Výročia, jubileá, oslavy a s nimi späté spomienky na minulosť so sebou zákonite prinášajú riziko nadnesenej sentimentality. "Chikoši" našťastie svoj 1000. koncert poňali úplne prirodzene. V prešovskom Čiernom orlovi sa im podarilo 27. marca rozpútať živelnú zábavu s nadhľadom a značnou dávkou recesie napriek tomu, že ich dieťa tento rok prekročilo prah dospelosti.
Postupom času na pódium pribudli ďalšie tri persóny a až vtedy sa začali diať veci dlho "nevídané a neslýchané". Nemám nič proti súčasnému obsadeniu kapely, ale u nej bude niečo pravdy na tom, že ak sa spojí viac hláv, je z toho väčší "randál". Presne taký pocit možno zdieľa väčší počet ľudí, ktorí majú radi hlavne staršiu tvorbu legendy alternatívnej hudby. Bolo to cítiť hlavne z nadšenia a atmosféry, ktorá tam v ten večer panovala.
Hoďte nám sem stroboskop
Skupina existujúca 18 rokov (mimochodom vo výbornej knihe Jula Fujaka "Slovenské hudobné alternatívy" figuruje v názve jednej z kapitol) sa napriek dlhej kariére ešte stále nemala šancu opočúvať. Predstavuje legendu, ktorá sa mimo alternatívnej scény nestala známou kvôli tomu, žeby robila ústupky hlavnému prúdu. Zásluhu na tom má možno ich neúnavné koncertovanie, schopnosť baviť a priblížiť sa ľuďom na milimetrovú vzdialenosť. "Odhadujem, že o takých šesť až sedem rokov sa vám táto pesnička bude páčiť," zvyknú tvrdiť títo muzikanti. Je to postoj hodný uznania. Táto kapela nefrčí na módnej vlne. Je až nebezpečne nadčasová.
Ostatne, to potvrdili skladby zo starého repertoáru, nehrané na koncertoch už dlhšiu dobu. "Ono sa zdá, že máme kopu nových skladieb. Pravdou však je, že ide o staré veci, ktoré nehráme a málokto ich pozná. Kdekto si môže myslieť, že ide o novinky," prezradil Martin Višňovský. Určite k takému kroku dopomohli bývalí členovia, najmä sám "veľký trombonista" Tomáš Paľo bol až nadmieru hyperaktívny. Skákal, strihal vo vzduchu nohami, prášil svoj kabát, vrieskal do mikrofónu, metal sa, a pod. Vynikajúci zvuk len umocnil na silné pocity bohatý zážitok, no ktosi nespokojný sa predsa len našiel. "V Čiernom orlovi nemajú pivo a pritom oni chcú... navyše tu nie je ani stroboskop," sťažoval sa rozvášnený trombonista. Pri Monte Carlo preto musela svietiť na strope zavesená disco-rúra v podobe nedefinovateľného zvieraťa.
Dosť, lebo koncert by naberal komerčnejšie obrátky...
Z pódia sa sypali skladby nové i staré, menej známe veci sa striedali so šlágrami. A tvárili sa pritom, že kráčajú po zasneženom chodníku spoločne, držiac sa za ruky. Pamätníci museli mať obrovskú radosť, keď do mikrofónu začal "nôtiť" druhý gitarista Marián "Maňas" Ivan. Slovám rozumieť nebolo, ale pri alternatíve takáto maličkosť vždy išla bokom. Presne takéto úlety mi v tej neskoršej tvorbe kapely chýbajú. A možno aj preto som minule začul poznámku typu "Chiki patria ku komercii", samozrejme od človeka, ktorý pozná ich "novšiu" tvár. Je pravdou, že skupina sa najmä vďaka "šušťákom" dostala do povedomia viac, než experimentujúca Ľahká múza či nenapodobiteľní Banskobystričania Sto múch (asi okolo roku 2002 sa okolo nich strhol ozajstný poplach). Na druhej strane, popularita je diskutabilná a Prešovčania na ňu podľa mňa zatiaľ pozerali len z veľkej diaľky.
Naživo som ich videl vlastne prvýkrát až v roku 2007, keď už "bohužiaľ" hrali len v trojici (nie na Trojici!). Aj preto bol pre mňa ich stredajší koncert výnimočný a aj keď som si myslel, že pôjde o rutinu, bol som strašne milo prekvapený. Odteraz sa budem na túto skupinu pozerať určite inak, na druhej strane budem určite ľutovať, ak ich pri najbližšej príležitosti uvidím "len" v trojčlennej zostave. Vynikajúca technická zručnosť, zmysel pre humor a um pre komponovanie skladieb však našťastie zostane. Terajší bubeník Tomáš Višňovský sa ukázal ako výborný klavirista, takže bol hneď otitulovaný nálepkou "žán mišél žáre". Počas jeho zaneprázdnenosti ho za bicími excelentne vystriedal bývalý bubeník Peter Šima. Gitarista Ľubo Petruška sa blysol takmer geniálnou hip-hopovou vsuvkou, ktorú sa naučil odčítaním z pier Macaulaya Culkina, stojaceho na schodoch vo videoklipe Black or White (Michael Jackson). Frázy -ection, -nation, -skejl, -tejl, -places, -faces, -races zakončené vetou "in a colour" zožali búrlivý aplauz celkom zaslúžene. Už dlho som nevidel naživo takú vydarenú paródiu.
Zdroj: Milan Ferenčík - greatmilan.skZaplnené prešovské PKO na 1000. koncerte Chiki Liki Tu-a - viac fotiekVy ste naša superstar
Čas pre rozprestretie transparentu prišiel počas dlhej improvizácie v Monte Carlo, kde si Petruška (bez ohľadu na SOZA) vzal na paškál Barbaru Haščákovú, bratov Nedvědovcov aj Boney M (preto mal na ňom opodstatnenie nápis superstar). Ak čitateľ na koncerte nebol, dúfam, že už teraz v kútiku duše začína ľutovať. Kto tam bol, preňho názvy skladieb či tracklist koncertu môžeme pokojne vynechať. V hale sa po odchode hlavných hrdinov vrieskalo ostošesť, po odohratí prídavkov začali fungovať lustre, ktoré "keby sme si zavesili do izby, tak sa ani nemáme kam pohnúť". Išlo len o nemiestny žart, pretože vzápätí zhasli len preto, aby sme od kapely dostali bezpečnostné ponaučenie o narábaní s plynom. Nasledoval, podľa slov lídra M. Višňovského, už len "fiktívny koniec fiktívneho koncertu fiktívnej kapely..."
Pamätníci sa v starej tvorbe (mám na mysli albumy z rokov 1998 - 2000) museli vykúpať dosýta, mladšie ročníky si pamätajú skôr veci z obdobia 2003 - 2005. K nim samozrejme treba prirátať aj single či drobnosti, ktorými sa kapela udržiava v povedomí, no hlavnou náplňou jej práce sú koncerty. Za 18 rokov ich odohrali viac než dosť a vždy ide o zážitok, ktorý sa oplatí vidieť (a mladí, skáčuci v prvých radoch, by veru vedeli rozprávať). No popri neodškriepiteľných superlatívoch si "mládenci" zaslúžia aj kritiku, a tá sa týka nízkeho počtu dlhohrajúcich albumov.
V istom zmysle tomuto ťahu rozumiem - koncerty sa predávajú lepšie než hudobné nosiče a navyše, toto je kapela, ktorá ako jedna z mála robí česť tunajšej krajine vystúpeniami v zahraničí. Originálny rukopis bol alternatívnej scéne vlastný už od počiatkov a heslo, že kapela nie je alternatívna, ak v podstate žiadnu alternatívu neponúka, bude platiť navždy. Som rád, že Chiki Liki Tu-a tej originality majú dosť aj na rozdávanie tým, ktorí sú ochotní načúvať a snažia sa prichádzať so stále novými a novými nápadmi. Bodaj by tomu tak bolo aj počas ďalších 18 rokov... Pre úplnosť pridávame informáciu, že rodné mesto uvidí kapelu najbližšie až koncom júna na Dobrom Festivale. Predstavia sa ako predkapela Freak Power na hlavnom pódiu.
Autor: Marek Danko
Foto: Milan Ferenčík
Súvisiaci interpreti: Chiki Liki Tu-a
