Bratislavská skupina Polemic oslavuje štvrťstoročie na hudobnej scéne, no väčšina ľudí ju pozná až od polovice 90. rokov, kedy vystrelila Baba ryba. Práve odkazom na ich prvý veľký hit je názov nového albumu HEY! BA-BA-RE-BOP, ktorý legenda žánru ska uviedla na trh len pred pár dňami a v súčasnosti ho propaguje na veľkom turné.
Kedy ste začali pracovať na novom albume a ako dlho vám to celé trvalo?
Bejzo: Tvorba tohto albumu bola oproti tomu predošlému rýchlejšia, Horúce časy (2010) sme tvorili až päť rokov, tento vyšiel po troch rokoch. Ako vždy po albume, kapela prvý rok nechcela nič nové vymýšľať, dali sme si trošku pauzu od tvorby, takže sme na ňom pracovali približne dva roky a posledný polrok veľmi intenzívne. Tento rok sme mali nakoniec dva mesiace také, že sme boli každodenne v štúdiu, či bol víkend alebo nebol víkend, stále sme robili na albume. Keď aj nie všetci, tak aspoň niekto z nás tam vždy bol.
Mali ste pri písaní a nahrávaní nových pesničiek nejakú špecifickú víziu?
Bejzo: Vízia je urobiť čo najlepšie pesničky, za ktorými budeme stáť, to platí vždy. Nedá sa povedať, že ideme teraz just a silou mocou robiť niečo úplne iné, lebo potom to dopadne čudne.
Mickey: Pôvodná vízia bola nahrať párty album, aby si ho mohli ľudia pustiť aj na chate alebo párty s kamarátmi. Proste rôznorodý album, ktorý si človek pustí od začiatku do konca a nemusí preskakovať žiadnu z pesničiek. Myslím si, že sa nám to aj podarilo.
Pýtam sa na to preto, lebo ten album je, určite nie náhodou, načasovaný na vaše tohtoročné 25. výročie. To si aj žiada niečo výnimočné...
Bejzo: Bolo to v pláne, len potom sme začali prudko nestíhať. Našťastie potom prišiel od partnera termín, kedy musíme odpáliť šnúru, a to už sme si povedali: "Tak ale chlapi, musíme mať dovtedy album." Preto sme vlastne od januára do konca marca dennodenne boli v štúdiu a makalo sa na tom, aby sme to stihli.
Mickey: Ale to už bola čisto robotnícka robota, nápady už boli nahodené a už sme to len došperkovali počas nahrávania.
Bejzo: Presne tak, ale aj sa dotvára ten album, v štúdiu prídeme na niektoré veci, ktoré treba dovymýšľať, takže je to aj kreatívne.
Mali ste tam aj niekoho nezainteresovaného, kto na to celé dohliadal? Produkoval album niekto mimo kapely alebo ste si to robili celé sami?
Bejzo: Štandardne nahrávame všetky naše albumy s Ivanom Jombíkom, naším dvorným zvukárom. Má taký svoj správny nadhľad nad vecami, že aj keď my si myslíme, že je niečo fantastické, on nám kľudne povie, že je to katastrofa. Normálne sa postaví a ide sa niekam rozdýchať, že to je hrozné. A my potom zistíme, že v tej bubline, v ktorej kapela je, si len nahovárame, aké to je super. Je fajn mať niekoho, kto nám takto otvorí oči. A mali sme aj dosť veľa hostí, ktorí tiež nejaké veci vyriešili.
Nový album má dosť netradičný názov - HEY! BA-BA-RE-BOP. Je to inšpirované vašou pesničkou Baba ryba alebo aj rovnomennou jazzovou skladbou z roku 1945?
Bejzo: Na tomto albume sme oprášili tú našu Babu rybu, a celý čas sme dumali nad tým, ako album nazveme, podľa ktorej pesničky... Máme 25. výročie a toto bol náš prvý singel, ktorý otvoril bránu nielen Polemicu, ale aj dosť veľa mladým slovenským kapelám. Keď bola v 95-tom Baba ryba nasadená do rádií, po dlhých rokoch to bola úspešná pesnička so slovenským textom. Polemic síce vtedy nikto nepoznal, ale ľudia poznali tú pesničku a páčila sa im kvôli zaujímavému textu v slovenčine. Tak sme si povedali, že ju skúsime nahrať konečne v normálnom štúdiu a nie v obývačke na 4. poschodí v Senci, kde sme ju pôvodne nahrávali.
Na to nás nahovoril Ivan Jombík, že by si rád vyskúšal nahrať to ešte raz a kvalitnejšie. Tým, že nová verzia bola nahratá na tento album, tak nám tá Baba ryba stále chodila po rozume a pri jednej takej debate sme si uvedomili, že aj ten známy popevok je vlastne "hej baba ryba", dokonca tá originálna swingová pesnička bola nejakou jamajskou kapelou prerobená aj do ska. Tak sme potom len hľadali, ako sa to presne povie. Vedeli sme, že je to swingovo-jazzový popevok, ktorý je veľmi známy a používaný aj v rock'n'rolle, v podstate to už tak zľudovelo. No a nakoniec sme sa teda na internete dopátrali až k pôvodnej jazzovej skladbe a po 18 rokoch sme zistili, ako sa Baba ryba správne píše. (smiech)
Polemic - Baba ryba (2013)
Dusilová prišla až z Aljašky, Habera to vybavil za jeden deň
Čo sa týka hostí, aké boli ich reakcie, keď ste ich pozvali, a prečo ste vlastne vybrali týchto hudobníkov?
Bejzo: Oslovovali sme viacero hostí a samozrejme reakcie sú také, že buď niekto má alebo nemá čas a chuť. Všetci hostia sú tam zo slobodnej vôle a vďaka tomu, že sa im páčili tie pesničky a mali chuť si ich zaspievať. Nikdy to nie je len o tom, že zohnať nejakého hosťa, ktorého my chceme, ak by sa tam potom trápil a nebol o tom presvedčený.
Petko: Vyberali sme zásadne podľa toho, že sú to ľudia, ktorí sa nám páčia svojím speváckym prejavom a ktorých si vieme predstaviť v kombinácii s našou kapelou. A tiež podľa toho, či tej ktorej pesničke svojím prejavom vedia "pomôcť". U všetkých uznávame ich vokálne kvality, ktoré sú určite nad tými našimi, a verili sme, že do tých pesničiek vnesú niečo, čím to bude zaujímavejšie, ako keby sme ich naspievali my.
Bejzo: A zároveň sú to aj po ľudskej stránke takí ľudia, o ktorých sme vedeli, že sú v pohode. Sú to všetko ľudia bez manierov a takých máme radi. Samozrejme sme oslovili aj mnohých ďalších, ale mnohí boli v čase nahrávania odcestovaní. Odpísali ospravedlňujúce maily, že by strašne radi, ale...
Petko: ...Ale ležím v Thajsku na pláži dva mesiace... (smiech)
No veď už sa dá aj cez internet spraviť takáto spolupráca.
Bejzo: Len v Thajsku na pláži asi nikto nechce pracovať, si myslím...
Petko: Ale máme tam napríklad Lenku Dusilovú, s ktorou sme sa dohadovali takým spôsobom, že keď sme ju kontaktovali, tak ona okamžite: "Tak fajn, som na Aljaške, ale zaspievam to na diaľku." No našťastie to tak nakoniec nebolo, lebo sa niečo zvrtlo a prišli nejaké pracovné príležitosti doma, takže sa zase ozvala o päť dní, že už je v Prahe a príde to s nami nahrať. A o dva dni prišla.
Určite prišla z Aljašky kvôli Polemicu!
Petko: No, je to možné... V každom prípade na Aljaške naozaj bola, aj nám ukazovala fotky. Aj takéto veci sa diali.
Mickey: A keď si spomínal spoluprácu na diaľku cez ten internet, tak niektoré skladby tak aj sú spravené.
Bejzo: Napríklad s Divokým Billom aj s Paľom Haberom sme si to celé takto vykomunikovali. Tým, že tá digitálna doba už tu je a je možný aj presun veľkého objemu dát v rámci tých nahrávacích "klobások", ako to my voláme.
Petko: Veľa ľudí to vie v zodpovedajúcej kvalite urobiť aj v domácich podmienkach, takže už to našťastie ide aj takto.
A naozaj ste nikoho z hostí nemuseli presviedčať? Napríklad Paľo Habera bežne nespieva reggae...
Bejzo: Ja si ho práveže pamätám, keď malo Fun rádio piate výročie, na ktorom som sa tiež zúčastnil, tak tam dal Paľo Habera dokonca taký kvázi raggamuffin. Jeho parketa je samozrejme rocková záležitosť, ale nemal s tým problém a hlavne aj Petko má s ním nejaké osobné skúsenosti, ktoré tomu dopomohli.
Petko: On bol asi posledný hosť, ktorého sme oslovili, lebo sme si dlho hovorili, že to asi nie, že on je taký rocker a asi by do toho nešiel. Ale potom sme si povedali, že to aspoň vyskúšame, veď aj tak to s nami asi nenaspieva, keďže si fakt nepamätám, kedy robil naposledy duet s nejakám spevákom, možno nejakých 10-15 rokov dozadu, a poslednú platňu vydal s kapelou Team v roku 2007. Ale zhodou okolností ja som im písal vtedy jeden text na ten album, takže mi hneď po prvom telefonáte povedal: "Jasné, pošlite mi pesničku, pozriem sa na to." Neuplynulo ani 24 hodín a poslal nám to naspievané a nám úplne padla sánka. Takúto rýchlosť sme nezažili s nikým pri žiadnej spolupráci. Všetkým to trvá týždne, kým sa rozhýbu...
Mickey: Aj nám samým!
Tak on si asi už v rámci hudby robí len to, čo chce, veď zarobí si v SuperStar.
Petko: Áno, áno, a hlavne má doma úplne parádne štúdio, takže on len zbehne z obývačky do štúdia a ide na to.
Bejzo: Ešte nám potom aj tak pohodovo odpísal, že "tieto dva dni som aj tak nemal čo robiť", tak si sadol, naspieval, poslal to a za 24 hodín sme to mali naspäť aj s poďakovaním za spoluprácu a my sme mu tiež veľmi vďační za to, naozaj veľký rešpekt.
Neviem, či dokonca nebol jeho poslednou spoluprácou s inými spevákmi song Svet lásku má s Gottom a Dvorským...
Petko: Tak to sú ešte 90. roky.
Mickey: Však Kájo je naša ďalšia méta! (smiech)
A čo vy, dokázali by ste spievať v iných žánroch, keby vás niekto prizval na takúto spoluprácu?
Bejzo: My sme dosť sebakritickí, takže neviem, či by sme sa do toho až tak hrnuli.
Mickey: Väčšinou sa nám to stáva opačne, že chcú ľudia - teraz aj najbližšie, ale nebudem zatiaľ menovať - aby sme prerobili ich skladby do nášho štýlu. Takže aj toto nás čaká možno tento mesiac.
Hex teraz chystá CDčko coververzií.
Mickey: Tak už si na to kápol.
Bejzo: Vidno, že máš dobrý prehľad.
Petko: A ešte čo sa týka toho spevu, tak vieme a priznávame si do vlastných radov, že nikto z nás nie je nejaký excelentný spevák.
Mickey: Punk zvládneme...
Petko: To áno, a ostatné sa tvárime, že sme aspoň štýloví. (smiech)
Polemic + Lenka Dusilová, Zdenka Predná, Matěj Ruppert, Pavol Habera - Moře
Snažíme sa prekvapiť niečím, čo ľudia ešte nevideli
Čo ste sa za tých 25 rokov na scéne naučili a čo ešte stále neviete?
Mickey: Ja som sa naučil naťahovať struny na gitaru.
Petko: Ja som sa naučil, že to, čo platí dneska, zajtra už nebude. Trh s hudbou sa veľmi dynamicky zmenil za posledných pár rokov. Ešte pred 4-5 rokmi sme mali veľkého vydavateľa, ktorý za nás riešil všetky veci a my sme mu len odovzdali materiál a dokonca sme zaňho aj dostali zaplatené. Ale to sa zo dňa na deň, resp. v priebehu jedného roka, zosypalo ako domček z kariet a teraz si už posledné dva albumy vydávame sami, za vlastné peniaze, ktoré si musíme zohnať, a pritom predaje CD sú také, že je jasné, že je to vlastne taký náš veľmi drahý reklamný predmet. Ale chvalabohu, že aspoň ľudia oňho v našom prípade majú záujem.
Bejzo: Dnes je hudba len jedným z multimédií, ktoré sa valia na ľudí. Na internete je dostupné kvantum videí, hudby a všetkého možného, takže už tak nevnímajú to, že teraz vychádza nejaký nový album. Kedysi to bola udalosť.
Petko: Aj záujem ľudí o zábavu sa zmenil, v 90. rokoch bola hudba veľmi silný fenomén, teraz to už ani zďaleka tak nie je, keďže sú dostupnejšie filmy, počítačové hry a všetko je na internete. U nás to pár rokov trvalo, kým sa to po revolúcii tak nasýtilo, no internet to urýchlil. Ľudia istý čas hltali hudbu všetkými desiatimi a všetko, čo bolo nové, bolo super, ale zrazu to už tak nie je, už to neplatí.
Bejzo: Takže aj tak to, čo som sa doteraz naučil, tak sa po tých 25 rokoch niekedy sám seba pýtam, či mi to vôbec bolo na niečo...
Je to aj dôvod, prečo ste sa rozhodli nový album zverejniť na internete na vypočutie zdarma? Na Facebooku ste to uviedli tak, že aby ľudia stihli spoznať tie nové pesničky pred turné.
Petko: My sme hlavne prudko nestíhali termín vydania. Chceli sme mať už mesiac pred turné všetko pripravené, no bohužiaľ to dopadlo tak, ako to dopadlo, a naozaj sme chceli, keďže sme mali pevne dohodnuté termíny koncert šnúry, aby mali ľudia možnosť ako-tak spoznať tie nové pesničky. Koncertujeme totiž s programom, kde hráme prakticky celý nový album.
Bejzo: Zároveň sme aj realisti, že vlastne dnes, akonáhle vyjde album, tak hneď je na všetkých fórach a serveroch...
Petko: Aj tak sa tomu nevyhneme, že to bude voľne dostupné na internete.
Ako to teda vyzerá na koncertoch, cítite to, že ľudia si tie pesničky už stihli napočúvať? Spievajú s vami nejaké refrény nových skladieb?
Bejzo: Pár ľudí už áno, ale ono to bolo naozaj tak natesno, že tie prvé dva koncerty boli v termíne len asi dva dni po zverejnení albumu. Takže tam sme ešte ani neočakávali, že si budú spievať refrény. Ale videli sme už, že niektorí otvárali ústa...
Petko: Lapali po dychu v zafajčenom klube...
Bejzo: Aha, vyzeralo to, že spievajú! (smiech)
U nás toto nie je veľmi zvykom, kapely sú skôr opatrnejšie v zaraďovaní nových skladieb do svojho koncertného programu.
Bejzo: To je práve to, o čom sme sa bavili, že je to taká dynamická doba, že ju treba aj rovnako dynamicky vnímať a reagovať.
Petko: Snažíme sa ísť na veci intuitívne, a tak sme sa aj teraz rozhodli, že urobíme koncertný program, ktorý sa bude líšiť od bežných slovenských kapiel... Na prvých dvoch koncertoch sme hrali dve hodiny dvadsať nonstop, predstavili sme celý album, prizvali sme na turné tanečníčky a vokalistku. Je to teda úplne niečo iné, ako keby na nás ľudia prišli pred mesiacom. Snažíme sa vždy prekvapiť niečím, čo ľudia ešte nevideli. Po tých dlhých rokoch na scéne je už naozaj ťažké niečím zaujať a pritiahnuť najmä mladšiu generáciu, ktorá má svoje trendy, svoje hviezdy. Pre ľudí vo veku ich rodičov je dosť ťažké ich zaujať, ale snažíme sa o to tým, že to budeme neustále meniť.
Ešte sa vrátim k téme, ako sa fanúšikovia učia texty pesničiek. Spomínali ste, že dva dni samozrejme nestačia, ale spomenul som si na náš nedávny rozhovor s Martinom Višňovským z Chiki Liki Tu-a, ktorý povedal, že im trvá 7 rokov, kým sa fanúšikovia naučia pesničku, keďže jej "hranosť" je vlastne len na koncertoch. Ako je to u vás?
Petko: To je pravda. Zarytí fanúšikovia si to naštudujú hneď, ale samozrejme, bežné publikum, ktoré sa vyskytne na koncerte a nemá doma kompletnú diskografiu kapely, tak jasné, že tí ľudia poznajú hlavne pesničky z rádií, ktoré sa im dostali do uší.
Mickey: Ale stane sa aj to, že hráme fakt že ultra hit a vidíme, že človek otvára ústa, že text nevie, ale chce vedieť. Vtedy sa tak pousmejem, ale je to super, že sa snaží aspoň kopírovať rytmiku.
Pakoviny v rádiách? Ľudia si snáď robia z calloutov srandu
Tak sme sa dostali až k populárnej téme rádií. Už dávnejšie sa vo vašich tlačovkách písalo, že bude nejaký singel z tohto nového albumu, no zatiaľ som nepostrehol, ktorá skladba to bude.
Petko: Prvým singlom bude pesnička Dáma, premiéra bude zajtra (streda) ráno v rádiu Expres, budeme tam aj naživo hrať, takže tam ju predstavíme.
(Poznámka: Už sa stalo, pozrite si vystúpenie nižšie.)
No dobre, a čo potom, budú ju aj hrať? V súčasnosti už aj zabehnutí interpreti vášho formátu majú problém sa dostať do rádií s novými pesničkami. Aké máte vy skúsenosti?
Petko: Budú to hrať jeden týždeň a potom callouty. Nikdy nie je v žiadnom rádiu žiadna garancia, že to budú hrať. My sme naozaj veľké rotácie mali veľmi dávno. Aj my sme kapela, ktorá sa už nemôže spoľahnúť na nejaké hranosti.
Bejzo: Rotácie máme len tých starých hitov...
Petko: Tie sa hrávajú doteraz, ale od roku 2005, kedy sme mali naposledy dve pesničky v Top 10 rebríčka hranosti...
Mickey: Sami nevieme, kde to viazne, že či je to naozaj na tých ľuďoch, ktorí sa zúčastňujú calloutov, Dáma sa bude hrať týždeň a potom uvidíme.
Bejzo: Ja sám za seba musím povedať, že som dva alebo trikrát bol tiež otravovaný calloutom. Keď mi telefonovali, tak som sa ešte tomu aj bránil, a som si povedal, tak keď toto má byť akože naozaj objektívne zisťovanie vkusu...
Je to taký trochu zelovocársky prístup k hudbe, lebo pustia pár sekúnd z pesničky a na základe toho ľudia rozhodujú, čo sa im páči a čo nie?
Bejzo: Hlavne ja som sa raz ani k tomu samotnému výberu pesničiek nedostal, lebo sa ma pýtali asi desať minút, akej som generácie a neviem čo, a po tých desiatich minútach, že "aké rádio počúvate viac ako trikrát do týždňa?". Tak som povedal, že Slovenský rozhlas 1, a oni, že "tak tým pádom končíme". Tak som sa hneď spýtal, "ale prečo, veď mi to pustite" a oni, že ich zaujímajú len súkromné rádiá...
Petko: Lebo oni nerobia prieskum pre Slovenský rozhlas.
Bejzo: No dobre, ale mali by ich zaujímať aj tí ostatní poslucháči, aby si ich získali. Tak ale ja im nebudem vysvetľovať marketing, podľa mňa by si mali vypočuť názor aj človeka, ktorý ich nepočúva. Ale to už je jedno.
V každom prípade je výsledok tejto politiky rádií taký, že sa tu diskutuje o nejakých zákonných kvótach na hranie slovenskej hudby...
Bejzo: Ja si ináč myslím, že mnohí ľudia si z tých calloutov robia srandu a just povedia na nejaké pakoviny, že to je parádne. Mne sa nechce veriť, že toto je naozaj to, čo ľudia chcú počúvať.
Petko: Tá diskusia o zákone je ťažká otázka, na ktorú sa nedá odpovedať jednou vetou... Možno by to pomohlo domácej muzike, že by sa tu točilo viac peňazí, ale neviem, či je správnou cestou robiť tu niečo takto násilne. Keď sme realisti a berieme, že rádiá sú nositeľmi reklám, medzi ktorými je to vyplnené nejakou hudbou, tak je jasné, že oni majú primárny záujem predávať tú reklamu a dávajú tam hudbu takú, aby pritiahla tých poslucháčov, na ktorých je tá reklama zacielená. Čiže, keď sa im dá nejaký zákon, tak si určite nájdu spôsob, ako ho obísť, alebo dokonca budú vedieť presadiť, aby nič také parlamentom neprešlo.
Bejzo: Súkromné médium má vždy tú možnosť z toho nejakým spôsobom vykorčuľovať...
Petko: Je to naozaj skôr o kultúrnej vyspelosti nášho národa a o tom, že ľudia by si tú hudbu mali sami priať, podporovať ju a dať tým rádiám najavo, že jej chcú počúvať viac. Keď to porovnáme napríklad s Chorvátmi, ktorí majú v rádiách 90% domácej hudby bez toho, aby to nariaďoval zákon, tak nám taká národná hrdosť, že "toto je naše a to nás baví", bohužiaľ chýba.
Skúsme sa ešte raz vrátiť do čias, kedy vás nikto nepoznal a Baba ryba sa stala hitom. Aké to bolo a kedy ste sa vlastne začali hudbou reálne živiť?
Bejzo: Ono to ešte potom chvíľku trvalo, kým sa značka Polemic dostala do povedomia. Baba ryba bol veľký štartér, ktorý nám otvoril dvere, ale stále ešte nikto nevedel, čo to ten Polemic je, kto sme za ľudia, ako vôbec fungujeme a čo hráme okrem tej pesničky. My sme vlastne túto skladbu nahrali ani nie pre slovenský trh, ale pre celosvetovú nemeckú kompiláciu v žánri ska. A možno aj to zapôsobilo napríklad vo vtedajšom Fun rádiu - tam sme prišli na rozhovor, a povedali sme, že máme pesničku v slovenčine, ktorá vyšla na takejto kompilácii a že ju možno poznajú skôr Austrálčania ako Slováci. Tak si to vypočuli a zistili, že tá pesnička je dobrá, že prečo ju vlastne nehrať. A bol z toho potom takýto hit, ktorý bol dva roky hraný, bez toho, aby niekto vôbec vedel, že to je nejaký Polemic. Takže my sme veľmi vďační za odvahu vtedajších ľudí v tom rádiu, že to začali hrať. A potom sa pridali aj iné médiá, ale chvíľku to trvalo, lebo sme ešte stále nemali album. Takmer tri roky to trvalo, kým sme vydali album Do SKA (1997), kde bola aj Baba ryba, a ten možno tak nejak presvedčil ľudí v médiách, že ten Polemic za niečo stojí, lebo ďalšie štyri pesničky z neho sa začali intenzívne hrávať. A potom vyšiel druhý album Yahman! (1999), kde už bola Ona je taká, ktorá už potom vyriešila všetko...
Petko: A Slnko v sieti hlavne.
Bejzo: Aj Slnko v sieti, ale s Ona je taká mám doteraz zážitok, keď som išiel z bytovky a také malé detičky ma zbadali a začali spievať refrén. Vtedy mi docvaklo, že aha, tak asi sa niečo už deje okolo kapely. A to už od Baba ryba ubehlo možno ďalších päť rokov, keď tieto skladby prelomili všetky bariéry a Polemic sa kvázi dostal na to výslnie. Boli sme z toho dosť prekvapení, na jednej strane zaskočení, no na druhej strane tým, že nám to tak dlho trvalo, tak už to s nami až tak nezakývalo. Už sme to brali s nadhľadom a povedali sme si "fu, tak aspoň konečne nejaké to uznanie".
A celý ten čas ste asi fungovali ako bežná klubová kapela, ktorá sa snaží hrať čo najviac koncertov.
Bejzo: Presne tak, normálne sme fungovali ako normálni ľudia z mäsa a kostí, a tak vlastne fungujeme aj doteraz.
Dnes sú tiež pesničky, ktoré majú hranosť, a pritom ľudia nič nevedia o tých interpretoch. Z rádia sa to nedozvedia, kvalitné televízne relácie o hudbe už prakticky vyhynuli, takže presadiť sa ako nová kapela je zrejme ešte ťažšie ako vtedy.
Mickey: Bez toho tie kapely nemajú žiadny svoj príbeh...
Bejzo: Ale ja si myslím, že mladí ľudia nie sú blbí, lebo sú slovenské kapely, ktoré som zatiaľ nepočul v žiadnom rádiu, a vidím na festivaloch, že decká tie kapely poznajú, spievajú s nimi ich pesničky. Tradičné médiá jednoducho nahrádza internet, ktorý je absolútne nezávislá záležitosť, ktorá valcuje aj telky aj rádiá. A tie už tiež pochopili, že sa musia začať prispôsobovať aj tomu vkusu ľudí, lebo najmä mladí si ho aj tak nakoniec budujú sami, nezávisle od tých médií. Súčasná mladá generácia naozaj funguje na úplne iných pesničkách ako servírujú rádiá. To je možno taký zdvihnutý prst pre tradičné médiá.
Posledné otázky sa týkajú (konečne) vášho turné. Spomínali ste tanečníčky a tesne pred turné ste informovali, že súhra s nimi na pódiu bola posledná vec, ktorú ste nacvičovali. Stihli ste to? Ako sa vám s nimi tancuje?
Bejzo: Oslovili sme dievčatá, ktoré sú profíčky, takže tam nie je problém, Vyzerá to tak, že pred koncertom, počas zvukovky, sa dohodneme, kde sa budú pohybovať. Podľa veľkosti pódia im vždy aj povieme, že na túto pesničku kľudne môžu byť aj medzi nami, samozrejme ide najmä o to, aby sa nezavadili o káble a podobne. Čo sa týka ich úlohy v programe, tak dostali pesničky, ktoré sme my chceli, aby robili, a ony si ešte do toho mohli vybrať také, ktoré ich bavia. Funguje to v pohode, je to taký nový fenomén na našich koncertoch, ale zohrávame sa.
Mohli by ste z toho natočiť nejaké video a zavesiť to na web, možno sa fanúšikovia inšpirujú a spustí sa nový tanečný fenomén nielen na vašich koncertoch ale aj na webe.
Petko: Máme podobný projekt na tento týždeň, že od stredy do soboty budú štyri koncerty, na ktorých ľudia budú môcť točiť nejaké svoje zábery a z toho budeme potom robiť klip. Na našom webe sú zavesené pokyny, že ako robiť tie zábery, aby boli použiteľné vo finálnom videu a primárnym bude asi bratislavský koncert, kde bude najviac ľudí. Čiže je to reálne, že tanečníčky budú nasnímané a objavia sa videá na internete.
V rámci nového vizuálu turné ste menili aj saká, dá sa ten vyše dvojhodinový koncert v sakách vydržať, alebo idú počas koncertu dole?
Petko: Ja to mám už nejakých 6-7 rokov, čo nonstop hrávam v celom obleku, takže je to v pohode, dá sa na to zvyknúť.
Bejzo: Tiež mám ten oblek celý čas a dá sa to.
Mickey: Ja som to mal prvýkrát a teda poviem, že... Leukoplast na bradavky si musím kúpiť. (smiech)
Petko: Ja nie som až taký vzrušivý, takže v pohode.
Super, tak máme zábavný záver rozhovoru, ak ho niekto dočíta. Ďakujem!
Autor: Patrik Marflák
Foto: Táňa Hojčová
Súvisiaci interpreti: Polemic
