Živá, vitálna šou s tvorivým technickým prevedením, ale aj dušou. Poctivý jazz, ktorý sa však nebojí experimentovať s inými žánrami. Aj taký bol koncert americkej basgitarovej jednotky Marcusa Millera, ktorý sa po necelých troch rokoch vrátil do Bratislavy - opäť s čerstvo vydaným albumom a čiastočne obmenenou zostavou.
Svoju 100-minútovú šou otvoril singlom Hylife z albumovej novinky Afrodeezia (2015). Už pri tejto skladbe bolo okrem funkujúceho jazzu cítiť aj prítomnosť exotických rytmov západnej Afriky, ktorými sa Miller pri tvorbe svojho posledného albumu inšpiroval. Na príjemný úvod so slapujúcou basgitarou nadviazala skupina druhou albumovou skladbou B's River. V tej sa už naplno a v samostatných sólach predstavila silná sprievodná kapela v zložení: Alex Han (alt a soprán saxofón), Lee Hogans (trúbka), Mino Cinelu (perkusie), Louis Cato (bicie), Brett Williams (klávesy) a jediný biely muž hudobnej zostavy - Adam Agati (gitara).
Zdroj: Marko ErdMarcus Miller v Ateliéri Babylon - viac fotografií Marka ErdaBasová mágia a triangel ako ho nepoznáte
Okrem technicky náročných saxofónových techník Alexa Hana divákov uchvátilo aj jamovanie rytmickej sekcie basa-perkusie-bicie, v ktorej na seba upozornil hlavne francúzsky perkusionista Cinelu. Prítomným okrem hry na conga či podomácky vyrobené perkusie vytrel sluch aj virtuóznou hrou na triangel, ktorý je bežne považovaný za jednoduchý, až primitívny nástroj. Bol to však práve triangel, ktorý v jemných nuansách a s precíznym, dynamicky sa rozvíjajúcim rytmom vygradoval atmosféru skladby do ozajstného zážitku. Cinelu tak všetkých na mieste presvedčil, že aj s malým nástrojom sa dá urobiť veľká muzika.
Živelná skupina však prekvapovala aj naďalej: nielen skvelými sólami, ale aj výbornou vzájomnou komunikáciou, v ktorej siahala po viacerých hudobných žánroch. Tu na seba mnohokrát upozornil gitarista Agati, ktorého nekompromisné jazzové sóla miestami prechádzali až do explozívnych blues-rockových vyhrávok. A to všetko za skvelej zohratosti kapely.
Zrejme mnohí máme radi aj iného basgitarového velikána Victora Wootena, ktorý bol na jeseň hviezdou Bratislavských jazzových dní. Nespomínam si však, že by v rámci svojej efektnej hry na basgitare prechádzal od vynikajúcich sól do pôsobivého minimalistickejšieho backgroundu, aby tak vynikli aj jeho rovnako vynikajúci a rovnocenní členovia kapely, či atmosféra danej skladby. Samozrejme ani Marcus Miller svojich fanúšikov o technické lahôdky basgitarovej hry rozhodne neukrátil.
Zdroj: Marko ErdKoncert prilákal plný Ateliér BabylonInšpirácia otrokmi aj hudbou ich potomkov
Pokiaľ ide o atmosféru skladieb, tú si fanúšikovia mohli naplno vychutnať aj v prípade kompozície Gorée, inšpirovanej krutým obchodovaním s obyvateľmi afrického kontinentu. Miller túto skladbu napísal pri prežívaní zmiešaných pocitov smútku a hnevu v čase, keď navštívil tzv. dom otrokov. Ide o miesto, kde otrokári zhromažďovali čierne obyvateľstvo, ktoré pri odchode na nový kontinent prechádzalo "dverami bez návratu".
"Chcel som napísať skladbu o tom, čo som cítil, keď som stál v dome otrokov. Nechcel som však vyjadriť len hnev a smútok, ale aj spôsob, akým sa čierni obyvatelia cez túto skutočnosť preniesli. Udržali si svoju hudbu, ktorá ich držala nažive. Ak aj vy počúvate našu čiernu hudbu, počúvate aj našu históriu," vyznal sa počas koncertu Miller a prenechal priestor silnému klavírnemu intru Bretta Williamsa. Na tú vzápätí nadviazal pôsobivou hrou na basklarinete, ktorého zamatovo hlboký tón len umocnil emóciu danej skladby. Mimochodom, Gorée zahral aj pri svojej poslednej návšteve Bratislavy na Jarných džezákoch 2012 v Inchebe a aj vtedy bola jedným z najsilnejších momentov koncertu.
Koncert sa však nedržal len v pietnej atmosfére, práve naopak: pozitívne emócie z hudobníkov len tak sršali. V druhej polovici vystúpenia sa už s kapelou výrazne vlnilo aj publikum, čo sa prejavilo hlavne pri skladbe Son Of Macbeth, v slnkom prehriatom energickom štýle calypso, na ktorí tancovali už praprarodičia afro-karibského obyvateľstva v prvej polovici 20. storočia. Vynikajúcim kúskom bol aj tzv. "motown jam", ktorý hudobník vymyslel po úvahe nad tým, aký basgitarový groove by najlepšie vystihol slovo "mo-town". Nechýbala však ani coververzia Papa Was a Rolling Stone, pôvodne z pera skladateľov Normana Whitfielda a Baretta Stronga.
Koncert skupina uzavrela dvomi prídavkami: novinkou z pripravovaného albumu len 27-ročného saxofonistu Alexa Hana a explozívnou vypaľovačkou Blast, ktorej živá verzia vyznela omnoho podmanivejšie, než štúdiová nahrávka z albumu Free (2007). Čo dodať na záver? Marcus Miller predviedol na Slovensku inšpiratívny koncert hodný hudobnej hviezdy svojho formátu, a to aj s jeho priateľským a ľudským rozmerom. Tešíme sa teda na jeho návrat, ktorý bude podľa jeho slov už čoskoro.
Vypočujte si album Afrodeezia na Deezeri:
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Marcus Miller
