O Tomášovi Bezdedovi bolo najviac počuť, kým bol súčasťou speváckej, tanečnej alebo športovej reality šou. Potom sa odmlčal, aby získal čas na ukončenie vysokoškolského štúdia a nahratie nového - bronzového - albumu. V rozhovore nám prezradil okolnosti jeho vzniku, ale aj to, ako ovplyvnila odmlka jeho popularitu.
Študoval som vysokú školu, ktorá mi zabrala celkom veľa času. Bola tam Let's Dance, boli tam Eurovízie a rôzne podobné projekty. Ja som počas tých rokov stále skladal pesničky. Robil som na nich, ale nemal som to v takej finálnej podobe, aby som to vydal a ďalšia vec, že možno som bol trošku aj lenivý. Nedokopal som sa k tomu. Priznávam si, nemal ma kto nejako nakopnúť. Nakoniec som spoznal Ďura Topora z Tublatanky, Brunna Oravca, ktorý spieval v Hlase Česko Slovenska, Borisa Lettricha z kapely Aya, Marcela Buntaja... Skrátka, všetko mi hralo do karát. Spoznal som skvelých muzikantov, ktorí mi pomohli dosku dokončiť. Aj čo sa týka aranžmánov. Tá doska je naozaj vyzretá. Venoval som jej veľmi veľa času a nie je to taký ten album zbúchaný za rok, hoci aj album zbúchaný za rok môže byť super. Ja som tie pesničky tak postupne zbieral a vyšlo mi to tak, že to bude v roku 2013. To číslo je pre niekoho nešťastné, ale pre mňa bolo šťastné.
Mal si počas tohto obdobia aj tvorivý blok alebo nejaké ťažkosti s tvorbou albumu?
Niekedy. Možno som dosť špekuloval v tých textoch. Musel som to vyšpičkovať, aby to sedelo aj z hľadiska intonácie tónov. Predsa, slovenčina je ťažšia na spievanie než angličtina. Musí to sedieť aj textovo, aby ten text mal nejaký význam, a taktiež, aby sa melódia a atmosféra s tým textom. Čiže to bolo celkom ťažké, ale nakoniec sa dá všetko. Len s tým človek musí pracovať...
Ľudia si mysleli, že si už skončil s kariérou. Ako vnímaš to, že si pre množstvo ľudí prestal existovať, keď opadol ošiaľ okolo SuperStar?
Myslím si, že ľudia ma veľmi vnímajú. Keď ma stretnú na ulici, furt sa s niekým zdravím. Vedia, že skladám pesničky a mám dosť koncertov. Je to možno o tom, že ma až tak nepočuť z rádií. Ale to je všeobecný problém. Možno nie až tak mňa alebo toho, že to nie je tak v dostupnosti tým rádiám. Ľudia, čo si chcú nájsť moju tvorbu, si ju vedia nájsť na YouTube alebo si môžu kúpiť album. Niekedy ten všeobecný odstup nie je zlý. Človek naozaj dozrie po textovej stránke a vie do svojej tvorby vložiť viac. Keď som mal 18-19 rokov, čo som mal vtedy? Teraz mám 28 rokov a je to úplne iný pocit.
A čo sa týka "bezdedománie", je to také isté aj teraz?
Samozrejme, že to opadlo, ale stále sa stretávam s ľuďmi, ktorí na to radi spomínajú. Rozprávam sa v podstate s každým, kto ma stretne.
Pýtajú si ešte autogramy?
Určite áno. Najlepšie by o tom hovorili kamaráti, s ktorými chodím na kávu a stane sa takáto príležitosť, že si niekto vypýta autogram. Tí ľudia ťa poznajú, len možno nepoznajú tvoju najlepšiu tvorbu. Vedia, že skladám pesničky, keďže boli naučení, že som bol veľmi veľa na obraze. Skôr si myslím, že speváci by mali byť viac počutí z rádií ako byť na obraze. Na obraze by mali byť moderátori...
Začiatok kariéry Tomáša Bezdedu:
Čomu vôbec prisudzuješ, že ťa nie je počuť z rádií? Je to tým, že tvoja hudba nie je príťažlivá pre slovenské uši?
Určite nie, to si nemyslím si. Je to dnes všeobecne taký trend, že sa hrá viac tvorby zo zahraničia. Tej, kde sa používajú najmä sample. Taká trochu syntetická muzika, ktorá nemusí byť zlá, len niekedy je škoda, že sa pár pesničiek hrá dookola. Je to všeobecný trend u nás na Slovensku a hlavne pre tých mladších.
Čiže myslíš si, že keby si mal svetovejší a trendovejší zvuk, bolo by to lepšie?
Nie, nie, nie. To som vôbec nepovedal. Ja si myslím, že ten zvuk je svetový a je dosť dobrý. Ja mám rád U2 a možno je tam trošku počuť U2. Čiže ten zvuk je naozaj veľmi dobrý. Je to možno rockovejšie, gitarovejšie, ale je tam cítiť aj bicie a perkusie.
Na novom albume vyznievaš tak trochu agresívnejšie.
Je to také veselšie. Sú tam aj rýchlejšie skladby, ktoré sa veľmi dobre hrajú na koncertoch a ľudia to tak aj berú. Ide z nich väčšia energia. Je dobrá aj balada, ale prevažne rýchle veci.
Bol si ten "sladučký chlapec" a teraz naberáš iný smer?
Ani sa nerobím tak "sladučký" ako mi Pavol Habera dal svojho času označenie "cukrík".
Áno, to bolo vtedy, ale aj v rádiách sa z tvojej tvorby hrali prevažne romantické skladby...
Bol tam Únos, bola tam Krásne krásna, to boli také pomalšie veci, uznávam. Ale mal som aj rýchle pesničky, ktoré sa zhodou okolností tak nehrali alebo nedostali taký priestor.
Chcel si sa do tejto polohy štylizovať sám alebo si sa skôr už chcel zbaviť tejto nálepky?
Ani nie zbaviť. Vôbec som nad tým nerozmýšľal, pretože mne sa páčia pomalé pesničky a balady. Každá veľká kapela má baladu, ktorá ich raz preslávila a tá balada vždy chytí za srdce viac než tá rýchla vec. S baladou sa spájajú väčšie emócie. Robil som pesničky, ktoré sa mne osobne páčia. Chcel som tento album spraviť dynamickejší. Aj tie skladby, nech sú také živé, nech to odzrkadľuje, že už som šťastný a teším sa zo života. Som rád, že robím muziku a že sa ňou môžem dokonca živiť, čo je veľké plus.
Čo ťa inšpirovalo pri tomto albume?
Inšpirovalo ma také to všeobecné, čo človek zažije. Či už je to láska, nejaké tie vzťahy, životné stúpania a životné klesanie. Asi sa mi najlepšie skladalo v noci. Mal som takú atmosféru, že som sa zavrel a bol som sám. Ale tie najlepšie nápady prídu samé. Človek si hrá ani nevie čo, vníma čas, vníma prírodu, pozrie sa von z okna alebo myslí na to a na to. V noci mám takú atmosféru, že sa do toho ponorím. Myslím na také veľké veci. Napríklad, mám koncert na Wembley...
Opäť si spolupracoval s Borisom Lettrichom. Ten akoby ťa mal pod svojim patronátom už od začiatku kariéry. Nechcel si vyskúšať niečo nové?
My sme kamaráti už od SuperStar. On je veľmi šikovný muzikant a má veľmi pekné pesničky. On sa podieľal na dvoch textoch. Ja som si písal polovicu jedného textu, takže máme napoly spoločné autorstvo. Ale pomohol mi napríklad Ďuro Topor z Tublatanky, Ľubo Horňák, čo hrá klávesy v Eláne, Marcel Buntaj, Peter Schlosser z Tublatanky, Ďuro Kupec...
Ty si ich vyhľadal?
Áno, svojím spôsobom som ich aj vyhľadal. Ale v živote to išlo tak, že som spoznal Ďura Topora a Marcela Buntaja, a stali sme sa kamaráti. Prichádzalo to tak prirodzene a na základe toho som aj s nimi začal nadväzovať spoluprácu.
Prečo si nazval album Bronzový? Viem, že je to kvôli tomu, že si skončil na Eurovízii tretí, v SuperStar a v Let's Dance tiež. Nie je to trauma? Všade si skončil tretí a ešte tak aj pomenuješ svoj album?
Bronzový je preto, lebo je to symbolika byť tretí. Niekedy je veľmi ťažké dať albumu vhodný názov. Mal som aj "Tretí nádych", ale to je klišé. Ľudia sa budú pýtať, prečo. Ďalšia vec, nemusím nachádzať názvy pre ďalšie albumy. Budú sa volať "Strieborný" a "Zlatý" (úsmev).
Aké sú tvoje ďalšie plány s týmto albumom? Aký bude krst?
Momentálne je to v štádiu riešenia a doriešim to s kamarátom Ďurom Toporom. Hlavne chcem urobiť videoklip, pravdepodobne k skladbe V búrke a v daždi, lebo tá sa má nasadiť aj do Čiech, do rádia Kiss. Neviem si ešte predstaviť námet, čo by to malo byť, ale určite to chcem spraviť zaujímavo aj čo sa týka strihu. Nechcem to pretransponovať a prekombinovať, ale aby to bolo niečím zaujímavé. Aby to nebol klasický klip, a teraz pozrite si ho. Chcem tam dať nejakú myšlienku.
Krst? Tak to by mohlo byť nejaké milé prekvapenie, že (smiech)? Verím, že tam bude veľa príjemných hostí.
A čo turné?
Rozmýšľal som, že turné spravím. Ja by som si predstavil nejaké klubové vystúpenia. Bol by som rád predskokanom Tublatanky. Nemal som však v pláne nejaké extra veľké turné. Máme teraz vystúpenia po väčších mestách.
Autor: Marek Majzon
Foto: CD Cover
Súvisiaci interpreti: Tomáš Bezdeda
