Už v pondelok 11. novembra vystúpi v bratislavskom KC Dunaj iránska kapela Quartet Diminished pod vedením gitaristu Ehsana Sadigha. Jeho tvorba vychádza z iránskemu folklóru, ale aj z džezu, avantgardy 20. storočia či súčasnej vážnej hudby. Viac sa o formácii aj o stále emancipovanejšej iránskej hudobnej scéne, dozviete v krátkom rozhovore.
Na otázky v rozhovore odpovedali Ehsan Sadigh (E.S.) a Peter Soleimanipour (P.S.).
Na čo sa Slováci môžu tešiť, ako by ste opísali svoju hudbu?
E.S.: To by najlepšie vysvetlil hudobný kritik, a tak to necháme na neho. My nehľadáme verbálne vyjadrenie. Naša hudba nech hovorí sama za seba a hádam vás prekvapí. Naše nástrojové obsadenie napovedá, že sme džezová formácia, ale ovplyvňuje nás široké spektrum hudobných trendov. Taktiež folklór a niekedy len slobodne skúmame zvuky a to všetko medzitým.
Ako vyzerá súčasná džezová scéna v Iráne? Je tam veľa skladateľov, hudobníkov, skupín?
P.S.: Pred islamskou revolúciou sme mali džezovú scénu a velikáni ako Duke Ellington a Benny Carter hrali pred obrovským publikom v Teheráne a ďalších mestách. Po revolúcii v roku 1979 bola hudba a hudobníci prísne zakázaní a mnohí z tej generácie emigrovali alebo sa vzdali kariéry. V nasledujúcich troch dekádach sa hudobníci učili existovať v rámci zákazov, ktoré sa týkali najmä západných vplyvov. Išlo najmä o pop a rock, lebo klasická európska hudba ostala v repertoári Teheránskeho symfonického orchestra, ktorý tiež pokračoval vo svojej činnosti. Zákazy celkovo veľmi nepostihli inštrumentálnu hudbu, takže hudobný vývoj sa uberal práve týmto smerom a niekedy aj vo forme džezu, ktorý poznali ľudia väčšinou z médií. Keď raz za rok mohli počuť koncert zahraničnej skupiny v Teheráne, motivovalo ich to dozvedať sa o džeze viac.
V ostatných desiatich rokoch sa na iránskej hudobnej scéne objavili mladí džezmeni. Títo hudobníci sa učili najmä prostredníctom médií – cédéčiek, videí, sťahovaním hudby. Pracujú v skupinách, spolu rozširujú svoje vedomosti a skúsenosti a takto sa postupne džez popularizuje v mladej generácii. Ročne si zahrajú dva–tri koncerty, ktoré majú značnú návštevnosť. Mahan Mahrab, ktorý teraz žije vo Viedni, Hamzeh Yeganeh, talentovaný klavirista a skladateľ, Ali Birang, ďalší talentovaný pianista, to je len zopár mien z mladej generácie a my veríme, že ďalšie budú rýchlo pribúdať.
Hrať džezovú hudbu v Iráne teda nie je bežné. Máte ešte stále nejaké problémy ohľadom umeleckej slobody?
P.S.: Postupne sa to zlepšuje. Samozrejme, stále máme veľkú byrokraciu, cez ktorú musí prejsť každý hudobník, ktorý chce hrať pred publikom. Tak to je od Islamskej revolúcie. Hudba to vždy mala ťažké, aby sa presadila ako legitímna umelecká forma. Počas posledných desiatich rokov však badáme viac slobody pre hudobníkov a celkovo v umení. Pribúdajú džezové koncerty, výstavy, pouličné predstavenia. V Teheráne početné galérie vystavujú maľby, sochy, fotografiu, v divadlách sa hrá. Samozrejme, musíme brať do úvahy všetky tie obmedzenia, ktoré pretrvávajú, ako je napríklad vzhľad žien na verejnosti alebo spôsob, akým je dovolené či nedovolené prezentovať nejaké myšlienky. Takže pri sebavyjadrení treba toto všetko brať do úvahy. Pokiaľ explicitne nevyjadrujeme politické alebo náboženské názory, nemáme problémy.
Ako vás ovplyvňuje vaša tradičná hudba?
E.S.: To je veľká výzva – ako použiť tradičnú iránsku hudbu. Ide to ruka v ruke s používaním určitých tradičných nástrojov v novom, napríklad džezovom kontexte. To sa už roky robí a počuli sme zopár naozaj úspešných výsledkov. Pre nás boli zaujímavé iné prvky tradičnej hudby. Melódie a rytmy sú rovnako podnetné ako zvuk určitého nástroja a to nás priťahuje.
P.S.: Neusilujeme nevyhnutne o vyjadrenie našej národnosti alebo patriotizmu používaním symbolických nástrojov. Chceme skôr ukázať, ako chápeme hudbu ako univerzálnu entitu. Navyše, tradičné nástroje sú väčšinou obmedzené jednou tonalitou alebo určitým počtom modov, zatiaľ čo nás zaujíma chromatika, a preto by bolo náročné pozvať medzi nás tradičného inštrumentalistu a celý čas sa držať obmedzení toho jedného nástroja. Jediný nástroj, ktorý je schopný to všetko spájať, je ľudský hlas. Preto sme radi, že máme Mazyara ako "spievajúci nástroj" s jeho výnimočným hlasom a znalosťou iránskych i západných tradícií spevu.
Vo vašom kvartete ste traja skladatelia, tri rôzne prístupy, rôzne osobnosti. Ako sa rozhodujete, čo budete hrať na koncerte? Je ťažké sa dohodnúť?
P.S.: Každý z nás má svoj vkus, ale vďaka internetu máme príležitosť spoznávať a počúvať hudbu celého sveta, a tak sa môžeme stať nezaujatými poslucháčmi. Mazyar má veľa skúseností s klasickou európskou hudbou, iránskym folklórom a tradičnou hudbou. Ehsan má zase skúsenosti s hardrockom a tak isto s klasickou hudbou. Ja som študoval klasiku i džez. Pri spolupráci však ustupujeme od našich osobných postojov a zaujíma nás práve to naše spojenie, kde sa stretávame prostredníctvom hudby. Ctíme staré perzské príslovie: "Iba všetci vedia všetko."
E.S.: Na začiatku našej spolupráce som priniesol zopár svojich vecí. Peter tiež napísal skladby, ktoré nevychádzali iba z nášho nástrojového obsadenia, ale aj z nášho individuálneho vkusu. Po čase sme však začali viac tvoriť spolu. Je to oveľa zaujímavejšie a demokratickejšie a každý má pocit osobnej slobody pri vnášaní vlastných nápadov. Aj výsledný zvuk je potom celistvejší, nie je to iba znôška individuálnych zvukov a schopností. Výsledok je takto spoločnou ideou a z toho máme radosť.
Kto zo svetovej hudobnej scény vás najviac ovplyvnil?
E.S.: Viacmenej to bol art rock 70. rokov (King Crimson, Yes...) a džez toho obdobia, najmä fusion Milesa Davisa alebo Mahavishnu Orchestra. Určitá klasickosť a tonálna sloboda týchto štýlov nás spája aj s mnohým autormi 20. storočia ako Ligeti, Penderecki, Stravinsky. A všetci máme záľubu aj vo folklóre – našom i zahraničnom.
P.S.: Džez nám poskytuje istú slobodu výrazu a práve jeho európska podoba na konci 20. a začiatku 21. storočia je pre nás významná.
Na Slovensku budete hrať v rámci svojho prvého európskeho turné. Vystúpite aj v klube Porgy&Bess vo Viedni, v Budapesti v klube Fonó a v iných mestách. Boli ste už niekedy na Slovensku?
E.S.: Sme veľmi radi, že k vám prídeme, je to po prvýkrát. Tešíme sa a chceme sa dozvedieť o vás čo najviac!
Chceli by ste niečo odkázať slovenskému publiku?
E.S. Veľmi sa tešíme na vzájomné obohatenie v hudbe a umení. Veríme, že sa pre nás otvorí priestor pre nové priateľstvá a kontakty na Slovensku.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor viedla Jarmila Vlčková, spoluorganizátorka koncertu.
Vstupenky na koncert:
