Na scéne je už takmer dekádu a nebyť jej vlastného impulzu, o začiatky v súťaži Slovensko hľadá Superstar by sme v rozhovore ani nezabŕdli. Je totiž zaujímavá najmä všetkým tým, čo prišlo až po nej, vrátane najnovšieho albumu Amulet. Speváčka Zdenka Predná.
Bolo to možno aj tým, že tie prvé tri albumy vyšli pod vydavateľstvom, čiže dalo by sa povedať, že som k tomu bola nútená. Pri tomto albume som mala v podstate voľnú ruku, čo mne osobne veľmi pomohlo v tom, že som sa nejako extrémne nestresovala a tie pesničky neboli robené na kolene zo dňa na deň. Nevravím, že tie predtým boli, ale mala som na ne určite menej času. S týmto albumom sme mali čas totálne sa vyhrať a niektoré pesničky sme aj päťkrát prerábali, niektoré sme dali preč, potom sme ich dali späť, potom zase preč. Čiže som mala čas špekulovať a som rada, že to bolo takto. Bola som v takej pohode a aj čo sa týka ostatných vecí okolo albumu, že som si do toho "kecala" asi najviac, ako sa len dalo. Je to tak, ako som to chcela ja.
Vyjadrila si sa, že ide o tvoj najlepší a najdokončenejší album. Čo to znamená pre charakteristiku tých ostatných?
To je ťažko povedať. Na každom albume človek s odstupom času niečo nájde. Ten ďalší, čo bude, bude ešte lepší, to je samozrejmé. Vyvíjam sa, už teraz robím nové veci, ktoré sú možno ešte lepšie. To je všetko vývoj, všetko je to o konkrétnom období a človek sa snaží v tom konkrétnom období spraviť pre to maximum. Ja tiež zisťujem nové veci, spoznávam ľudí, zbieram nejaké tie skúsenosti a snažím sa to robiť tak, aby som z toho hlavne ja mala dobrý pocit. Aby som s tým bola spokojná. Teraz som nebola nikým tlačená, že musí tam byť neviem koľko singlov a musia byť komerčné, čiže som si to spravila po svojom. Oslovila som ľudí, ktorých som osloviť chcela a tento album je oproti tým predošlým, na ktorých som nemala skoro žiadnych hostí, úplný opak. V podstate skoro v každej skladbe je nejaký hosť a sú to všetko ľudia, ktorých mám rada a s ktorými spolupracujem už dlhšie.
Prečo bola ako prvý singel vybratá práve jediná anglická skladba na albume (Walk In My Shoes) s Vojtom Dykom?
To nebol asi tak celkom singel, skôr predzvesť albumu, trošku rozraziť to dlhé prázdno, počas ktorého som zámerne nič nepúšťala von. A s Vojtom som si chcela zaspievať a basta. Ja som si ho tak vytipovala, lebo na túto pesničku sa mi najviac hodil. Vedela som, že to bude ťažké, lebo má strašne málo času a veľa ľudí sa ma doteraz pýta, že ako sa ti toto podarilo, nám nedvíha, žiadne rozhovory nedáva, toto je nemožné... Ja som ho vyslovene uhnala, ale tým sa to vydanie aj oddialilo o pol roka. No pre taký svoj pocit som to spravila a som rada.
Vojta vraj nahral svoj part za pol hodinu... Vzala si si od neho ako od veľkého profesionála niečo, inšpiroval ťa?
Nahral to veľmi rýchlo. Prišiel, šup šup a bolo to. Priznám sa, mne to trvalo dlhšie. Aj kvôli angličtine som chcela, aby to bolo dobré, aby tam nebola nejaká hatlanina, snažila som sa dať ľuďom čo najmenšie možnosti na kritizovanie. Mám radšej slovenčinu, to je jasné, ale táto pesnička si prosto vyžadovala angličtinu a myslím si, že sa do nej hodí. A musím povedať, že Vojto je veľmi zaujímavý týpek. Pôsobí veľmi skromne. Na mňa spravil silný dojem, keď sme s ním mali prvé stretnutie. V Istropolise mal práve koncert s B-Side Bandom a my sme sa čudovali, že prečo to tam robí, bohvie, či tam vôbec prídu nejakí ľudia? A on taký skromný, prišiel v deravom svetríku, rozprával sa tam s nami, a potom večer, keď sme prišli na koncert, tak bolo totálne natrieskané, plné a veľmi ma presvedčil aj svojím vystupovaním a všetkým. Je to osobnosť, určite. Má šarm a ostáva napriek tomu skromný a pokorný. I keď iba do istej miery, lebo jasné, že sa nemôže nechať rozvalcovať.
Počas svojej kariéry si spolupracovala už s mnohými hudobníkmi, spevákmi. Pohybovala si sa vo viacerých žánroch, participovala na rapových songoch, poprockových, tanečných... Kam by si samu seba žánrovo zaradila?
Ja sa žánrovo nesnažím zaraďovať, nemám to rada. Veľa ľudí sa ma pýta, že aký štýl sú tie tvoje pesničky? Tak im vravím, vypočujte si to a zistíte. Na tomto albume je viacero štýlov. Jeden pán to nazval new wave. Smiala som sa na tom, ale veľmi sa mi to páči. Ľudia, ktorí si už CD napočúvali, hovoria, že je to veľmi rôznorodé, až jazzovejšie, filmové, je tam aj rap, aj gitarovky... Som v tomto taká, že ma nebaví robiť jeden smer, nenapĺňa ma to, potrebujem vyskúšať všetko. Cítim sa byť univerzálna, nemám žiaden problém s robením viacerých štýlov, práve naopak. Ak niekto chce, nech si to zaradí, že je to napríklad pop alebo čo... Neviem, či to je pop, lebo nie je to až také komerčné. Niekam to smeruje. Príde mi to tak na hrane. Neviem, aký pocit z toho budú mať ľudia, ale ja som sa snažila, aby to bolo najlepšie a aby to najviac reflektovalo mňa. Sú tam moje pocity, ktoré som sa snažila pretaviť do pesničiek a hádam bude niekto, kto ich tam nájde a pochopí.
Skladba a aj názov albumu Amulet je akýmsi odkazom na tvoju rodnú a milovanú Štiavnicu. V čom je taká špeciálna, že práve ona musela predstavovať zosobnenie tohto slova?
Je to v podstate o tom, že celý koncept albumu má byť taký osobný. Mnohé tie pesničky sú osobné a amulet je niečo, s čím sa má človek cítiť príjemne, čo mu má dodávať sebadôveru. Mňa Štiavnica vracia späť k tomu, aby som bola pri zemi. Tam som doma, nie som tam žiadna hviezda, cítim sa byť normálna baba, čo mi strašne vyhovuje a veľa mi to dáva. Stále ma to tam ťahá, stretáva sa tam aj veľa umelcov a ľudí, ktorých by som inde nestretla. Ja som sa mala kvôli niektorým veciam narodiť tam, aby som to potom dávala zas ďalej. Preto tá Štiavnica, preto ten amulet...
Sú miesta, ktoré na teba vplývajú svojou energiou natoľko, že sa ti tam tvorí najlepšie? Ak áno, ktoré?
Ono je to v podstate jedno. Viem sa prispôsobiť. Keď to na človeka príde, keď ho kopne múza, tak je jedno, kde je. Ja mám najväčší pocit pokoja a harmónie práve v tej Štiavnici, tam sa mi najlepšie tvorí hudobne. Čo sa týka textov, tak to je jedno. Ale ak mám mať určitý pokoj napríklad pri vymýšľaní melodických liniek, tak je to práve doma.
Musíš byť pri tvorbe hudby prípadne pri koncertovaní nejako špeciálne naladená?
To je dobrá otázka. Vždy mám inú náladu. Je fajn, keď som dobre naladená. Ale stáva sa, že niekedy sú horšie dni, inokedy lepšie. Treba sa nad tie zlé povzniesť. Ja už keď prídem na pódium a počujem pesničku, tak už je všetko zase dobre, som späť a je to fajn. No iste, že sú dni, keď mi nie je dobre napríklad fyzicky kvôli problémom s tlakom, ale dám si štyri kávy a potom lietam po pódiu. Mala by som byť v pohode, aby som vedela podať výkon. Do istej miery sa to dá ovplyvniť, ale nie úplne.
Čo sa týka koncertov, chystáš niečo na podporu albumu? Nejaké turné?
Zatiaľ chystám to, že nacvičujeme s chalanmi z kapely nové veci. Z albumu už hrávame asi tri pesničky, song Dýcham hrávame už rok, takže to máme už celkom dobre nacvičené a s ďalšími čoskoro začneme. Myslím, že do konca roka sa budeme venovať najmä promovaniu albumu, budeme pripravovať krst a cvičiť naň, chceme spraviť nejaký špeciálny program. To turné bude skôr asi až na budúci rok.
Každý spevák by mal tvoriť aj sám, inak nevydrží dlho
Na Amulete sa nachádzajú aj piesne z pera iných autorov - Erik Horák, Jana Kirschner... Ako ste sa dali dokopy?
Keď som sa s Janou bavila, tak mi vravela, že má nejaké vecičky, ktoré jej je ľúto nechať len tak v šuplíku. Niektoré mi poslala, vybrala som si pesničku Kam ma nesie, tá sa mi veľmi páčila. Dala mi ju v úplne inej forme, ako je na albume. Potom sme sa stretli, bola som u nej doma, tam to Eddie hral na klavíri, ona spievala, ja som si to nahrala a poslala chalanom z LittleBeat. Oni to zaranžovali do tej podoby, v akej to je a myslím, že sa im to veľmi podarilo. Je to taká veselá vec, také "kirschnerovské", ale veľmi sa z toho teším. A čo sa týka Lososa (Erika Horáka, pozn. red.), tak s ním som robila už predtým, mne sa páčil vlastne aj Noisecut, aj tie veci, ktoré robí Zlokot. Tak som ho poprosila, nech mi spraví nejaké piesne, z toho sme vybrali dve. Takisto aj s Ideom spolupracujeme už dlhšie a veľmi sme si sadli. Robila som veci aj na jeho album, aj pre projekt BoyBand. Je to pestré a mňa to takto baví.
Spoločne takto zdieľate tvorbu a vypomáhate si. Vedela by si aj ty ponúknuť svoju pieseň, písať aj pre niekoho iného?
Akurát včera som dostala takúto otázku a odpovedala som na ňu, že nie, že si šetrím texty pre seba. Ale v konečnom dôsledku nemám problém sa stotožniť s niekým iným, robím to často, niektoré moje veci nie sú úplne o mne, ale zároveň veľa vecí aj je. Nechcem dávať vedieť najavo, ktoré veci sú o mne, ktoré nie sú, čiže je to pomiešané, ale viem sa veľmi dobre vcítiť do druhých a myslím si, že by mi to nerobilo vôbec problém. Skôr tam ide o to, že do všetkého, čo napíšem, sa snažím dávať svoje myšlienky a pocity, a tým pádom mám pocit, že by som to mala spievať ja. Myslím si, že každý spevák by si mal robiť tieto veci. A to, že to niektorí nevedia, to mi príde zvláštne.
Aký je tvoj názor na speváčky/spevákov, ktorí hudobne netvoria, piesne len interpretujú? Sú to vôbec hudobníci? O čom je ich prínos tejto scéne?
To je ťažko povedať. Veď aj Müllerovi skladal hudbu Jaro Filip a Ursinymu písal texty Štrpka... A pre mňa je ich tvorba veľká vec. Asi záleží na tom, kto tie texty či hudbu píše a komu.
Nešlo však o výlučný prípad, oni sami predsa tvorili tiež.
To áno. Zrejme sa ani nebavíme o umelcoch tohto formátu, to sa neodvážim porovnávať s dnešným trendom. Neviem, podľa mňa také niečo nevydrží dlho, mňa také veci vôbec nelákajú počúvať. Možno chcú tí ľudia byť len interpreti, spievať. Senzus! (smiech). Ale neodsudzujem to, ja to hlavne nepočúvam, je mi to jedno. Každý nech si robí, čo chce, čo ho robí šťastným a mňa robí šťastnou práve toto, čo robím. Hudba ma musí zaujať, musím vidieť, že ten človek sa snaží a robí si to sám. Vtedy viem uznať, že áno, dobre. Ale keď vidím, že má okolo seba tím... Napríklad ako ja som mala na začiatku, všetci všetko robili za mňa, tak som sa aj cítila blbo, ale od začiatku mám všetky texty svoje. No nemá každý ten dar. Ja mám k literatúre blízko od začiatku. A predovšetkým potrebujem zo seba dostávať niektoré veci, takže to robiť musím.
Je pre teba hudba každodennou záležitosťou alebo občas potrebuješ pauzu a venovať sa iným veciam?
Každodenná, samozrejme. Ráno vstanem a hneď niečo púšťam, bez toho si to neviem predstaviť. V aute mám cédéčka, málokedy počúvam rádio, keď tak, len Devín alebo Rádio Slovensko. Na Devíne síce bývajú vážne veci, keď sú tam opery, tak to je niekedy depka, ale jazzové veci sú tam super. No ja mám rada aj hovorené slovo, keď sa rozoberá nejaká téma. To tie novodobé rádia už až tak nerobia. Inak toto tam radšej nedávaj, lebo ma nebudú nikde hrať (smiech).
Živí ťa hudba?
Áno. Robím iba to. Dá sa to. Ako kedy, niekedy je to lepšie, niekedy horšie, ale už to robím desať rokov. Ďakujem pánu Bohu, že nemusím zatiaľ riešiť nič iné. Nemám zadné vrátka, robím toto a nerozmýšľam nad ničím. A mám frajera, keď tak ma bude živiť on (smiech).
Zdroj: Katarína BellováÚspech je to, že ešte stále som
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v tejto branži?
Už len to, že stále som, tak to je dosť úspech. Lebo veľa ľudí, čo vyšli z nejakých takýchto súťaží typu SuperStar, tak im nedávali dlhú životnosť. A priznám sa, že ja som to tiež nebrala nejako vážne a tiež som nevedela, čo sa bude diať potom. Prešlo desať rokov a v podstate stále žijem z tej hudby, baví ma to a hrávame, máme koncerty... Mám pocit, že ľudia na mňa reagujú celkom pozitívne, čo som rada.
Možno by bolo horšie, keby si vyhrala.
Určite, boli by to veľké nároky a tlak. A tým, že nikto odo mňa nič nečakal, tak som mala voľnú ruku, bola som vo výhode. Spravila som album medzi poslednými z tej desiatky a vyšlo to veľmi dobre.
Väčšina ťa považuje za najúspešnejšiu "superstaristku" z prvej série.
Čo sa týka singlov a hranosti a cien, tak asi áno. Ale napríklad Katka (Koščová, pozn. red.) si robí to, čo chce, robí si hudbu, ktorá ju baví, veľa koncertuje a veľmi sa mi páči, ako to robí. Každý nech robí to, čo cíti. Ju tiež tlačili do takej popovej pózy, to jej vôbec nešlo a necítila sa v tom šťastná.
Na druhej strane, bez výhry by asi nerobila ani to, čo robí teraz.
To je pravda. Bolo by to určite ťažšie, ale tiež je ťažké niečo dosiahnuť aj s tou nálepkou, lebo niektorí ľudia sú v tomto smere stále zakomplexovaní. Ja sa na to tiež teraz pozerám tak, že asi by som nešla do spolupráce so "superstaristami", akoby som tam ani sama nebola. No osobne sa za to nehanbím, veď mne to takisto dalo veľa. Bez toho by som nebola. Neviem, možno áno, ale skôr asi nie. Je to ťažké bez medializácie, bez toho, aby človek poznal ľudí. No v dnešnej dobe je to aj tak, že alternatívne kapely, ktoré existujú, nemajú problém na tej svojej scéne preraziť. Vidím, že vzniká veľa nových kapiel a keď je to kvalitné, tak sa to dá. Ale keď napríklad niekto chce, aby bol hraný v rádiu, tak čo má spraviť? Nemá ako, neviem, ako sa to robí, či má niekto na to nejaký návod.
Tak ako si sa tam dostala ty?
V podstate cez single. Keď sa to dramaturgom hodí, tak to hrajú, keď nie, tak to nehrajú. Potom robia tie callouty a buď sa to ľuďom páči, alebo nepáči. Ale tiež neviem, ako sa to robí. Podľa mňa trvá dlho, kým sa pesnička dostane medzi ľudí a určite veľa dobrých vecí sa medzi ľudí ani nedostane, lebo nemajú šancu. Veľa kvalitnej hudby, čo poznám, patrí skôr k undergroundu, teda je to tak chápané, čo je veľká škoda. Veď ľuďom by možno pomohlo počuť inú hudbu a inak by sa pozerali na pesničky kolotočového typu. Je to začarovaný kruh.
Čerstvou novinkou na slovenskej scéne je zrušenie Slávika. Ako sa k tomu staviaš?
Neviem, na jednej strane mi je to jedno a na druhej strane, ak to ľudí nezaujíma, tak načo to zbytočne živiť. Je mi však ľúto, že slovenskí umelci nemajú kde prezentovať svoju novú tvorbu. Čo sa týka konceptu a atmosféry, stokrát príjemnejšie som sa cítila na odovzdávaní cien Radio_Head Awards. Ale tým nechcem nikoho zhadzovať, boli aj pekné momenty, veľmi rada som si napríklad zaspievala s Richardom Müllerom alebo so Zlatými Husľami.
Album Amulet je možné zakúpiť na stránke iPark.sk alebo v digitálnej verzii prostredníctvom služby BeatBan.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Katarína Bellová
Súvisiaci interpreti: Zdenka Predná
