Celý život si vraj spievala potajomky a ani jej vlastná mama ešte pred pár rokmi nevedela, ako dobre jej to ide. Víťazka Superstar a obľúbená účastníčka šou Tvoja tvár znie povedome, Emma Drobná, nám toho v rozhovore rozpovedala oveľa viac. Prečo si neverí, čím ju rozplakal bulvár a čo sa skutočne skrýva za jej debutovým singlom?
Som veľmi hrdá. Nebolo to úplne v pláne, že to bude práve deväť mesiacov, tak ako to vyšlo. Singel bol v pláne oveľa skôr, lebo pesnička existuje už nejaký ten mesiac, ale nebol nakrútený videoklip a chceli sme ju dať von s ním. No takto to vyšlo a hovoríme tomu, že je to moje dieťa, lebo som pesničku vypustila po deviatich mesiacoch.
Hudobné médiá reagovali na tvoj singel prevažne pozitívne, najčastejšie sa však skloňovalo slovo prekvapenie. Ako to berieš ty?
Vnímam to veľmi pozitívne, médiá reagovali naozaj super. Je aj dosť komentárov na Youtube a celkovo na internete. Čítam si ich, lebo sú od reálnych ľudí, ale tam je to skôr pol na pol. Nechcem povedať, že Slovensko na to ešte nie je pripravené, ale tvorí sa tu úplne iná hudba a človek môže byť prekvapený práve z toho, že to nie je napríklad gitarová pesnička, aké sú tu obľúbené.
Veľmi ma však prekvapujú komentáre ľudí, ktorí hovoria, že je to okopírovaná Rihanna, čo ma šokovalo. Celkom sa na tom bavím, dostalo ma to. Ale nie som na to nahnevaná, lebo keď ma niekto porovnáva s Rihannou, tak je to super. No nešlo tam o to niekoho napodobniť, vzniklo to naozaj tak, že sme sa zatvorili v štúdiu a čo mi napadlo, to som spievala.
Niektorí pesničke vyčítali aj angličtinu.
Vnímam, že to ľudia hovoria. Ono sa to strašne ľahko povie, ale spraviť slovenský text, ktorý za niečo stojí, je veľmi ťažké a nevie to hocikto. Sú ľudia, ktorí to zvládnu a ide im to od ruky a je to príjemné, ale ja na to zatiaľ asi nemám, aby som spravila slovenskú pesničku.
A skúšala si?
Skúšala som a vždy mám nejaký krátky úryvok, ktorý je v pohode, ale potom to už ide do klišé vecí, takže to radšej zahodím. Je aj možnosť, že by mi s tým niekto pomohol a som tomu otvorená, ale zatiaľ sa cítim dobre v angličtine. Neviem, z akého dôvodu je pre mňa ťažšie spraviť slovenskú pesničku, no určite by som ju chcela.
Čo inšpirovalo singel Smile? Je to vraj tvoj pohľad na lásku, ale skús to trochu viac priblížiť.
Je to môj pohľad na lásku, ale odzrkadľuje presne to, čo sa dialo v mojom živote v danom období. Je to môj krátkodobý príbeh, ktorý ma nejako zasiahol. V texte riešim, že raz lásku chcem, raz nechcem. Povedzme to tak, že tam ide o akési rozdvojenia – pri chlapcovi, do ktorého som bola zaľúbená, alebo som si to aspoň myslela, som bola stále taká, že neviem alebo viem, chcem, nechcem.
Na začiatku je v texte tiež spomenutá veta "Boy had a girl and I had you boy“, takže on mal nejaké dievča a ja som mala jeho. Bol to taký trojuholník. Potom spievam o tom, že sa máme a je to v poriadku, ale nakoniec si dáme zbohom. Takže to sú také moje rozdvojené osobnosti, jedna chce a jedna nechce, a tretia som ja, tá úplne normálna.
Očakávaš záujem rádií, keďže Smile nie je prvoplánovo komerčný singel?
Vôbec som si to nevedela predstaviť, keďže som v tomto úplne nováčik, je to moja prvá vec, nikdy som sa v tom nepohybovala a ani rádiá som veľmi nepočúvala. Posledné roky som tu ani nežila. Takže som bola dosť prekvapená a nečakala som, že to takto vystrelí. Dúfam, že rádiá sa otvárajú aj novým štýlom a že príde trošku k zmene.
Kto vlastne rozhodol o tom, že toto bude prvý singel?
My sme sa zatvorili v štúdiu a povedali sme, že ideme spraviť prvý singel a toto sme vypľuli. Čo sa týka mojej speváckej linky, tú sme mali hotovú do piatich minút, až potom sa dorábala hudba. Ak by sa nám výsledná pesnička nepáčila, tak ju nevydáme, ale páči sa nám.
Najviac dávam na svoju intuíciu
Máš úplne jasno v tom, kam bude smerovať tvoja hudobná kariéra?
Vôbec v tom nemám jasno, neviem, čo sa bude diať ďalej, neviem, ako ľudia príjmu ďalšie moje pesničky, ktoré prídu. Som veľmi zvedavá. Bude to asi niečo v takomto podobnom duchu, ale budeme experimentovať a dávať aj nové prvky, aby to všetko neznelo rovnako.
Kto ti v týchto veciach radí? Alebo sa spoliehaš len na svoju intuíciu?
Spolieham sa viac menej na seba, to som doteraz robila vždy a oplatilo sa mi to. Takže na nič veľmi netlačím, ale nie som ani taká, že nič nerobím. Preto som rada, že mám producentov a manažérov takých, akých mám, lebo keď je niečo treba spraviť, dotlačia ma k tomu. Niekedy si totiž poviem – dnes sa mi nechce a v tomto mi pomáhajú. Ale najviac dávam na moju intuíciu, plus na rady starších kolegov.
Od koho rady prijmeš?
Od mojich kamarátov zo "šoubiznisu". Napríklad Andrej Bičan, on je tam už veľmi dlho, s ním sa vždy dobre porozprávam. Alebo aj s Lukášom Adamcom, Viktorom Vinczem a tak ďalej.
Nakoľko zbrzdilo práce na novom albume tvoje účinkovanie v televíznom projekte Tvoja tvár znie povedome?
Touto šou to bolo zbrzdené dosť, to musím priznať. Ale na druhej strane som rada, že som tam bola, lebo som spoznala nových ľudí a bolo to niečo úplne iné. Zo Superstar, v ktorej je človek sám za seba a ukazuje, čo vie, som zrazu išla medzi profesionálov, ktorí ma posunuli na inú úroveň. Začala som inak rozmýšľať a bolo to super aj v tom, že som spoznala nových ľudí a zistila som, že sú všetci super. No a takisto mi to pomohlo byť v televízii, teda nebolo to tak, že Superstar a zrazu nič.
Neobávala si sa práve preto, že by si ťa ľudia mohli zaškatuľkovať ako televíznu osobnosť zo súťaží?
Asi som nad tým veľmi nerozmýšľala, ale keď sa nad tým zamyslím teraz, tak nebolo to to najlepšie, čo by som chcela, ale stále lepšie ako nič. A bavilo ma to. Druhá šou bola naozaj sledovaná a myslím si, že to ľudí viac bavilo, než by im to prekážalo. Takže vidím skôr pozitíva.
V súťaži si zosobňovala mnoho speváckych tvárí aj legiend. Ku ktorej z nich si mala hudobne najbližšie?
Hudobne? Bavila ma Sinead O´Connor, Justin Bieber, bavili ma The Cure. Nebavili ma práve tie baby na podpätkoch, to nie je úplne moja šálka kávy. Napríklad pri Rihanne v prvom týždni som bola veľmi vystresovaná, z čoho som trochu smutná, že som si to neužívala, ale iba som sa na všetko sústredila.
Ruka v ruke s tým si sa začala viac potýkať aj s bulvárom. Ako to zvládaš?
Zo začiatku som sa na tom smiala a nebrala som to vážne, lebo sa nič vážne neriešilo. Naozaj ma neštvú články typu – Drobná pribrala alebo je strapatá. Potom prišiel jeden článok, ktorý ma naozaj dostal a dve hodiny som plakala.
Ten, ktorý ťa vykresľoval ako arogantnú, lebo si na Dni otvorených dverí v Markíze nechcela rozdávať podpisy?
Áno, ten. Vôbec to nebola pravda. Možno keby to bola pravda, tak som arogantná aj potom a vôbec to neriešim, ale nebola to pravda, lebo som bola posledná s Viktorom Vinczem, ktorí sme odtiaľ odchádzali. S každým jedným sme sa fotili a podpisovali sa, fakt som tam strávila asi štyri hodiny. Prišla som si ako 22-ročná osoba, ktorá tam sedí na nejakom pódiu a podpisuje sa ľuďom, ktorí sú aj dvakrát tak starí ako ja a šalejú, aby mali podpis. Cítila by som sa hlúpo, keby som to odignorovala a odišla. Sú to ľudia, ktorí na mňa čakali a ja si to vážim, takže som tam stála aj po autogramiáde ešte ďalšiu hodinu a pol.
No ľudia, ktorí tam boli, vedeli, kde bola pravda.
Áno, to bolo tiež pekné, keď som o tom napísala na Facebook a oni začali posielať fotky z toho dňa, aby ukázali, že som tam bola a podporili ma.
Hádam sa nič horšie, ako toto, nestalo.
Teraz nedávno bol článok o tom, že som bola dosadená do Superstar. Bolo to tak, že ešte pred hlavnou porotou sú "predkastingy". Prišla som na prvý, niečo som zaspievala a sedel tam Boris Pršo a Jimmy Cimbala. A ten mi povedal doslova, že "farbu hlasu si pri*ebala, ostatné je celé zle, nepostupuješ, čau." Následne ma zavolal Boris naspäť, že som sa mu páčila, mala by som ísť ďalej, a tak som šla ďalej. No a vyšiel článok, že som bola dosadená. Na tom som sa zasmiala, lebo to už neberiem vážne.
Ľudia odo mňa chcú covery, ale dúfam, že sa to zmení
Ako to vyzerá s prípravou tvojho albumu?
Je to v takej fáze, že sa plánujem v najbližšej dobe zatvoriť do štúdia a asi tam budem aj bývať (smiech). Po septembri budem mať voľnejší harmonogram, takže budem tvoriť viac a viac. Zatiaľ mám okrem singla ešte dve pripravené pesničky, textov mám o niečo viac. Ešte nie sú celé, lebo najprv musím zistiť, či sa to niekam hodí, a až potom dorábam. A ešte by som chcela skúsiť aj niečo slovenské. Chcela by som mať na albume minimálne tri alebo štyri slovenské pesničky.
A aký je plán, kedy by mal album uzrieť svetlo sveta?
Bolo by fajn, keby to bolo tento rok, ale nevidím to reálne, takže tomu dajme ďalších deväť mesiacov (smiech). Potom už zo mňa vyjde naozajstné dieťa. Ale určite je v pláne ďalší singel a vydať by som ho chcela možno o dva mesiace. Skôr to nevidím.
Priblíž nám trochu tvorivý tím, s ktorým spolupracuješ. Si novým hlasom Creative Music House štúdia.
Sú to Tomáš Zubák a Peter Graus. Som s nimi spokojná, rozumieme si ako ľudia a sú zároveň aj moji manažéri. Som rada, že mám rovnakých ľudí na všetko a sú super. Ja som taký človek, ktorý si dosť často neverí a väčšinou, keď sú pri mne, tak mi povedia, nech nebláznim. Takže okrem iného mi pomáhajú aj v tomto.
To by možno málokto povedal, že si neveríš, keď máš za sebou za taký krátky čas toľko úspechov.
No veď práve preto. Na jednej stráne je výhra Superstar skvelá, ale na druhej strane sú očakávania ľudí mnohokrát prehnané. Možno je to práve tým, že som sa hudbe nikdy nevenovala nejako bližšie, nikdy som nechodila na spev a neviem robiť hudbu. Viem si spraviť text a spevácku linku podľa toho, ako to vnímam, ale ľudia čakajú, že človek, ktorý vyhrá Superstar, už má aspoň dvadsaťročné skúsenosti, vyzná sa v biznise a venuje sa hudbe, čo proste nie je možné. Ja som rada, že ten singel dopadol tak, ako dopadol.
Stále u teba platí, že keď už mať regulérne koncerty, tak len so svojimi skladbami alebo už si od toho upustila a pôjde to aj s covermi?
Teraz fungujem najmä na firemných akciách, bola som aj na pár festivaloch, ale nerobím tomu obrovskú propagáciu, lebo sa necítim dobre v tom, keď mám spievať covery. Baví ma to, niekedy sa odosobním a je to super aj keď cítim atmosféru, ale dúfam, že časom, keď budem mať svoje veci, tak to bude ešte lepšie.
Takže odmietaš stavať kariéru na coveroch, ako to po minulé roky často robili iní účastníci Superstar.
Presne tak. To vôbec nie je okej. Príde mi to také "superstarovské", čo si budeme hovoriť. Je to to, čo teraz ľudia odo mňa chcú, ale dúfam, že sa to zmení. Len na to treba tie štyri slovenské pesničky (smiech).
Budeš sa na ich vzniku podieľať?
Podieľam sa na hudbe, bolo to tak aj pri singli Smile. Nie síce takým štýlom, že by som sedela za počítačom, chytila veci do rúk a povedala, že toto bude takto, ale skôr poviem, keď sa mi niečo nepozdáva, že to treba dať preč, takže sa angažujem v aranži.
Čo ty a hudobné nástroje?
Viem zahrať tak desať-jedenásť akordov na gitare, ale nedržala som ju v rukách asi pol roka. A ešte som dlho chodila na flautu, tú celkom ovládam. Už síce neviem čítať noty, ale viem vždy nájsť melódiu.
Nikdy si vraj neinklinovala k tomu, že by si mala profesionálne spievať, no cítila si, že niečo so spevom budeš robiť. Máš pocit, že si teraz na tom správnom mieste?
Ja som si spievala celý život, ale tak potajomky. Ani moja mama o tom ešte tri roky dozadu nevedela. Až kým nebola na mojom koncerte, ktorý som mala len tak, že som prišla na 10 dní na Slovensko z Londýna a deň predtým sme hrali niekde na opekačke a povedali sme si, že dajme zajtra koncert. Tam bola mamina prvýkrát a prvýkrát ma počula spievať. Bolo to pre ňu emotívne a pre mňa to bolo prvýkrát také, že som sa nehanbila na pódiu.
Kde potom nastal ten prelom, že z takmer žiadnych skúseností si išla rovno na veľké pódiá v Superstar?
Prišiel asi v čase, keď som bola v Londýne. Netýkalo sa to ani tak spevu, ako samej seba, neverila som si celkovo. Hanbila som sa čo i len niečo povedať pred ľuďmi, ktorých som nepoznala. No tá hanblivosť ma ešte stále niekedy dostane. Prelom nastal tak, že ma do Superstar prihlásila moja mama, ja som tam ani nechcela ísť.
Ešte aj v deň, keď bol kasting, som vravela, že nepôjdem. Ale mama mi dala argument – pozri, raz budeš mať 60 a možno oľutuješ a povieš si, že si 40 rokov robila niekde v kancelárii, a neskúsila si to. Na tento argument som sa dala nahovoriť. A dostala som možno ešte trochu viac, než som si kedy mohla myslieť.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Facebook.com/Emma-Drobna-official
