Piaty ročník bratislavského Uprising Reggae Festivalu v sobotu vyvrcholil sériou silných koncertov, ktoré umocnili oslavnú atmosféru panujúcu na Zlatých pieskoch počas celého víkendu. Malé jubileum festivalu spojené s oslavou 50. výročia nezávislosti Jamajky sa nieslo v znamení pestrej hudobnej produkcie s pozitívnymi odkazmi.

Po smoliarskom ročníku 2011, kedy boli organizátori kvôli búrke nútení na niekoľko hodín prerušiť program druhého dňa, bol tento rok práve sobotný večer plný výnimočných koncertov, ktoré sa zaradili k vrcholom všetkých ročníkov festivalu. Už od piatku však (napriek problémom so zdĺhavým vstupom) vládla uvoľnená atmosféra, o ktorú sa na hlavnom pódiu postarali najmä interpreti z kolísky reggae. Po mladých talentoch Raging Fyah a speváčke Etane sa na pódiu predstavila prvá veľká hviezda - Max Romeo. V podaní 64-ročného hudobníka odzneli najväčšie hity ako War Ina Babylon či I Chase The Devil, príjemným spestrením bolo vystúpenie dvojice tínedžerov, ktorí koncertu jamajskej legendy dodali kus mladíckej energie.

Tá nechýbala ani pri vystúpení ďalšej ikony reggae scény. Lee Scratch Perry je na pódiu ako veľké dieťa - teší sa z hudby, neustále si niečo mumle akoby sám pre seba s prízvukom, ktorému snáď nerozumejú ani rodení Jamajčania, a dostať sa na jeho vlnu chce dávku trpezlivosti. Tú časť návštevníkov Uprisingu nemala - počas vystúpenia excentrického a neuveriteľne vitálneho deduška (Perry má už 76 rokov) kričiaceho "som psychopat!" dali mnohí prednosť iným pódiám, ktoré počas oboch dní ponúkali kvalitné hudobné alternatívy v rôznych žánroch od dancehallu, cez hip-hop až po dubstep či jungle.

Max Romeo na Uprising Reggae Festivale 2012
Max Romeo na Uprising Reggae Festivale 2012 - viac fotografií z piatka

Uhladenejší Asian Dub Foundation

Dynamika elektronických bicích a basov však neobišla ani hlavné pódium. Piatkovým vrcholom bol totiž koncert britskej kapely Asian Dub Foundation, ktorá spája prevažne junglové beaty s energiou rocku a punku, rýchlym rapom a prvkami indickej hudby. Šesťčlenná formácia ponúkla najmä prierez svojou novšou tvorbou - zazneli skladby A New London Eye, Urgency Frequency alebo A History of Now z rovnomenného minuloročného albumu, ako aj niekoľko kúskov z predchádzajúcej štúdiovky Punkara (2008). Zo starších albumov ponúkla kapela iba veľké hity ako Flyover, Fortress Europe či Rebel Warrior.  

Fanúšikovia, ktorí čakali viac skladieb z raných albumov Facts and Fictions (1995) alebo Rafi's Revenge (1998) mohli byť sklamaní, no faktom je, že ADF sú dnes inou kapelou ako pred 11 rokmi, keď hrali na Slovensku prvýkrát. Súčasná zostava má trochu odlišnú energiu, a tak napríklad spomínaná "starinka" Rebel Warrior nevyznela tak naliehavo ako s pôvodným vokalistom Deederom Zamanom. So spevákom Alom Rumjenom tvorí ADF melodickejšie skladby a naživo znie viac uhladene. Po toľkých pohodových reggae koncertoch však boli aj takíto Asian Dub Foundation priam energetickou bombou. Program hlavného pódia mal ich vystúpením končiť, no fanúšikovia si na ňom nakoniec mohli vychutnať aj skvelých Zion Train.

Rozhovor z Uprisingu: Asian Dub Foundation: "Z dubstepu sa rýchlo stalo klišé"

Asian Dub Foundation - Rebel Warrior (live - Uprising 2012)

Delikventi na pódiu aj pod ním

V sobotu sa areál, ktorý bol oproti minulým ročníkom o niečo väčší, zaplnil už poobede. Mňa v ňom privítal skvelý trojkoncert Veca, Mojej reči a Prago Union s Livě bandom, ktorý ukázal kvalitu domáceho hip-hopu a pripravil publikum na kalifornské rapové hviezdy Delinquent Habits. Američania najmä zásluhou zakladajúceho člena Ivesa ponúkli šou, akú možno zažiť len na hip-hopových koncertoch.

Chytľavé spojenie melodického a hardcore rapu s prvkami latina okorenili rôzne pódiové scénky a skvelá komunikácia s publikom, pri ktorej došlo aj k nečakaným situáciám. Napríklad keď Ives rozprával o tom, ako 20-krát precestoval svet a jediné miesto, kde si to neužil, bolo väzenie v Mexiku, a niekto na jeho pohľad pýtajúci sa "čo vy na to?" zareagoval výkrikom "Fuck you!". To nemilo prekvapilo aj samotného rapera, ktorý však ostal príčetný a zdalo sa, že ho chvíľkový hnev vyburcoval k ešte lepšiemu výkonu.

Ďalšia rozpačitá situácia nastala, keď si dvojica raperov vypýtala od publika jointa a chvíľu to vyzeralo, že Uprising v porovnaní s nedávnym Grapeom, kde ich pre speváčku Skye doputovalo na pódium hneď niekoľko, sklame. Napokon však jeden z výletov pod pódium dopadol dobre a Delinquent Habits si dopriali zakázané uvoľnenie. Záver jedného z najlepších koncertov Uprisingu 2012 sa niesol aj v znamení "podpódiovej" šou, ktorú diváci ocenili mohutným aplauzom a raperom neostalo nič iné, než pridávať.

Delinquent Habits na Uprising Reggae Festivale 2012
Delinquent Habits na Uprising Reggae Festivale 2012 - viac fotografií zo soboty

Jamajské zlato v Bratislave

Z úplne iného súdka bol koncert Jamajčana Tarrusa Rileyho, ktorý sa predstavil s o generáciu starším saxofonistom Deanom Fraserom. Práve ten bol ústrednou postavou kapely The Black Soil Band, ktorá ponúkla najzaujímavejší inštrumentálny zážitok festivalu. Spojenie reggae rytmov s funkovými a jazzovými vyhrávkami na gitare, klávesoch a saxofóne by ocenili aj návštevníci džezákov a samotný Riley predviedol, že má rovnako blízko k reggae ako k R&B a soulu. Spevácku všestrannosť a schopnosť infikovať ľudí svojou srdečnosťou predviedol aj v coveri piesne Stay With You od Johna Legenda, ktorej refrén si spontánne zaspievalo aj publikum. "Zostanem s tebou v dobrom aj v zlom, zostanem s tebou, keď tu už nikto iný nebude."

Podobné odkazy o láske k ľuďom, k samým sebe a k životu spájali kapely a publikum počas celého sobotného večera. Veľkým zážitkom bol koncert ďalšej súčasnej jamajskej hviezdy Anthonyho B. Svoj štýl nazval new roots a svojím výkonom dokázal, že nejde len o prázdnu frázu. Málokedy má roots reggae okrem pohodových vibes aj toľko energie, koľko ponúkol tento interpret. Publikum si získal nielen skladbami ako Everybody Need Somebody To Love, Higher Meditation, Time to Have Fun či Marleyho nesmrteľným hitom Redemption Song, ale aj neustálym pohybom po pódiu, ktorým akoby napodobňoval svojich úspešných krajanov - zlatých olympijských bežcov.

Päťročnica splnená, entuziazmus ostáva

Program hlavného pódia vyvrcholil v noci koncertom starých známych Irie Révoltés, ktorí predviedli presne to, čo sa od nich očakávalo. Vystúpenie, počas ktorého bola osemčlenná kapela v neustálom pohybe a servírovala jednu energickú pecku za druhou, spestrili hudobné odkazy na komerčný hit We No Speak Americano, Nirvanu či hip-hopovú klasiku Ante Up od M.O.P.

"Obrovský bordel", ktorý po pol tretej v noci fanúšikovia pred hlavným pódiom spravili nielen pre Irie Révoltés ale aj pre celý Uprising, bol absolútne zaslúžený. Vydarená oslava piatych narodenín však pokračovala až do rána na ďalších scénach. Na Mungo's Station boli veľkým prekvapením Symbiz Sound & MC Zhi, ktorí predviedli netradične živý dubstepový set. Okrem vlastnoručne zhotovených mašiniek sa na pódiu, ktoré počas festivalu hostilo najmä DJské vystúpenia, objavila aj akustická gitara.

Odznel aj 2stepový remix Is This Love Boba Marleyho, ktorý Symbiz Sound uviedli slovami: "Naša hudba nie je len hudba. Je to 50% hudba, 50% láska." To isté sa dá povedať aj o Uprisingu, na ktorom bolo na konci prvej "päťročnice" stále cítiť rovnaké nadšenie a lásku k hudbe ako na začiatku.

Autor: Patrik Marflák
Foto: Stanislava Karellová