Ostatné mesiace boli pre kapelu IMT Smile hektické - vydali live album, spevník pre fanúšikov a v čase nášho rozhovoru ešte stále prebiehalo turné s kapelou Desmod. O tom všetkom porozprával Ivan Tásler pre Hudba.sk a neopomenul ani kauzu vianočného koncertu v Inchebe, klamstvá na popovej scéne či názor na Peter Bič Project.
Zatiaľ sme s tým začali, tak neviem, či sa dá hodnotiť po nejakom týždni. Skôr je naša predstava taká, aby sa to dostalo k čo najviac ľuďom a aby o tom vedeli, že majú možnosť si piesne IMT Smile zahrať nielen tak z počutia, nejaké akordy z internetu, ale že je tu oficiálny spevník vydaný z našej strany.
Predáva sa za 20 eur. Vraveli ste, že je to kvôli dopytu fanúšikov, ale nie je to dnes už skôr tak, že by ľudia chceli všetko zadarmo? Ako napríklad že IMT Smile zverejní niekde na internete všetky akordy a noty?
Možno si to niektorí tak predstavovali. Všetko má byť zadarmo? Asi to tak v živote nejde. Niekto si možno dá námahu, že si to kúpi a dá to na internet, ale s tým nič neurobím. V tomto momentálnom právnom systéme sa to ani riešiť nedá. Je to normálne, keď kapela robí nejaké produkty a predáva ich.
Máte niekedy ako kapela sami problém spomenúť si, ako sa čo hrá? Napríklad pesničky, ktoré ste už dlho nehrali...
U nás je to dosť bežné, že zahráme spontánne aj niečo, čo vôbec nie je nacvičené a nebolo to v pláne. Tým pádom nastanú rôzne spontánne záležitosti, od toho, že zabudnem text, to je to najjednoduchšie, alebo že zahrám iný akord, to sa pokojne môže stať. Ale v zásade to mám rád na hudbe, život tej hudby, že si niekedy s nami robí, čo chce. To je na hudbe krásne, že chyba môže mať svoje čaro a nikto ju ako chybu nevníma. Bežný poslucháč ani netuší, že nejaká nastala. Často to vieme len my interne, že sa niečo stalo. Hlavné je, že v IMT Smile sme muzikanti, pre ktorých hranie nie je stresom. My robíme tento náš džob veľmi prirodzene, je to v nás, nepotrebujeme na to špeciálnu prípravu. Pre nás je hranie jedno veľké uvoľnenie. Prirovnám to k super uvoľnenému žúru, kde sa robí hocičo. To je naše hranie.
Je aj toto jedna z tých stále príťažlivých vecí na muzikantskej kariére po toľkých rokoch hrania?
Preto to robím. Iný dôvod nie je. I keď aj finančný je veľmi zaujímavý, samozrejme, ale len pre ten by som to asi nerobil. Keby ma to nerajcovalo stáť na pódiu a mať z toho zážitok, byť s muzikantmi a vytvárať niečo spontánne, tak by som v tom asi nebol.
Zdroj: Marko ErdMomentálne ste na turné s Desmodom. Čí to bol nápad znova sa po rokoch spojiť?
Bol to spoločný nápad manažérov skupín a agentúry Duna urobiť takúto šnúru a zopakovať niečo, čo sme robili pred ôsmimi rokmi. Je to úplne bežné všade vo svete a nič iné na tom netreba riešiť. Hráme spolu, lebo spolu vychádzame, nemusíme na seba zazerať, lebo sa navzájom neohovárame. Medzi nami je absolútna pohoda, neriešime, kto je prvý alebo druhý, kto je viac slávny, menej slávny. Je to šnúra dvoch suverénnych kapiel, trošku odlišných, ale v niečom aj podobných.
Je to výnimka, že sú medzi vami takéto dobré vzťahy? Teda je všeobecne na scéne skôr tá rivalita?
Je to skôr výnimka. Spoločná šnúra je fajn, páči sa mi to, ale teraz, keď nad tým začnem premýšľať, s kým ešte by sme mohli na šnúru ísť, tak mi žiadne meno nenapadá.
Nemáte blízke vzťahy s inými kapelami?
Niekedy sú tie vzťahy lepšie, niekedy sú horšie, ale často tam cítim niečo iné ako priame vzťahy. Skôr ide o nejakú smiešnu rivalitu na tomto území, delenie sa o smiešny úspech, ktorý v podstate ani nie je úspechom, je to len nejaká chvíľková záležitosť. Týka sa to nás všetkých. Niekedy mi to príde naozaj až smiešne táto zbytočná rivalita na Slovensku, v krajine, ktorá je menšia, ktorá nehýbe svetom a tvárime sa tu, akoby to tak bolo.
V čom je chyba?
To je asi ťažké teraz takto rozanalyzovať. Chýb je určite viac, nie len jedna. Možno aj vo mne čiastočne v niektorých veciach. Ale v zásade si myslím, a to sa netýka len hudby, že by bolo milé si dopriať jeden druhému, brať to za samozrejmú vec a potešiť sa z neho. To keby sme začali budovať, tak by sa asi mnohé veci zmenili. Tešili by sme sa z toho, že niekto napísal peknú pesničku, že sa mu to naozaj podarilo. U nás je skôr tendencia ľudí zavádzať všelijakými klamlivými informáciami. Pritom stačí sledovať reálne úspechy, ktoré by sa dali merať, napríklad koncerty. Keď ho interpret zorganizuje a príde naň 55 ľudí v hlavnom meste, s tým, že mal kampaň v najpočúvanejšom rádiu, že mal vylepené plagáty a hovorí o úspechoch, že je slávny tam a tam, tak svojím spôsobom zavádza a klame. A rôzne prehnané medializácie interpretov, ktoré nenapomáhajú hudobnej brandži. Ľudia, ktorí sa prezentujú a hovoria o všeličom možnom, ale vlastne nikto nevie, akú hudbu robia, ľudia, ktorých vidíme na udeľovaní cien ako nominovaných, ale nepoznáme od nich jednu pieseň. A aj keď poznáme, tak ani tú nenapísali oni.
Je to taká zvláštna motanica v hudobnej brandži, že tí, ktorým sa naozaj darí, o nich vedia len fanúšikovia, ktorí na nich chodia. Napríklad kto vie, že Horkýže Slíže majú možno aj 300 koncertov ročne a v Prahe na nich chodí niekoľko tisíc ľudí? To je reálne kapela, ktorá nesedí doma, ale robí svoj džob. A pritom nie som fanúšik Horkýže Slíže. Ale málokde som videl, že by niekto o nich hovoril ako o slávnej kapele. Skôr niekedy stretneš ľudí a pýtajú sa – oni ešte hrajú? To sa mi často stáva aj v súvislosti s IMT Smile, že kapela, ktorá má v Steel Aréne a v Inchebe vypredané, dostane otázku: Vy ešte fungujete, ešte hráte? A v čom je problém? Trošku aj v tom, že o tých reálnych úspechoch chce málokto povedať, napísať.
Nesúdim novinárov, tí majú svoje príkazy, šéfov, ale aj všeobecne, ľudia by mohli viac sharovať, že niekto bol na niečom dobrom a pochváliť, dať vedieť. Nie je to také bežné a preto, keď sa to deje, napríklad aj na našich koncertoch, že ľudia povedia ako sa im to páčilo, je to pre mňa veľká zodpovednosť voči tým ľuďom. Vytvorili sme si akúsi komunitu ľudí, kde si rozumieme a vieme, prečo tam sme, aj keď sa o tom možno nepíše. Proste uvoľnenie z umenia, radosť z bežných vecí, z piesní, tanca, pohybu. To je to, čo my v IMT Smile robíme, niečo, čo vychádza z našich sŕdc. Je to citová záležitosť a to robí s ľuďmi divy.
Teda reálna hudba, nie mediálna bublina.
Reálna hudba, 20 rokov roboty, ktoré máme za sebou, každý rok koncerty a žiadne výmysly, žiadne nafúknuté a prikrášlené rozprávanie. Mnohokrát som mohol zaklamať, že niečo bolo väčšie a podobne, ale nedalo mi to, aby som sa pýšil klamstvami alebo vymyslenými vecami.
Fanúšikov nemôžeme sklamať, nemôžeme si to dovoliť
Aký je tvoj názor na aktuálnu slovenskú popovú scénu?
Je tu veľa zaujímavých pokusov, ale myslím si, že je viac túžby po niečom inom, ako po tvorení kvalitnej hudby. Viac túžby po sláve, po rýchlo zarobených peniazoch, po výhodách z toho prameniacich. A menej túžby po hudbe, ale česť výnimkám. Niektoré veci ma zaujali, ale nebudem konkretizovať, lebo vždy sa to proti mne obráti, takže tentokrát budem opatrný. Hocičo zaujímavé je aj na rockovej scéne, aj na hip-hopovej, aj R&B. Všetci sa snažíme robiť viac a lepšie, hovorím o tých výnimkách, o tých, čo to myslíme vážne. Myslím si, že scéna nie je v zlom stave, práve naopak.
Je dnes ešte priestor na to, aby na scéne mohlo vzniknúť niečo také trvácne ako napríklad vaša kapela?
Všetci na ňu čakáme. Každý vydavateľ, každý promotér, všetci čakajú, kedy príde kapela nie ako IMT Smile, ale nová bomba, nová kapela, ktorá všetkých, vrátane nás, odsunie do inej roviny. Niečo, čo bude hot. Podľa mňa na tej popovej scéne sa ešte neobjavil umelec, ktorý by zaujal nejakou generačnou výpoveďou, ktorý by schytil celú generáciu.
Začiatok turné v Olomouci a Zlíne ste kvôli chorobe neodohrali, v Čechách ho však ukončíte. Kedysi si sa vyjadril, že sa vám u našich susedov nepodarilo preraziť - s akými očakávaniami tam idete hrať teraz?
Tie prvé dva koncerty v Ostrave a Brne sú klubové záležitosti, takže tie budú asi plné a Desmod tam má celkom slušnú základňu fanúšikov, hrávajú v tých mestách, v kluboch. A čo sa týka Prahy, tam hráme každý rok, to býva vždy slušne zaplnené, ale je to vždy koncert pre Slovákov žijúcich v Prahe... (smiech), takže to je náš úspech v Čechách, ktorý máme už niekoľko rokov. Proste vypredať Prahu, keď sa tam celý slovenský národ zíde na tento večer. Ten náš neúspech v Čechách súvisí aj s tým, že sme, žiaľbohu, nikdy pre to veľa nerobili. Nerobili sme tie povinné jazdy ako No Name, Desmod, že odohrali kluby a ťažké hrania na festivaloch o druhej až štvrtej poobede. My sme už z tejto pozície na Slovensku do toho nedokázali opäť ísť. A aj keď boli rôzne pokusy, nejakým spôsobom sme ich nedokázali udržať a pracovať na tom, aby sa v Čechách o nás vedelo viac. Takže teraz sme túto ponuku s Desmodom zobrali ako parádny výlet.
Čo bude po turné? Pred pár týždňami vám vyšiel live album. Kedy sa však fanúšikovia môžu tešiť na novú štúdiovú nahrávku?
Mal byť tento rok, ale neviem, či bude. Nejaké piesne sú, nejaké demá... Skôr sa rozmýšľa o tom, či to príde tento rok, alebo až budúci, plus ďalšie úvahy, ktoré sú v hre. Nechcem to riešiť tak, že poviem konkrétny termín, kedy vyjde nová doska, myslím si, že sme urobili už veľa piesní, každý rok sme vydávali albumy, tak možno dáme ľuďom aj trošku oddych od toho celého. Aj nám. Keď to vyjde budúci rok, nebudem sa vôbec hnevať. Určite by sme nechceli prísť s platňou, ktorá bude nejaká slabšia. Musí to byť top. Fanúšikov nemôžeme sklamať, nemôžeme si to dovoliť.
Poďme k predvianočným koncertom, ktoré sa vám v Steel aréne a Inchebe podarilo úplne vypredať. To je v daných priestoroch niekedy problém aj pre zahraničných interpretov. O čom to podľa teba svedčí?
Svedčí to o mnohých veciach. S mojím bratom sme si vymysleli, že urobíme veľké koncerty aj napriek tomu, že sme na ne nemali podporu sponzorov. Povedali sme si: poďme do toho, ukážme, že tá kapela má fanúšikov, že to nie je kapela na vedľajšej koľaji. Ani náhodou to tak nie je, my sme to tak cítili a aj sme to potvrdili. Samozrejme, tie koncerty mali svoje chybičky krásy, možno až tak veľa ľudí sme nečakali, keď tak nad tým premýšľam. Tie posledné dni pred bratislavským koncertom boli úplne šialené, ten záujem o lístky, ktoré už neboli, ktoré sme reálne nemali, už sa to nedalo. To nás veľmi prekvapilo. A určite jeden z dôvodov je aj ten, že táto kapela to nerobí prvý rok a to, čo sme dosiahli, sme budovali roky. Roky hráme, fungujeme, produkujeme piesne, albumy. To ľudia cítia, že to nie je len nejaký „odrb“. Je to kapela, ktorá má históriu. A tí, ktorí na IMT Smile idú, vedia, čo dostanú. Vedia, že dostanú energiu, ktorú nie je vidno až tak často u tých ostatných slovenských kapiel.
Bol to veľký úspech, ale rezonovali tam aj isté problémy, predovšetkým ten, že sa desiatky ľudí, ktorí si zakúpili lístok, nemohli dostať dnu. Ako to bolo s tou organizáciou?
Nastali tam viaceré problémy. Neviem, či mám chuť o všetkých hovoriť, ale nebolo nám dovolené otvoriť všetky vchody, ktoré mali byť. Nastali problémy aj so zmenšením priestoru pre ľudí kvôli scéne a kamerovej technike, ktorá tam bola. To sa tiež menilo v posledný deň. Veci, ktoré sme celkom nepredpokladali. Nejaké vstupenky sa dávajú reklamným partnerom, známym a veľakrát sa stalo, že keď sme darovali nejaké lístky, mnohí aj tak neprišli. A teraz prišli všetci! Po minulé roky sme rozdávali lístky a zostali prázdne miesta. Veľa vecí, ktoré platili roky, zrazu v ten deň neplatili. Boli nejakí ľudia, ktorí chceli vrátiť vstupné, mám pocit, že tým sme to aj vrátili.
Proste je mi to ľúto. Ľudia si možno myslia, že mi je to jedno, ale nie je, ja som to ešte v ten večer riešil a mne osobne to pokazilo trošku dojem z toho koncertu. Ja sa ospravedlňujem tým ľuďom, ktorí utrpeli, ktorí prišli a, žiaľbohu, to bolo tak preplnené, že sa nemohli dostať dnu a nemohli mať pohodlný koncert. Berieme to na svoju hlavu. Ale tým chcem povedať, že aj to je dôvod, prečo nás to naozaj šokovalo, to nečakal nikto z organizátorov, ľudí, čo nás poznajú roky. Keď sme im dva mesiace pred koncertom hovorili, že robíme koncert v Bratislave, tak sa pýtali – Hej? A máte už 1500 lístkov predaných? Tí ľudia nám skôr neverili ako verili. Dopadlo to výborne, síce s chybami, ale poučili sme sa. Vieme, že už sa nikdy nič také nebude opakovať, to už by sme si nikdy nedovolili.
Plánujete ešte niečo podobné organizovať vo svojej réžii?
To bolo také prechodné obdobie. Pôvodne sme to ani nemali robiť sami, pôvodne to mal robiť niekto iný, ale takto to dopadlo. Čiže buď by tie koncerty neboli, alebo by sme si ich spravili sami. Ale tento rok je IMT Smile v trošku inej situácii, môžem tak neoficiálne povedať, že máme predbežnú dohodu s istou agentúrou, s ktorou chceme začať spolupracovať. S agentúrou, ktorá je renomovaná, ktorá má za sebou organizovanie svetových koncertov v Bratislave, takže sa na tú spoluprácu tešíme. Zatiaľ nie sme oficiálne dohodnutí, preto nebudem hovoriť meno tej agentúry, ale jeden z dôvodov spolupráce bol aj ten bratislavský koncert, že toto už nemôžeme dopustiť, my sme hlavne muzikanti, my musíme hrať a nechajme organizovanie ľuďom, ktorí to vedia robiť lepšie a majú čas sa na to plne sústrediť. Verím tomu, že sme si vybrali dobre a nič také sa už nebude opakovať.
Sú piesne, ktoré môžu mať aj zlý text a sú dobré
Na koncerty ste si pozvali aj hostí, v podstate ste dali dokopy bývalých členov IMT Smile...
To bola taká idea, že opäť zahrajú starí kolegovia, Peťo Bič a Kaťa Knechtová. Zavolali sme si a zahrali si spolu. Ja mám pre nich vždy slabosť, aj pre Bička, aj pre Kaťu. Sú to ľudia, ktorí s IMT Smile začínali. V poslednej dobe som počul všelijaké šumy, že by som mal mať niečo proti Bičkovi, ale ani náhodou. Mám ho rád, či hrá alebo nehrá, je to pre mňa vždy jeden z členov IMT Smile, môj dlhoročný kamarát. Nie vždy musíme mať rovnaký hudobný vkus, nie vždy musíme mať rovnaký názor na veci, ale od toho sú kamaráti, aby si tie veci povedali, aby nezostali ticho a priblblo sa neusmievali. Ja som taký typ kamaráta.
Takisto aj Kaťu – vždy ju budem mať veľmi rád, je to baba, ktorá začínala v IMT Smile, s ktorou sme niečo rozbehli. A obdivujem ju za to, akú veľkú cestu urobila. Ja som ju spoznal ako 14-ročné dievča, ktoré ani nerozmýšľalo, že by niekedy spievalo a teraz je z nej vážna speváčka. Z toho sa veľmi teším. Nechcem to vnímať ako môj úspech, že ja som ju našiel, to nie. Ale teším sa z toho, že takú kariéru urobila. Je to zlaté dievča, šikovné, skromné. Takisto aj Peter Bič. Každý si ideme za svojím snom, za svojimi cieľmi.
Keď Peter odchádzal v roku 2012 z kapely, udialo sa to tak nejako potichu. Bolo to, predpokladám, kvôli jeho novej kapele.
Potichu a prirodzene. V tej dobe už bol pol roka v kapele druhý gitarista, takže hrali dvaja súbežne. Vzniklo to tak veľmi džentlmensky a elegantne.
Aký máš na Peter Bič Project názor?
Filozoficky nie moc dobrý. A hudobne – sú tam piesne, ktoré sa mi páčia. Sledujem, ako sa im darí. Peťo mi tú dosku pustil v aute ešte pred vydaním. Počúvali sme každý jeden track, rapoval predo mnou pasáže... Môj hudobný vkus je však trošku niekde inde, ja nie som až tak elektronicky zameraný. Ale to neznamená, že by som ho teraz išiel zhadzovať. Skôr, ako som vravel o tom kamarátstve, niekedy je na kamarátoch, aby si povedali veci, ktoré si majú povedať. To je možno na nejaké také vysvetlenie k mojím poznámkam, ktoré som mal v istých médiách na tému Peter Bič Project.
Čo musí mať pieseň, aby ťa zaujala?
Dušu, srdce. A niekedy aj dobrý text. Ale niekedy byť nemusí, sú piesne, ktoré môžu mať aj zlý text a sú dobré. Vlado Krausz sa teraz poteší... (smiech).
Piesne a albumy produkuješ aj iným interpretom. Koľko času tomu vlastne venuješ a ako to stíhaš skĺbiť s vlastnou kapelou?
Teraz neprodukujem nič, už dlhšie som nič pre iných hudobníkov nerobil. Včera mi volal mladík z jednej amatérskej kapely, či by sme ich nenahrali. Ale vždy to je o nejakej sympatii, uvidíme, ako to dopadne. Ja produkujem tak veľmi nárazovo, keď ma niečo dostane, keď ma niekto osloví. Hlavne teraz by sme chceli urobiť naše piesne. Neviem, či mám teraz nejakú inú prioritu. Chceme točiť v štúdiu, ktoré bude mať dobrú atmosféru. Bolo by fajn, keby sme tam išli systémom ako na výlet, vrátiť sa k tomu, ako sme to nahrávali kedysi – prvú, druhú, tretiu dosku. Že sme sa zobrali na nejaký týždeň, boli sme na hoteli... Opäť by som to chcel vrátiť na taký starý spôsob nahrávania. Bez mobilov, bez žien a sústrediť sa na muziku.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: IMT Smile
