Košická kapela Peter Bič Project sa na jeseň minulého roka popasovala s náročnou skúškou. Odchod dvoch kľúčových hudobníkov jej členovia napokon ustáli a aktuálne o sebe dávajú vedieť hneď niekoľkými zaujímavými hudobnými projektmi.
Vašu kariéru ovplyvnilo zopár silných momentov, ktoré sa nedajú označiť inak ako osudové. O piesni Hey Now napísal uznávaný americký bloger, vďaka čomu sa dostala bez vášho pričinenia ďaleko za hranice Slovenska. A pred pár mesiacmi vás zase o spoluprácu požiadal celosvetovo známy hudobník Dario G. Myslíte si, že ste tým svoju pomyselnú dávku šťastia už vyčerpali?
Peter: Posledné mesiace sme prešli zásadnými personálnymi zmenami, čo našu tvorbu určite ovplyvnilo a v budúcnosti ešte ovplyvní. Ak je reč o šťastí, bezpochyby je ním aj skutočnosť, že medzi sebou máme Zoliho Tótha a úžasnú speváčku Viktóriu (dvaja noví členovia, pozn. red.). Stále máme ciele, plány, obrovskú chuť robiť nové veci a plniť to, na čom si od začiatku ako kapela zakladáme - hrať preto, že nás to baví, a robiť ľuďom radosť.
Načrtli ste personálne zmeny v kapele. Speváčku Dášu Kostovčík nahradila charizmatická a tak trochu tajomná Viktória Vargová. Ako ste ju objavili?
Peter: S Viktóriou sa poznáme vyše troch rokov. Vedel som, že výborne spieva. Mal som ju vytipovanú a nepochyboval som, že napriek absencii skúseností by spievanie v našej kapele zvládla. Ona je presne ten typ človeka, ktorý sa rád popasuje so životom a novými výzvami. Zoliho poznám ešte z konzervatória, hrávali sme spolu na koncertných pódiách, máme za sebou množstvo spoločných projektov. Chémia medzi ním, "starou" zostavou a Viktóriou zafungovala dokonale, čo je najdôležitejší predpoklad úspechu kapely v dlhšom časovom horizonte. V oboch prípadoch sme urobili veľmi dobré rozhodnutie.
Hovoríte o chémii medzi jednotlivými členmi kapely. Čo je pre vás absolútne gro spokojnosti?
Ivo: Krása. (smiech)
Peter: Hlavne, keď si vieš pomôcť rôznymi aplikáciami, že? (smiech) Ale vážne: keď máš v skupine veľa ľudí, bez kompromisov by to asi nešlo. Je to o vlastnostiach. Musíme spolu vychádzať, tolerovať chyby jeden druhého. Veľa ľudí vie hrať, spievať, no byť s tým človekom niekoľko rokov takmer nepretržite môže byť, a vlastne aj je, nesmierne náročné.
Keď už sme pri tom, na čom sa zvyknete pohádať?
Peter: Nezvykneme sa hádať, mávame skôr konštruktívne debaty. Ja som líder a mám svoju predstavu, no vždy si vypočujem aj názory iných a rád si vezmem od každého niečo.
Zdroj: Ján ŠtovkaViki, aká bola tvoja bezprostredná reakcia po tom, ako si dostala ponuku spievať v Peter Bič Projecte?
Viktória: Musím priznať, že som trošku zaváhala, ale iba preto, že som nemala žiadne skúsenosti. To bola tá moja dávka šťastia, ktorú si spomínala v úvode.
Máš z niečoho, v rámci tvojej novej životnej éry, strach?
Viktória: Bojím sa porovnávania, ale to je zrejme pochopiteľné. Ľudia to však budú robiť stále. Nezostáva mi nič iné len dúfať, že nájdu to "moje" a budú nám ako kapele fandiť aj naďalej.
Čo ťa zatiaľ v súvislosti so slovenskou hudbou ako takou nepríjemne prekvapilo a naopak?
Viktória: Budeš mi veriť, ak poviem, že zatiaľ za sebou nemám žiadnu negatívnu skúsenosť alebo premlčané sklamanie? Príjemne ma prekvapili hlavne reakcie ľudí - áno, presne tie, ktorých sa na druhej strane obávam. Dostáva sa mi veľkej podpory nielen od mladých fanúšikov, ale aj od staršej generácie.
Spomínaš si na radu, ktorá ti najviac pomohla prekonať počiatočný strach?
Viktória: Iste, dali mi ju chalani z kapely a je celkom jednoduchá. Ak chceš tancovať, tancuj. Ak chceš spievať, spievaj. Pokiaľ potrebuješ panáka na povzbudenie, tak si ho daj. Hlavne rob to, čo chceš, a neboj sa toho.
Peter: Keď niečo chceš, nepremýšľaj nad tým. Proste to urob.
Ty si, Peťo, nemával trému?
Peter: Mával, ale vždy skôr technického charakteru... Bude mi hrať gitara? Bude dobré ozvučenie, osvetlenie? Tej sa asi nikdy nezbavím. Z hrania mám obrovskú radosť, takže tam strach byť nemôže.
Ivo: Ja som sa dlho obával toho, že zabudnem text alebo mi vypadne hlas.
Peter: Ale keď príde nejaké zaváhanie, môžeš zaujať niečím iným a odpútať pozornosť. Skočiť medzi ľudí, podpáliť si vlasy, a tak. (smiech)
Viktória: Ja by som si vlasy nepodpálila, ale mám dieru v ramene a viem ohnúť prsty, to sú zas moje záložné tromfy. (smiech)
Aká je zatiaľ spätná väzba na novú zostavu?
Ivo: Fantastická. Spoločná skladba s Dariom G je prvá, kde mala Viktória možnosť predviesť svoj talent v plnej sile. Musím povedať, že to vypálilo fantasticky.
Ste ešte v kontakte s Dášou?
Peter: Ani nie. Slovensko je malé, takže vieme o jej novom singli, ale nič bližšie...
Zdroj: Ján ŠtovkaZačínajúci umelci sa musia obrniť veľkou dávkou trpezlivosti
Vráťme sa k úplným začiatkom. Peter, v jednom z rozhovorov si povedal, že v kapele máte speváka i speváčku, a preto nemáte potrebu spolupracovať s inými umelcami. To už ale celkom neplatí...
Peter: Áno, ale bolo to už naozaj dávno. Album Say it Loud mal veľký úspech, kontaktovalo nás tucet začínajúcich i známych umelcov. Nechceli sme nasilu urobiť niečo, s čím sme neboli naplno stotožnení. Postupom času ale prišli rôzne spojenia - Kali, Peter Cmorík, Ivan Tásler, teraz Dario G. Môj názor sa zmenil, pretože prepojením viacerých muzikantských hláv vznikajú nové, neraz geniálne nápady.
Líši sa v niečom spolupráca s muzikantmi zo Slovenska v porovnaní so zahraničnou hviezdou?
Peter: Keď idem do slovenskej spolupráce, viem presne, čo môžem čakať - poznám tu takmer každého. V prípade Daria G sme nemali šajnu, ako veci vo finále dopadnú. Netušili sme, či ide o svetovú hviezdu s maniermi alebo chlapíka s pokorou a láskou k hudbe. Stretli sme sa rovno v štúdiu, začali pracovať a neľutujeme. Veľa sme sa naučili my od neho, rovnako ako aj on od nás. Ak sa stretnú ľudia so spoločným zámerom, respektíve hudobnou víziou, postavia sa k veciam na 100%. Tak to bolo aj v našom prípade.
Kto prichádza v rámci kapely s nápadmi najčastejšie?
Peter: Neviem, prečo sa teraz všetci smejeme. Najviac nápadov prinášam ja. Jednou z vecí, ktorú na skúškach opakujem hádam dookola, je tá, aby sa chalani, a teraz už aj Viktória, nebáli prezentovať vlastné nápady. Skrátka ostatných motivujem a ťahám, aby boli ozajstnými muzikantmi. (smiech)
Kde sa vám hrá najlepšie?
Peter: Mne osobne sa hrá najlepšie na našich koncertoch, pretože je to o nás. Máš svojho priestoru koľko len chceš, ľudia prídu kvôli nám. To znamená, že ak je nálada a atmosféra, môžeme hrať aj tri hodiny.
Ako vnímate aktuálnu hudobnú scénu na Slovensku?
Peter: Slovenská hudba sa začala vyvíjať novým, pozitívnejším smerom a otvárať sa svetu. Máme možnosti, ktoré umožňujú robiť piesne s novým zvukom porovnateľným so zahraničím. Napriek tomu vidím v hudobnom biznise na Slovensku niekoľko trhlín. O hudbe sa nepíše toľko, koľko by sa malo. Nevydávajú sa časopisy zamerané výlučne na hudbu, aj tých relácií je žalostne málo. Chýbajú mi hudobné kluby, podpora nádejných umelcov. Rádia a televízie majú v tomto smere najsilnejší vplyv, dostať sa však do ich playlistu je občas nadpozemská úloha. Začínajúci umelci sa musia obrniť veľkou dávkou trpezlivosti, pripraviť sa na podceňovanie, odmietanie. A pritom z nich môže byť budúci Karel Gott.
Peťo, ty sám podporuješ začínajúce kapely a robíš to hádam od začiatku svojej kariéry...
Rád sa venujem novým kapelám, pomáham im. Jednou z nich je napríklad košická skupina Jungle Label. V minulosti som sa v tomto smere veľakrát popálil a venoval čas mladým ľuďom úplne zbytočne. Chceli sa len dostať do povedomia, zarobiť ihneď peniaze. A v takýchto prípadoch pomoc stráca ten pravý zmysel. Teraz si spomedzi nich viac vyberám.
Ako sa pozeráte na spevácke súťaže, vďaka ktorým by mohli práve ľudia s hudobnými ambíciami zažiariť?
Ivo: Nie je tu priestor pre päťdesiat slovenských spevákov. Mám pocit, že mnoho mladých, ktorí do takejto súťaže idú, sa mienia iba zviditeľniť. To však nie je úspech v tom pravom slova zmysle. Nájde sa jeden, dvaja, ktorí chcú uspieť, obetujú tomu všetko a pri nich to môže naozaj fungovať. Ako príklad uvediem Adama Ďuricu či Petra Cmoríka.
Peter: Osobne obdivujem Korben Dallas a Katarziu. Rozhodli sa nekráčať komerčnou cestou a neboja sa toho. Tu by som chcel vyzdvihnúť úžasnú silu hudobných kanálov na internete, nemusíš sa viac spoliehať na televíziu. Aj nám pomohol "obyčajný" Youtube, vďaka ktorému si singel Hey Now obľúbili aj ľudia žijúci v zahraničí a na koncertoch ho s nami spievajú z plných pľúc ešte aj dnes.
A ak je reč o sťahovaní muziky?
Ivo: Dnes je to tak, že ľudia sťahujú muziku cez aplikácie a tie sú nejakým spôsobom spoplatnené. Tá cena je však zanedbateľná, ak sa pozrieme na výdavky spojené s nahrávaním albumu. Na druhej strane je veľký komfort získať povedzme za 6 eur mesačne prístup k rozmanitej hudbe. Môžeš ju mať neustále pri sebe a zoznámiť sa so žánrami, ktoré by si za "normálnych" okolností ignoroval, respektíve si ich nikdy nekúpil. A to je super.
Máme tu začiatok nového roka a z vás cítiť absolútny optimizmus. Čo ďalšie pre fanúšikov chystáte?
Ivo: Práve pred chvíľou sme mali poradu a rozprávali sa o veciach, ktoré máme rozrobené a treba ich zrealizovať. V rámci novej zostavy sa chceme hudobne posunúť opäť o krok vpred. S Dariom G sme spravili zatiaľ tri veci, ktoré postupne predstavíme fanúšikom, či už samostatne alebo formou spoločných koncertov. Premýšľame nad ďalšími zaujímavými spojeniami. Peťo začal pracovať na rozprávkovej hudbe do filmu. Prišli aj ponuky zo zahraničia. Už teraz je toho viac než dosť.
A máte pre nich aj nejaké špeciálne priania?
Ivo: Aby boli zdraví, pretože to je najdôležitejšie. Aby nosili správne dioptrie a vedeli čítať aj medzi riadkami.
Peter: Ja prajem čitateľom Hudba.sk, aby brali život s nadhľadom a žili, pokiaľ sa dá, bez stresu.
Viktória: Ja prajem všetkým, nech vo svojom živote vyhľadávajú a nachádzajú iba pozitívnych ľudí.
Janka (manažérka kapely): Všetkým fanúšikom Peter Bič Project a čitateľom Hudba.sk želám, aby si veľa priali a nebáli sa priať. Pretože priania sa plnia...
Zdroj: Ján ŠtovkaBiografia
Kapela Peter Bič Project vznikla v roku 2010. Založil ju líder a gitarista kapely Peter Bič, ktorý dal dohromady zostavu v zložení Dáša Kostovčík (spev), Ivo Bič (spev), Matúš Pavlík (klávesy), Jozef Zima (bicie) a Vlado Čekan (basgitara). Kapela má na svojom konte dva úspešné albumy. Debutový Say it Loud vydali v roku 2012. Obsahoval úspešný hit Hey Now, ktorý v roku 2013 získal cenu SOZA za najhranejšiu skladbu. Druhý album Just a Story vyšiel o tri roky neskôr a skupina s ním absolvovala celoslovenské turné.
Kapela počas svojej existencie spolupracovala s poprednými slovenskými umelcami. Ako predskokana sme ju zas mali možnosť vidieť na koncerte švédskej kapely Roxette a k úspechom skupiny patrí aj víťazstvo v ankete Slávik 2012 v kategórii Skokan roka. Formácia sa netají tým, že v súvislosti s personálnymi zmenami (v roku 2016 odišli Matúš Pavlík a Dáša Kostovčík, prišli Zoli Tóth a Viktória Vargová) nabrala nový dych a už teraz má pre fanúšikov pripravených niekoľko noviniek a zaujímavých hudobných spojení. Tým prvým je spolupráca s popredným britským muzikantom Dariom G, s ktorým formácia minulý rok nahrala tri piesne.
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Ján Štovka
Súvisiaci interpreti: Peter Bič Project
