Speváčka Anna Veselovská si na svoje konto pripísala úspech v podobe vydania debutu. V rozhovore prezradila, ako sa pripravoval, ale tiež otvorene priznala "farbu" o talentových šou - ich účastníci sú vraj tvorcami kvôli sledovanosti "pretváraní" na niekoho, kým nie sú. No ona aj počas nášho stretnutia dokázala, že sa na nič nehrá.
Je to výborný pocit, ale nejako si ani neuvedomujem, že som tým niečo dosiahla a že by som bola niečo viac ako iní ľudia. Skôr je to o tom, ako sa hovorí, zaslúženom ovocí.
CD sa volá 10 rozdielov. Vedela by si ho popísať tromi slovami?
Skôr to viem vyjadriť vetami. CD je o ľuďoch a celé sa nesie na tejto vlne. Je hlavne interpretované pre ľudí. Je tam moja emócia, nie je na ňom nič, do čoho by ma niekto tlačil. So všetkým som sa stotožnila.
Texty ti písal vychýrený Vlado Krausz. Hovoria ti z duše alebo si si musela zvykať na ich spievanie?
Mne samej písanie textov nejde. Až ku koncu nahrávania mi Ivan (Tásler, pozn.red.) povedal, že by sa patrilo niečo napísať, tak som si povedala, že to skúsim a spravila som texty Krídla a Prvá posledná. Bolo to tak, že počas súťaže Hlas Československa mi povedali, že mám rýchlo nahrať song, lebo sa bude v nedeľu vysielať v priamom prenose. Povedala som im, že ja nič nemám, že vôbec nič neskladám. Tak zavolali vydavateľstvu Universal a vybrali mi song, že tu máš. Bolo mi to úplne proti srsti, povedala som, že ja nemôžem robiť niečo, čo nie je moje, ale musela som.
Tak mi Vlado Krausz poslal text a zistila som, že sa k tej piesni bude dosť hodiť a prispôsobila som si ho tak, aby z neho vyšiel môj pocit a emócia. Takže som sa s tým stotožnila. A potom už to pokračovalo aj na albume. Zložila som hudbu, Vladovi som ju poslala, on na ňu napísal text a hneď mi to sadlo. Nemali sme problém v ničom, len v tom, že spočiatku neboli piesne.
Je album hudobne taký, aký si si ho predstavovala?
Je na ňom môj pocit, ktorý som vtedy mala. Ja som celkovo introvert, neviem veľmi komunikovať s ľuďmi a najmä s novinármi, ale cez hudbu predávam ľuďom svoju emóciu a oni môžu spoznať, aká som vo vnútri.
Máš pocit, že si si našla svoj štýl, ktorým sa budeš chcieť ďalej uberať?
To neviem. Vôbec netuším, aké nápady budem mať o týždeň. Všetko to prichádza tak, že si sadnem doma, otvorím si notebook, pustím si kapely, ktoré ma inšpirujú, napríklad Hurts, Muse, Rolling Stones, Jaro Filip, a potom mi zrazu idú nápady a niečo skladám.
Šoubiznis je veľmi zlý svet
Už rok sa venuješ hudbe profesionálne, ako sa zmenil tvoj názor na fungovanie šoubiznisu? Je niečo, čo sa absolútne nezhoduje s tvojimi predstavami alebo si vedela, čo môžeš očakávať?
Ja som sa vôbec do šoubiznisu nestarala, len som si sledovala svojich obľúbencov, bulvár ma vôbec nezaujímal, nečítala som to. A zrazu prišlo toto, že som sa v tom zrazu ocitla. A je to veľmi zlý svet, tento šoubiznis. Síce sa v ňom nemotám veľa, ale vidím, akí sú tu ľudia a povahy. Je to kruté, no verím na karmu a tým ľuďom sa to vráti. Treba si skrátka dávať pozor a dôležité je to, aby sa človek nenechal zmeniť podľa vzorcov, ktoré v šoubiznise fungujú.
Ako to zatiaľ zvládaš ty?
Zatiaľ mi to ide v pohode. Ja som taká povaha, že mne môžu neviem čo všetko nútiť, môžu mi dať kopec songov, ktoré mám naspievať a ja si poviem, že nie, radšej si zložím, nebudem klamať publikum tým, čo som nespravila, nebudem sa chváliť cudzím perím. Ľudia sa dnes opičia po ostatných a pripadá mi to tak, že niektorí robia hudbu pre peniaze a nie pre svoj dobrý pocit a pre publikum.
Možno to zo začiatku každý robil pre dobrý pocit...
Nuž, ale to je potom o ich povahe a o tom, kto sa nechá ovplyvniť šoubiznisom.
Nahrávaním debutu s Ivanom Táslerom si si splnila sen?
Čo ja viem, ja som jeho poslucháčsky fanúšik, čiže nemôžem povedať, že je to môj sen, lebo nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by som s Ivanom dala dokopy album a že by mi robil producenta. Ale po tej súťaži to všetko prišlo tak rýchlo, prišiel Universal, povedal tu máš, máš ponuku, môžeš s Ivanom nahrať CDčko, tak som išla... a bolo to tak. Ale napokon som rada, obdivujem ho ako skladateľa a interpreta.
V médiách sa však on o produkcii tvojho debutu nechcel veľmi vyjadrovať, čím to podľa teba je?
Možno to bola jeho práca, ale to sa treba spýtať jeho. Moje zážitky sú tie, že sa mi s ním robilo dobre a nebola to len práca, ale aj dobrý vzťah, bola tam úplne rodinná atmosféra. Keď sa ale on takto vyjadril, tak to je jeho vec, na to mu už nemôžem povedať nič.
S Rytmusom by som chcela nahrať dubstepový song
V Hlase ČS ťa koučoval Rytmus, zhodou náhod médiami prezentovaný ako úhlavný nepriateľ Táslera. Podpísal sa nejako na tvorbe tvojho albumu, prípadne tvojom napredovaní v kariére?
Podpísal sa možno tak na mojej psychike, že mi dal v súťaži rady, povedal mi viac o šoubiznise. On to tak vníma a netají sa tým, že o tom hovorí škaredo, ale má pravdu. Vyjadril sa, že mi pomôže, ale potom robil nejakú dokrútku, kde povedal, že nechce, aby som mala jeho nálepku a bude sa to niesť so mnou do konca života. S tým plne súhlasím. Ale napísal mi správu, že ak budem niečo potrebovať alebo bude niečo, v čom nebudem vedieť plávať, tak mu mám zavolať a pomôže mi s tým. Takže sa na mňa nevykašľal, ako hovoria médiá. Keď je niečo nutné, sme v kontakte, no inak ho nechcem nejako zaťažovať, každý máme svoje rozrobené veci.
Krátko po skončení súťaže si tiež povedala, že s Rytmusom nahráte spoločný singel. Prečo k tomu nedošlo?
To bolo celé narýchlo aj s tým Universalom a Ivanom, takže som vôbec neváhala a išla som do toho. Mala som školu, hneď odtiaľ som šla nahrávať, musela som zabrať na výkone a nebolo času sa o tomto dohadovať. No život je ešte dlhý, takže uvidíme. Možno by som s ním chcela dať nejaký dubstepový song. Každý má rád úlety, taký dobrý dubstep by som dala!
Tvoj otec sa niekde vyjadril, že nebol nadšený tým, že si účinkovala v Hlase...
Ani ja som nebola nadšená! Mňa tam prihlásila moja učiteľka spevu, chodila som k nej rok a ona že, ideš tam, prihlásila som ťa tam, už musíš. Tak si vravím - komerčná súťaž, čo tam ja budem robiť, budem tam sama za seba, vystavovať sa ako opica v klietke. Ale povedala mi, že je to dobrá skúsenosť, naberiem tam školu do života, a tak som šla s tým, že aj tak ma vyhodia. Nevyhodili ma, povedala som si dokelu, mám problém! Už sa nedalo ustúpiť, tak som tam zostala. A brala som to tak flegmaticky, že naozaj si naberiem kontakty, budem vedieť, ako treba komunikovať s publikom a podobne. Ale je to fajn, človek tam má priestor sa zviditeľniť, akurát, že musí byť fakt sám sebou, aby ho to nezmenilo.
Neoľutovala si teda?
Ono mi to dalo strašne veľa do života. Predtým som mala akože kamarátov a zistila som, že po súťaži ich mám ešte viac. Aj tie zlé zážitky mi dávajú skúsenosti, školu, napríklad skúsenosti s publikom. Nabrala som fanúšikov, videli, aký som štýl, že sa nepodarilo režisérom ma zmeniť, dalo mi to aj to, že som videla, ako to funguje za stenami v zákulisí. Že divák nedostane pravdu o tom všetkom, že je to skreslené, aby sa na tom dalo zarobiť. Ale to už je život.
Je niečo konkrétne, čo ťa šokovalo? Nejaká situácia...
Napríklad medailóniky, čo tam boli, boli zostrihané tak, aby dobre vyzerali do telky. Možno to aj tomu interpretovi uškodilo a už sa to s ním bude vliecť. Nehovorím, že mne konkrétne sa to stalo, ja som bola radšej ticho, keď som videla, ako to naozaj je. No ale každý si musí nejako zarábať, všakže.
Sláva ma nezaujíma, chcem mať ľudí na koncertoch
V posledných rokoch sa po víťazoch talentových súťaží po krátkom čase zľahne zem. Ako vidíš seba?
Ja si stále myslím, že je to o dôvere v samého seba, o dôvere v to, čo človek robí. Lebo keď je nejaký víťaz speváckej súťaže, je zmanipulovaný tak, že vydavateľstvá mu povedia, tu máš katalóg, musíme to rýchlo vydať, on povie okej, a preto sa možno po ňom zľahne zem, lebo sa nechá ovplyvniť. A ja proti tomu strašne bojujem. Keď mi je niečo proti srsti, nemám problém niekomu vynadať. To som skrátka ja. Mne ani tak nejde o budúcnosť, nejde mi o slávu, rozhovory, mňa to nezaujíma, ani to nečítam, lebo to by ma psychicky zabilo. Ja skôr chcem, aby som mala na koncertoch ľudí, ktorí mi budú veriť to, čo spievam. Nemám rada interpretov, ktorým neverím ani to, že žijú.
Takže nesleduješ v médiách o sebe vôbec nič?
Ľudia z Universalu mi posielajú recenzie, pozriem si to a snažím sa zmeniť. Viem napríklad, že mám problém v komunikácii a snažím sa to nejako odstrániť. Je to asi aj o tom, aký má človek deň, ako sa vyspí. Mne napríklad vadí, keď príde niekto z novín, z koho srší nezáujem, tvári sa nezaujato a len si prišiel urobiť svoju prácu, rozhovor s nejakou Veselovskou. Potom aj zo mňa to ide ťažko a nebaví ma to.
Pred pár dňami si hrala na Dobrom festivale, počula som, že ľuďom si sa veľmi páčila.
Pôvodne som mala ísť aj s bubeníkom a klávesákom, lenže mi deň pred koncertom povedali, že nejdú, tak som si povedala, dokelu! Nechcela som tam ísť, ale potom som si povedala, že ľudia sa na mňa tešia, idem tam kvôli nim a keď ma chcú vidieť, tak im zahrám pár songov. Prišli sme tam s gitaristom, vôbec sme sa nepočuli, ale ako ľudia začali spievať so mnou a fandili mi, tak som potom ľutovala, že som tam nechcela ísť. Som strašne rada, že som tam bola a mohla som si tam zaspievať. Bol to môj prvý festival v živote.
Na leto chystáš okrem ďalších festivalov aj niekoľko spoluprác, napríklad s Čechomorom. Vyberá ti vydavateľstvo to, s kým budeš spolupracovať alebo máš voľnú ruku?
Toto mi odporučilo vydavateľstvo, ale do budúcna by som si chcela vyberať ja. Napríklad ma hnevá, že Jaro Filip zomrel. Ja totiž skôr uznávam tých starších interpretov. Mojím snom je spraviť niečo s Mylesom Kennedym. A zo slovenskej scény možno s Richardom Müllerom, alebo by sa mi páčilo mať nejaký text od Milana Lasicu.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Ondřej Pýcha / Universal Music
Súvisiaci interpreti: Anna Veselovská
