Spevák, skladateľ a textár Miro Jaroš žne v ostatnom období úspechy s pesničkami pre deti, ktoré tak trochu zatienili jeho tvorbu pre dospelé publikum, o čom nám v rozhovore otvorene porozprával. V súčasnosti však pripravuje vianočný album nahrávaný s orchestrom, ktorý by mal pripomenúť, že spájať si jeho meno výlučne s detskou tvorbou nie je na mieste.
Vôbec nie. Robil som hudbu pre dospelé publikum, s väčšími aj menšími úspechmi. Asi pred štyrmi rokmi mi volala kamarátka, že vymyslela projekt Veselé zúbky a chcela by doňho pesničku, že či to dám. Popravde sa mi do toho veľmi nechcelo, myslel som si, že pre deti ani nebudem vedieť niečo zložiť. Asi dve noci na to som nevedel zaspať a spomenul som si na to. Veselé zúbky som napísal za 10 minút, vôbec som tomu nevenoval extra pozornosť. Ráno som jej to zaspieval do telefónu a ona - vraj je to super! Nahrali sme to s Robom Pappom a Bystríkom a stal sa z toho dosť veľký hit. Čumel som na to ako puk. (smiech)
Nasledovali motivačné knihy s pesničkami pre deti, natáčanie videoklipov, účinkovanie v relácii Neposlušník, ktorú vysiela Ťuki TV. Je to dosť veľa rôznorodých aktivít venovaných tvorbe pre deti. To znamená, že ťa to muselo začať skutočne baviť. Ktorých z týchto projektov bol pre teba najväčšou výzvou?
Myslel som si, že po tej jednej pesničke už nič nebude. Ozval sa však Ikar s ponukou vydať Zúbky knižne a zároveň chceli ďalšie motivačné pesničky. Najprv som to odmietol, ale potom som sa nechal zlomiť riaditeľkou Ikaru Gabikou Belopotockou a Michalom Šefčíkom - mojím manažérom. Mal som však podmienku a tou bolo, že nebudem vystupovať ako básnik, ale spevák, ktorého texty vychádzajú knižne. Že knižka bude musieť mať aj CD s pesničkou. Súhlasili. Napísal som dve pesničky Čisté rúčky a Čarovné slovíčka nech si jednu vyberú. Vzali obidve. Pre úplnosť sme k nim natočili videoklipy a úspech sa zopakoval.
Začali chodiť ponuky na koncerty, občas som ich zobral s tým, že budem hrať svoje veci, ktoré doplním detskými pesničkami. Prišli ďalšie knižky, rodičia začali byť netrpezliví a vyžadovali si pesničky na jednom CD, ako boli zvyknutí u iných interpretov zameraných na deti. Napísal som teda ďalšie a vydal na CD vo svojom vydavateľstve. K tomu sa ozvali z televízie, že chcú so mnou nakrúcať detskú reláciu. Potreboval som čas utriediť si v hlave, čo vlastne chcem. Nerátal som s tým, že mi život niečo takéto ponúkne. Obával som sa, že ma nálepka interpreta pre deti pripraví o možnosť vyvíjať sa v hudbe, ktorú som robil dovtedy.
Prvé celodetské vystúpenia boli rozpačité, ale nakoniec som sa do koncertovania pre deti zamiloval. Objavil som úplne nový svet a úplne ma vtiahol. Prestal som riešiť, čo si kto bude myslieť a užívam si to. Neverili by ste koľko energie vedia deti dať, keď im to dovolíte. Ale najväčšou výzvou bol predsa len Neposlušník. Nemám pedagogické vzdelanie a s deťmi som sa rozprával ako starší brat. Čím viac sme točili, tým viac som sa učil. Absolvoval som aj kurz ako deťom lepšie porozumieť.
Detská tvorba sa predáva lepšie ako "dospelácka"
Album Pesničky pre neposlušné deti sa taktiež stretol s úspechom u detí a rodičov, čo sa prenieslo aj do čísel predajnosti. Krátko po vydaní patril medzi najpredávanejšie domáce albumy. Získal si za neho zlatú platňu. Očakával si to alebo ťa to naopak prekvapilo?
Vedel som od začiatku, že sa bude album dobre predávať. To človek už tak nejako vytuší z reakcií ľudí, ale Zlatú platňu som tak skoro nečakal. Keď prišli prvé výsledky predaja, zostal som prekvapený, dával sa hneď dolisovať ďalšie kusy. Keďže si cédečka sám vydávam, Zlatú platňu som odovzdal vlastne sám sebe. (smiech) Mám ju zarámovanú aj so štamplom od IFPI, aby som mal raz na čo spomínať.
V rovnakom roku si vydal aj štúdiový album #5 určený pre tvojich dospelých priaznivcov. Nemal si pocit, že úspech albumu pre deti zatienil tvoj piaty radový album?
Album #5 som musel nahrať, aby sa bol šťastný, a zároveň som mal pocit, že ho dlhujem svojim fanúšikom. Vyšiel mesiac po detskom albume. Vznikal v období, kedy som album pre deti považoval ešte za uzavretú jednorazovú záležitosť. Dnes musím priznať, že album #5 je mojím najmenej predávajúcim sa albumom. Možno za to môže zlé načasovanie, možno pesničky nezaujali ako tie na predošlých albumoch, možno vznikol veľmi zbrklo.
Nepochybne máš stabilnú základňu priaznivcov v tvorbe pre dospelých a aj v tvorbe venovanej deťom. Z pohľadu predaja – čo z toho je úspešnejšie?
Samozrejme detské albumy sa predávajú niekoľkonásobne viac. Rodičia deťom radi kúpia niečo, čo si môžu deti chytiť do ruky, popozerať si obrázky. Každý rodič chce potešiť svoje dieťa a toto je jedna z ciest. Len málokto svojmu dieťaťu niečo stiahne načierno z internetu. Aj to je jeden z faktorov, prečo pri detskom segmente tie predaje fungujú.
Neobávaš sa toho, že si ťa už ľudia môžu škatuľkovať ako autora detských piesní?
Už nie. Kedysi som to veľmi prežíval. Áno, bál som sa toho. Po skúsenostiach, ktoré mám, vidím, že to bola hlúposť. Len človek, ktorý nikdy nenahral nič pre deti, a tie sú fakt náročné, môže povedať že je to ľahké a podceňovať túto hudbu. Som zmierený s tým, že si ma budú ľudia spájať s detskou tvorbou. A vlastne mám z toho radosť. Ak by ste zažili to, čo ja zažívam na koncertoch, kde spievajú so mnou nielen deti, ale aj rodičia - tiež by ste to milovali. Na autogramiádach je to šialenstvo. Dá sa to trochu prirovnať k SuperStar, až na to, že teraz spievam niečo, čo som napísal sám a to mi dáva pocit toho, že tu nie som nadarmo.
Ubehol nejaký čas a vydal si pokračovanie albumu pre deti. Vznikol spontánne alebo ťa do neho dotlačil záujem tvojich detských poslucháčov a rodičov?
Keby bolo na mne, tak v tomto roku vydám šiesty album pre dospelákov. Ale opäť to raz naplánoval život. Dostal som sa do situácie, že bolo treba v rekordnom čase vymyslieť 10 nových pesničiek pre deti do pokračovania relácie Neposlušník. To bola vcelku výzva, ale vedeli sme, že témy ešte sú, keďže sme chceli zachovať tú náučnú hodnotu pesničiek. Napísal som ich, nahral a keď už boli hotové, dali sme ich na druhé CD. To som neplánoval vydať v tomto roku, ale vyšlo by určite.
Už na jednotke či v knižkách to vyzeralo, že tie najväčšie témy si vyčerpal. Kde si zbieral námety na ďalšie skladby? Nazrel si v spomienkach do vlastného detstva?
Presne to som si hovoril aj ja. O čom budem teraz písať, veď všetko tu už bolo! Obrátil som sa preto na svojich fanúšikov a na Facebooku som spustil debatu o tom, s čím by rodičia chceli pomôcť. A zrazu prišli témy ako je návšteva u doktora, vedieť sa predstaviť, starať sa o zvieratká, čo s bábätkom, spoznať čas. Pri každej pesničke, keď ju tvorím, myslím na svoje detstvo. Ako malý som sa učil z televízie. Hlavne z Poďte s nami. Tam kedysi debatovali o tom, ako je pekné poďakovať mame za to, že navarila obed. Skúsil som to. Mama sa rozplakala. Vtedy som si myslel, že som niečo vyviedol. Až neskôr mi došlo, že ju to dojalo.
Ako to zatiaľ vyzerá s predajom? Zopakuje sa úspech prvého albumu pre neposlušné deti?
Album je vonku tri týždne takže sa to ešte nedá zhodnotiť. Prvé čísla budú zrejme po mesiaci. Ale prvotný záujem o nový album sa dá porovnať s tým, aký bol záujem o ten prvý. Akurát predajcovia sú viac v pozore. Prvý album sme chodili do predajní hľadať, dnes už ho vídame na tých najviditeľnejších miestach. Zrejme si ich treba zaslúžiť.
Nahrávať so symfonickým orchestrom bol môj sen
Tvoj facebookový profil je momentálne plný fotografií z koncertov pre detské publikum a pozvánok na ďalšie. Zamestnáva ťa momentálne naplno tvorba pre deti alebo sa venuješ aj svojej dospelej tvorbe? Kedy sa dočkáme niečoho nového?
Je pravda, že veľa hráme. Okrem toho, že sme na Ťuki tour, tak do konca roka máme potvrdených ďalších asi 30 koncertov, ostatné ponuky väčšinou už presúvame do budúceho roka. A ak nehráme, tak som v štúdiu. Pracujem na vianočnom albume, ktorý som písal už dlhšiu dobu. Na Kréte som napísal asi štyri skladby. Zatiaľ som z toho, čo počujem nadšený. Presne tak som si to predstavoval. Budeme nahrávať so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, a to bol môj sen. Vznikajú krásne veci. Vianočné, magické. Už v prvom momente, kedy som ho začal pripravovať, mi však došlo, že ľudia odo mňa očakávajú, že tam nájdu aj niečo pre deti. A preto ho volám rodinný album pre malých a veľkých. Väčšinou pôjde o nové autorské skladby, ale priestor budú mať aj koledy. Práve nahrávame Tichú noc.
Popri týchto aktivitách si sa celkom slušne rozbehol aj ako producent. Na čom momentálne pracuješ, poprípade s kým?
Nie som hudobný producent, nedokážem hrať na žiadny nástroj, ani tvoriť hudbu na počítači. Som výkonný producent, bez hudobného by som nemohol existovať. Počujem to v hlave, cítim to, ale na realizáciu potrebujem ďalšieho človeka. Viem si napísať melódie, texty, zaranžovať veci v hlave, ale finálnu realizáciu väčšinou nechávam Randymu Gnepovi, ktorý ma už natoľko pozná, že keď mu začnem niečo hmkať tak vie presne, čo chcem. Tiež som ten, čo je zodpovedný za to, čo dáme von a som ten, ktorý ľudí naháňa, keď nás tlačia termíny. O chvíľu tiež vyráža na prvé turné Dominika Mirgová, tak na to sa vo vydavateľstve sústredíme najviac. Tiež budeme točiť klip na pesničku Objím ma, ktorú som pre ňu napísal s Marekom Dankom. Pre toto som sa narodil a veľmi ma to všetko baví.
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Galgan Music
TIP: Pesničky pre (ne)poslušné deti 2 sú v predaji v e-shope iPark.sk
Súvisiaci interpreti: Miro Jaroš
