred koncertami Xindla X a IMT Smile vyšplhalo na hodinu. Počas nastavovania ich zvuku publikum "bavil" nemožný zaspatý moderátor večera, ktorý bol s poslabšou produkciou dokonalým tandemom. Po tom všetkom nemohol dobre dopadnúť ani krátky, dosť zbytočný vstup primátora Prešova Pavla Hagyariho, ktorý umožnil to, aby sa táto akcia udiala v 10 rokov chátrajúcom amfiteátri. No piskot a hanlivé pokriky divákov mu ukázali, že sa radšej na pódium vôbec nemal unúvať. A to sa pritom prihováral návštevníkom festivalu, ako by asi reagovali ostatní Prešovčania, ktorí počas celého víkendu museli trpieť rušenie nočného pokoja?
Na druhej strane, oceniť treba snahu ľudí, ktorí museli nájsť náhradné riešenie, aby festival prežil. Táto iniciatíva by mohla teoreticky viesť aj k postupnej revitalizácii amfiteátra, ktorý predstavuje dôležitú kultúrnu ustanovizeň, pre mesto veľmi praktickú, avšak zrejme nie ideálnu na hudobné festivaly. Čo možno určite pochváliť je dramaturgia festivalu, ktorá priniesla kvalitné hudobné zážitky a popritom pomohla zviditeľniť aj mladé kapely.
Výpredajový festival?
Zmienené nedostatky však výrazne poškodili celkový dojem z Dobrého festivalu, a tak to budú mať organizátori v budúcom roku s opätovným získaním dôvery ľudí veľmi ťažké. Tú si navyše sami pošľapali aj cenovou politikou, keď snáď najhoršie obišli tí, ktorí si lístky kúpili v riadnom predpredaji. Organizátori totiž predviedli presný opak bežnej praxe postupného zvyšovania ceny postavenej na férovosti a dôvere, ktorá má svoje opodstatnenie pri budovaní festivalovej značky a vzťahu s fanúšikmi - zákazníkmi.
Predpredaj zrejme nešiel podľa predstáv a tak nastúpil predaj lacných lístkov cez zľavový portál (mimochodom, práve kontrola zľavnených lístkov podľa organizátorov výrazne spomalila piatkový vstup do areálu). Podraz voči lojálnym fanúšikom festivalu, ktorí si zakúpili lístky medzi prvými, napokon zaklincoval "výpredaj" lacných lístkov priamo organizátormi na mieste. Organizátori Dobrého festivalu tak nielen nedostatočnou prípravou areálu ale aj cenovou politikou ukázali, ako sa dobrý festival robiť nemá. Nemožno sa preto čudovať, že niektorí fanúšikovia začali v jeho názve používať úvodzovky.
Autor: Marek Danko (redakčná úprava a doplnenie: Patrik Marflák)
Foto: archív skupiny N.O.H.A. (ilustračné foto)
Súvisiaci interpreti: Chiki Liki Tu-a, N.O.H.A.