Jej meno sa v ostatných dvoch rokoch skloňuje na slovenskej hudobnej scéne viac, než ktorékoľvek iné. Vyzerá to tak, že teraz na ňu čaká aj Amerika. O novom albume, kariére za veľkou mlákou, ale aj premyslenom marketingu sme sa rozprávali so speváčkou Celeste Buckingham.
Dostalo sa doň veľa skúseností z nového života v Amerike. Nazvala som ten album Where I Belong preto, lebo keď sa toľko sťahujem, cestujem a žijem na letiskách, pomaličky mám pocit, že nemám domov. Takže mi došlo, že vlastne patrím tam, kde môžem tvoriť hudbu. Tie pesničky vznikali aj na Slovensku, aj v Amerike, dokonca aj v Kanade. Patrím tam, kde sa tvorí dobrá hudba a kde ľudia majú emocionálny vzťah s pesničkami. To bola taká tá filozofická časť.
Všimla som si, že ani pred vydaním debutového albumu a ani tohto nového sa nerobilo nejaké veľké promo. Vždy tie dosky prišli sčista-jasna. Osvedčila sa ti táto stratégia, dať dôraz hlavne na single?
V podstate celý popový svet tak funguje – single, single, single. Tie sa dajú dokopy a možno sa tam pridajú nejaké remixy a je album. Tieto albumy tvoria známe hity a ľudia si to kúpia, lebo si povedia wow, poznám všetky pesničky na tomto albume, musím si to kúpiť. Áno, vydali sme to von zrazu, ale už mesiace predtým som vravela, že máme prekvapenie pre fanúšikov a zrazu je tu album, ktorý je teda najmä pre nich. Idem tak ukázať, čo robíme, ako som sa zmenila, veď počkať skoro dva roky na nový album je podľa mňa dlho.
Myslíš, že sa oplatí albumy vydávať alebo je to najmä pre tých fanúšikov, ako si spomínala?
Pre fanúšikov určite, ale mal by tam byť viac ako jeden úspešný singel. Pesničky musia byť vonku v éteri, aby ich ľudia poznali, spievali si a ak uvidia klip alebo si o tom niekde prečítajú, tak vedia, o čom to je. Ja síce mám jeden taký hit (Run Run Run, pozn.red.), ale mám aj štyri rádiové pesničky, ktoré sú hrané a neboli na albume. Tak sme si povedali, že dáme dokopy album, dáme tam také, čo boli v šuplíku a ešte k tomu pridáme tie, ktoré už vyšli, ale boli jedine ako single na iTunes. A ešte sme tam pridali bonus Run Run Run, keďže to je ten hit, ktorý moji fanúšikovia poznajú. Takže to bola taká kombinácia mojej hudobnej filozofie a marketingu. Priznám sa, som aj businesswomanka a chcem byť úspešná.
Takže do toho aktívne zasahuješ...
Určite áno! Pomáha mi aj moja mama, môj strýko, môj manažér Lumír Mati, americký manažér, mám Adriánu Čahojovú, PR manažérku... My sme tím. Nechcem sa na nič hrať, ale som vlastne ich šéfka. Funguje to tak aj v Amerike, oni dostávajú percentá z toho, čo ja zarobím. Navrhnú veľa vecí, vybavia veľa vecí, ale vždy sa ma spýtajú, či chcem alebo nechcem. Ja som veľmi šťastná za príležitosti, takže viac poviem áno, ako nie, ale stane sa, že to niekedy nemá zmysel a skrátka nesúhlasím. Takže mám finálne slovo a môžem povedať nie, toto nejdem robiť.
Ako by si definovala dobrú pesničku? Čo je pre teba prototypom dobrého songu alebo hitu?
To je ťažké, lebo dobrá pesnička je o niečom úplne inom ako dobrý hit. Hitové pesničky bežne nie sú tie najlepšie. Sú postavené špecifickým spôsobom na to, aby si to ľudia zapamätali, aby to zostalo v hlave, aby to bolo jednoduché a niekedy aj škandalózne alebo vulgárne. To je marketing. Nie vždy, ale veľakrát tie hitové pesničky vznikli procesom, že ľudia sedeli v štúdiu a povedali si, že musia napísať hit. Dajme túto vetu, tento refrén dvakrát a podobne. Všetko je pre peniaze a pre úspech. Ale to nemusí byť zlé. Napríklad strašne dobrá hitovka je Blurred Lines od Robina Thickea, ale to neznamená, že je to dobrá pesnička.
Rozmýšľaš aj ty takto pri tvorení pesničiek?
Určite. Niekedy pôjdem do štúdia a poviem si, že idem napísať hit a niekedy pôjdem a poviem si, že idem napísať dobrú pesničku. To neznamená, že to tak je vždy, ale je to spôsob.
Keď chceš zarobiť, tak musíš písať hity. Otázka znie, ako to urobiť, aby to bolo vyvážené a robiť aj dobrú hudbu...
Najväčší úspech, aký v hudobnej branži existuje, je nájsť spôsob, ako spojiť obidve veci dokopy. To je podľa mňa to, čo všetky najznámejšie speváčky a speváci šialene chcú a snívajú o tom, že sa im to stane. Niektorým sa to stalo, ale je ich veľmi málo, lebo všetci kopírujú štýl tých druhých. Ale to je ten najväčší sen, ktorý človek v popmusic môže mať – keď napíše hit, ktorý je kvalitnou a dobrou pesničkou. Nie však podľa fanúšikov, ale podľa ľudí, ktorí naozaj vedia ohodnotiť všetko - od nástrojov, cez spev, techniku až po emóciu. Prosto aby to uznávali skúsení muzikanti a ľudia, ktorí v tom robia. A snažím sa aj ja a milión iných speváčok a spevákov na svete. Je to ťažké.
Pred rokom si sa v rozhovore pre náš portál vyjadrila, že si workoholička a že to máš rada. Ako si na tom s ročným odstupom? Ešte stále ťa to baví aj po tom hektickom období?
Baví ma to, ale tiež by som niekedy mala rada dovolenku. Už asi dva roky som sama žiadnu nemala. Máme dovolenky s rodinou, lebo všetci chcú, aby som bola s nimi a venovala sa im, keďže stále nie som doma. A robím to rada, je to moja rodinka, no potrebujem čas aj pre seba. A vyzerá to tak, že ani najbližší rok sa ten čas nenájde. Mám svoje spôsoby oddychu, ale som workoholik, stále ma to baví. Neviem tri dni sedieť na zadku. Teda tri dni prežijem, ale potom už musím niečo začať robiť. Aj keby som mala čítať filozofické knihy, či sa s niekým hodiny len tak rozprávať. Som workoholik a podľa mňa budem navždy a preto nebudem mať nikdy dlho dovolenku.
Pitbull nie je môj štýl
Poďme k tvojim aktivitám v Amerike. Aktuálna téma, ktorá okrem nového albumu rezonuje, je tvoja spolupráca s Pitbullom. Prečo práve on? Objasni trochu, ako k tomu vôbec došlo a ako sa to momentálne vyvíja.
To bola taká náhoda. Jeho bývalý manažér si našiel video k piesni Run Run Run na Youtube. Pozrel si to, veľmi sa mu to páčilo a išiel za Pitbullom, že počuj, mám taký nápad. Dajme sa zase dokopy ako tím a poďme pracovať s touto babou. Pustil mu to video a Pitbull povedal, že áno, má záujem. Našli nás, jeho manažér za nami prišiel, my sme potom išli za Pitbullom... Takže jeho manažér je teraz aj môj manažér. Bola to celé náhoda.
Hneď si súhlasila, že pôjdeš do toho?
Nie, práveže nie! Zmluva mala niekoľko problémov a trvalo to dokonca niekoľko mesiacov, kým sme povedali áno. Pôvodne sme ani nechceli, lebo Pitbull nie je môj štýl. On je úplne opačná časť popovej scény. Ale verím, že dobré kombinácie môžu fungovať lepšie ako jeden samotný interpret, hoci je šikovný.
Nebojíš sa, že ak budete mať spoločnú skladbu, skĺzne to k jeho typickému hitu - rap, refrén, rap, dvakrát refrén...?
To je to, že mám na výber. Ak sa mi to nepáči, tak môžem povedať, že nie, nechcem to robiť. A oni budú musieť súhlasiť. Musím vedieť posúdiť, či je to dobré, alebo nie. No mám možnosť povedať nie. On chcel pôvodne spraviť remix na Run Run Run, my sme povedali, že ešte nie, ešte počkaj. Chceli tú skladbu dať von ako featuring Pitbull. Ale ja som povedala, že to chcem dokázať ja sama. Takže teraz bude prvý singel v Amerike Run Run Run, ale bez Pitbulla. A potom bude nejaký nový.
Ten už bude s ním?
Podľa toho, ako sa dohodneme. Či to bude dobrá vec, alebo zase niečo, čo sa opakuje a patrí viac k jeho štýlu ako k môjmu. Musíme dôjsť ku kompromisu. Vtedy vzniknú tie najlepšie pesničky.
V Amerike si absolvovala aj rádio turné. Ako ťa tam prijali?
Prijali ma veľmi dobre. Mám za sebou veľmi dobré meno a im sa páči pesnička a vraj aj ja, že som prirodzená a v pohode. Toto bolo také rádio "promo tour", proste ideš, pozdravíš sa, zoznámiš sa s tými ľuďmi a podľa toho, či sa im páčiš, sa rozhodnú, či ti pomôžu alebo nie. Ale zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne a asi v januári začne kampaň a hranie v rádiách.
Pracuješ popritom aj na americkom albume, ktorý bude výlučne len pre tamojší trh?
Pomaličky. Ale tiež asi pôjdeme singel po singli. Nedávno som bola týždeň v L.A., nahrávala som tam s veľkými producentmi, tiež v Miami a tak... Už máme nahratých nejakých 5 songov. Na budúci rok, ak to bude stáť za to, tak dáme von album. Budem robiť s producentmi ako napríklad Jim Jonsin, ktorý pracoval s Lady Gaga, Beyoncé, potom David Jost, ktorý pracuje s Timbalandom, Justinom Timberlakeom... Takže ľudia, ktorí fakt vedia, čo robia a sú talentovaní.
Stále figuruješ ako autorka piesní alebo majú, čo sa týka toho amerického albumu, hlavné slovo skôr producenti?
Nie, je to pol na pol. Čo sa týka percent, to sa potom neskôr rozhodne, kto písal a tvoril viac a tak ďalej. To sa všetko vyrieši. Niekedy je to tak, že ideš do štúdia a je dlhý deň. A oni sú úplne v pohode, spýtajú sa, že čo máš ty, aké nápady, nepovedia, že je niečo zle, len pomôžu a pridajú nejaké veci k tomu, čo už máš. A niekedy prídeš do štúdia a povedia ti presne, čo máš robiť.
Ako stíhaš tvoriť, keď si taká zaneprázdnená?
To je súčasť toho celého. Na to, aby si napísala pesničku - demo predtým, ako ho pôjdeš nahrať do štúdia, potrebuješ nejaký malý mikrofón, iPhone, počítač, papier a pero. Len čo máš text v hlave, tak si to rýchlo napíšeš, o tri mesiace sa k tomu vrátiš a máš pesničku. Takto som napísala skoro všetky piesne na prvý album. Mala som v starom zošite nápady, vybrala som ich, prepísala som ich a dala som ich ako nové pesničky. Inšpirácia môže prísť hocikedy. Kto robí track, demo, kto nahrá nástroje, to sú všetko detaily, ktoré sa vyriešia potom. Ale to hlavné, tá chvíľa, kedy niečo príde, napríklad Run Run Run pre mňa, potrebuješ pri sebe prosto telefón, nahráš to a dovidenia. Vrátiš sa k tomu, keď si na to pripravená a keď máš energiu dopísať to celé. Lebo nikdy nie je dobre začať písať pesničku, tlačiť sa do toho, že musím to dokončiť. Vtedy to skončí zle a tá pesnička je potom zničená. Nemáš z toho potom radosť, už to nie je tvoje "dieťa".
Americký hudobný trh je len marketingová bublina
Uvedomuješ si, že ak sa ti všetko podarí podľa plánu, z hľadiska komerčného úspechu budeš vlastne priekopníčkou zo Slovenska, ktorá uspela na medzinárodnej scéne?
Ľudia mi to hovoria, no ja si to stále nejako neuvedomujem. Ale som hrdá, že Slováci ma konečne berú za svoju, lebo keď som bola dieťa, veľmi to tak nebolo, keďže som bola cudzinka. Robí ma to šťastnou, že sú na mňa ľudia hrdí alebo aspoň dúfajú, že sa niekam dostanem a držia mi palce, pretože to nie je ľahké. A to, že rozprávam po anglicky, mi pomáha len trochu, lebo stále je tam strašne veľa práce. To, že spievam po anglicky neznamená pre Američanov nič.
Čo pre teba znamená popularita?
Ja ju ani veľmi neriešim. Je súčasťou tej práce. Keď paparazzi naháňajú hviezdy, to je súčasť práce, keď musíš mať občas bodyguarda, aj to je súčasť práce. Tie extra veci sú všetky nepodstatné vedľa tej hlavnej práce, ktorou je tvorenie. A treba byť pripravený na to, čo život na teba hodí, lebo táto kariéra je šialená a náročná. Mne popularita nevadí, som veľmi rada, keď za mnou prídu detičky a pýtajú sa ma, či som Celeste... To je zlaté. Alebo keď mi ľudia prajú veľa šťastia a tešia sa z toho, čo robím, to je strašne dobrý pocit.
A keď sa pozrieš na tú odvrátenú stránku, teda stratu súkromia?
Zatiaľ ma novinári veľmi neotravujú, asi ma majú radi. Ale podľa mňa to už tak pomaličky začína, keďže mám 18, tak už sa viac starajú do môjho života, pýtajú sa všelijaké otázky. Sú situácie, kedy sa pýtajú na veci, ktoré by sa nemali. Úprimne, nechcem riešiť moje súkromie, chcem ho chrániť. Nie skrývať, ja sa neskrývam, ale zase nechcem, aby každý človek vedel, kde nakupujem, kde som bola včera večer so sestrou, to je už trochu príliš. No keď sa to stane, tak sa to stane, nezabije ma to... Ale netreba im dávať informácie naschvál, keď sa niečo dozvedia, tak sa dozvedia.
Aj to je súčasť toho spomínaného marketingu...
Určite hej, veď aj my sme boli toho súčasťou, napríklad tie články o mne a Majkovi Spiritovi, že sme spolu a máme romantický vzťah... Boli to len dohady bulváru, ale my sme ich obaja trpezlivo vysvetľovali. Dávali sme kvôli tomu všelijaké rozhovory. Pokojne sme mohli povedať, že ich dávať nebudeme, ale nepovedali sme, že nie. I keď sme obidvaja vedeli pravdu, že sme kamaráti a dobre na nám spolupracuje. Človek musí vedieť skombinovať marketing s tým, aby bol stále úprimný.
Ako sa zmenil tvoj pohľad na hudobný biznis a scénu po tom, ako si sa presťahovala do USA?
Je to menšie, než si ľudia myslia. Myslím v Amerike. Na Slovensku je to malé, pretože sme malá krajina, nie, že by sme mali málo talentov. Je tu skôr zaužívaný iný spôsob, ako sa stať známym. Musia byť financie, musí to byť kombinácia rôznych vecí. V Amerike je to podobné, ale tam tí ľudia z toho biznisu spravia obrovskú vec, pritom je to pár ľudí, ktorí sú šéfovia a robia všetko. Nie je to až také „glamorous“ a obrovské, ako to vyzerá. Je to marketing a bublina.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: David Bean
Súvisiaci interpreti: Celeste Buckingham
