Prešovská skupina Komajota patrí medzi kapely, ktoré sa stali známymi krátko pred tým, ako rádiá prestali dávať priestor "netrendovým" novým interpretom. Táto zmena sa dotkla aj Komajoty - v posledných rokoch akoby pre veľké médiá ani neexistovala. Stále však funguje a ide ďalej vlastnou cestou - hudobnou i marketingovou.

Nielen o tom sme sa rozprávali so spevákom, klávesákom a hlavným autorom hudby a textov Martinom Husovským a bubeníkom Stanom Čorejom. Súčasťou článku je aj predstavenie úplne nového, len dnes odpremiérovaného singla a videoklipu Do tla.

Počas vašich začiatkov vás bolo pomerne dosť počuť z rádií. Prečo to tak už nie je?

Martin: Ja chcem k tomu povedať len jedno. Kamkoľvek prídem, tam sa ma ktokoľvek pýta: "Α vy ešte hráte?" Áno, hráme, a to, že nás hrajú rádiá menej, neznamená, že kapela skončila.

Stano: Ja som to pochopil tak, že po hospodárskej kríze padla cena reklamy v rádiách na kolená. Programoví riaditelia radšej začali prijímať odporúčané playlisty, než by si mali vytvoriť vlastný a niesť zodpovednosť za to, že inzerenti sa strácajú.

Samozrejme, znižuje sa tým miera propagácie samotnej kapely. Vy ste prešli na inovatívny spôsob – single bez predzvesti albumu. Aký to bude mať podľa vás dopad na získavanie nových poslucháčov?

Martin: Ja som veľmi prekvapený z toho, aký to má dopad teraz. Ľudia prídu na koncert a hovoria, že chcú počuť Most, Dve muchy alebo Január. Skladby, ktoré nikdy v živote neboli hrané v médiách (mimo internetu, pozn. red.). Je zjavné, že sledujú, čo robíme.

Áno, ale zrejme ide o človeka, ktorý si vás vyhľadáva a získava si sám informácie. Čo s ľuďmi, ktorí ani nevedia, že ste pridali niečo na Youtube, pričom by sa im možno tie skladby aj zapáčili?

Stano: Fungujeme na princípe toho, čo ponúka Facebook a čo ponúka Google. Je možnosť platenej reklamy. Cena nie je vysoká, čiže dokážeme dostať svoju skladbu k tisícom ďalším, ktorí nás nepoznajú. Inzerciu si naprogramujeme na cieľovú skupinu ako chceme.

To zaváňa manipuláciou... (smiech)

Stano: Musíš manipulovať. Nebudem ponúkať kapelu ľuďom, ktorí nie sú cieľovkou. Ukazuje sa, že našou najpočetnejšou skupinou fanúšikov sú muži vo veku od 18 do 35 rokov. 

Martin: Začína ma to desiť (smiech). Jasné, že by bolo oveľa jednoduchšie, keby nás hralo rádio od rána do večera. Zrazu by tých fanúšikov bolo milión. Samozrejme, preháňam... 

Nemrzí vás potom ten odliv poslucháčov?

Martin: To nás možno až tak nemrzí. Ja to beriem skôr z iného pohľadu. Mrzí nás, že sme sa v roku 2010 pri vydaní albumu naozaj snažili a neskôr sme dostali pocit, že to fakt nikoho nezaujíma.

Je tento spôsob sprístupňovania hudby výhodnejší?

Stano: Určite áno, nedá sa tým pádom povedať, že sme sa vzdali.

Martin: Vždy bola skladba na albume, ktorá mala veľmi veľa videní, ale nikdy nemala klip. Niekto to tam jednoducho zavesil s nejakým obrázkom. Napríklad, To chce čas malo 50-tisíc videní. Preto nám prišlo ľúto, že si vypočujú len dve-tri skladby a zvyšok iba tí, ktorí naozaj majú CD. Je to škoda, lebo každá skladba si zaslúži tú istú energiu. Keď sa vydá album naraz, tak sú dva-tri single a ostatné sú také zvyšky.

Stano: Je ľahké nadávať, že rádiá nehrajú slovenské kapely, ale ťažšie je vymýšľať si vlastné cesty. Problém je v konkrétnych kapelách, ktoré sa nesnažia rozmýšľať ináč.

Myslíte si, že to po vás zopakujú aj iné slovenské kapely?

Martin: To neviem, ale myslím si, že je to nevyhnutnosť. V tom zmysle, že dnes kapela veľmi ťažko získa obnos peňazí, aby dokončila album v štúdiu. Okej, nech si to nahrá doma a nech to prinesie do štúdia na týždeň zmixovať. Aj tak sa to dá, ale toto je prirodzenejšie. Dám niečo von a uvidím, ako zareagujú ľudia.

Budú doteraz vydané skladby ponúknuté na stiahnutie? 

Stano: Na stiahnutie je Január a Do tla. Koncom roka chceme veci zosumarizovať a urobíme akýsi virtuálny album.

Komajota, 2013 Zdroj: Pavel Višňovský

Čerstvá novinka je o nádeji, ktorá zomiera posledná

Zhodou okolností náš rozhovor vychádza práve v deň rádiovej a internetovej premiéry nového singla s názvom Do tla. Ten je štvrtou skladbou v spomínanej videosinglovej sérii, ktorú vlani odštartovala pieseň Dve muchy. Po intímnych baladách Most a Január ponúka novinka z autorskej dielne súrodeneckej dvojice Martin a Jozef Husovský pozitívnejší pohľad na svet. O jeho konečnú podobu sa postarali všetci členovia kapely, v štúdiu im pomáhal Martin Migaš (Peha).

"Text pesničky Do tla ma potešil, lebo je v ňom nádej, a to je niečo, čo dnes podľa mňa ľudom trochu chýba. Hlavne v refréne sa to rozsvieti," vysvetľuje autor hudby Martin Husovský. Ako dodal, kapela sa chce naďalej sústrediť na jednotlivé pesničky a venovať im dostatočnú pozornosť pri skladaní a nahrávaní. A tiež každej dodať aj obrazovú podobu.

"Single sme sa rozhodli robiť preto, lebo každý z nich odzrkadľuje to, čo sa deje v našich životoch v skupine, aj mimo nej. Zároveň preto, že pri albume ľudia zaregistrujú dve, alebo tri pesničky a ostatné zostanú trochu v úzadí. A je nám ľúto, že na mnohé z nich sa akoby nedostalo a nemajú svoje vlastné vizuály. Takže sme sa rozhodli nerobiť naraz dvanásť, alebo trinásť skladieb, ale postupne sa venovať každej jednej a dať jej všetko, čo si zaslúži," objasňuje Martin stratégiu skupiny.

Podľa tohto postupu zároveň s novým singlom Komajota "púšťa do obehu" aj obrazovú podobu novej piesne Do tla. Videoklip, o ktorý sa postarali Peter JanusPavel Višňovský dáva dokonale vyniknúť nálade pesničky a jej textu. "Klip sme nakrúcali v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Potrebovali sme veľký a tmavý priestor a jeho veľká scéna je na to ideálna. Chceme sa im poďakovať za to, že nám to umožnili. Nebudem prezrádzať, o čom to je. To uvidíte. Snáď len, že heslo, že v každom klipe má byť aspoň jedna pekná žena sme v tomto klipe dotiahli do dokonalosti a máme ich tam štyridsať (smiech). Tým chcem poďakovať aj mažoretkám Flowers z Prešova, ktoré tam uvidíte," odhaľuje frontman Komajoty príbeh klipu.

Nové skladby síce fanúšikovia na CD tak skoro vlastniť nebudú, no môžu si ich vychutnať naživo. Letný kalendár sa skupine Komajota zapĺňa, postupne pribúdajú koncerty a festivalové vystúpenia. "Určite na nich zahráme aj nové pesničky, ktoré si už na koncertoch ľudia žiadajú. Tešíme sa na Dobrý festival, festival Lumen a špeciálne na koncert na Bláznivom lete, kam nás pozývali organizátori už v roku 2008, ale presne vtedy sme dokončovali album Bludisko. Bude to pekné leto, striedavo v štúdiu a na pódiách," dodal Martin. 

V pokračovaní rozhovoru pod videoklipom si môžete prečítať o aktivitách Komajoty v multimediálnom priestore Umpax, relácii Svetlá hodinka, či o Stanovom a Martinovom názore na Eurovíziu a X Factor.


X Factor je tunelovanie hudby. Vytráca sa motivácia tvoriť

Ako sa darí Umpaxu? Ste spokojní s tým, ake smerovanie toto štúdio nabralo?

Stano: Tým, že je to čisto "partizánska" záležitosť (ušli sme do lesov a odtiaľ vysielame), to berieme na ľahkú váhu a nerobíme si z toho nijakú hlavu. To, že sme tam my dvaja moderátormi, je skôr irónia osudu ako niečo, za čím by sme smerovali. Celý ten priestor žije takým svojím životom, ktorý stále mal, len s tým rozdielom, že to občas ukážeme aj svetu prostredníctvom videa. 

Martin: Je dobré povedať, že v Umpaxe funguje viac "separátnych" skupín ľudí. V princípe sa snažíme nájsť si tam vlastný priestor, lebo sú obdobia, keď nechce nikto nahrávať a sú obdobia, keď všetci naraz. Je to celkom inšpiratívne miesto. Práve rôznorodosť ľudí, čo sa tam motajú, prináša to dobré. Každý povie svoj názor a väčšinou konštruktívny. Všetci chcú, aby bol výsledok dobrý. Posledné dva mesiace sme pracovali na predstavení pre Divadlo Jonáša Záborského v Prešove. Bola to sranda. Je to iná práca, keď robím pesničky pre hercov, ktorí budú spievať a nie ja. Učím ich spievať, frázovať a dýchať. Aby nezabudli...

Stano: Zásadne im robí melódie, ktoré sú nespievateľné (smiech).

Martin: To je pravda. Toto bola taká práca, ak to môžem tak hanebne nazvať, ktorá bola veľkou skúsenosťou. Nahrávali sme na nástrojoch, ktoré sme doteraz nepoužili. Tešíme sa aj z toho, že kapely, ktoré sa mihli v štúdiu a vo Svetlej hodinke...

Stano: ... sú slávne a zarábajú veľa peňazí (smiech).

Martin: Nie, nič z toho sa nestalo, ale sme radi, že napríklad Fúzy Múzy postúpili do finále Radio_Head Awards.

Aj Papyllon boli u vás...

Stano: Papyllon boli prví. 

Martin: Papyllon je príbeh sám o sebe. Bolo to asi pred štyrmi rokmi. Sedel som v porote súťaže Prešovský Liverpool a viem, že boli výborní už tam. Konečne prišla kapela, ktorá mala hlavu a pätu. Ja som, samozrejme, hneď vykrikoval: "Ja vás nahrám!", tak sme ich museli nahrať. (úsmev) Bola to sranda. Baví nás, že si kapely nájdu vlastný smer, a čo je ešte krajšie, určite nechcú, aby mali na sebe rukopis niekoho iného. 

Stano: Ale my im stále robíme zle a hovoríme im, čo majú ako robiť. 

Martin: Lebo chceme, aby hrali zle! (smiech)

Podľa čoho potom vyberáte hostí do Svetlej hodinky?

Martin: To oni si vyberajú nás. (smiech)

Stano: Pravda je taká, že sedíme ja, Huso (Martin Husovský) a režisér Peťo Janus – my traja robíme Svetlú hodinku a keď už sme zúfalí, že niečo chceme urobiť, padneme do toho.

Martin: Kapiel je celkom veľa, ale začali sa ozývať aj samé. Logická reakcia je, že to tá kapela chce aj kvôli mediálnemu výstupu, aj kvôli tomu, že si celkom slušne a pohodlne vedia zahrať. 

Stano: Minimálne organizátorom koncertov to slúži ako prezentácia. 

Ako vám napadol tento projekt? Viem, že sa to vyrába v rámci multimediálneho priestoru štúdia Umpax, ale prečo ste sa dali na jeho moderovanie?

Martin: Projekt Svetlá hodinka je prenesený z rádia. Moderoval som ju ešte v dobe, keď rádio Prešov viedol Maťo Višňovský z Chiki Liki Tu-a. Mal to veľmi pekne vymyslené. Každý večer bola tematická polhodinovka. Ja som mal pondelky a volalo sa to Svetlá hodinka. Tam som si naozaj splnil sen. Tak, ako si vo filme Samotári mohol chlapík pustiť smiech svojej frajerky na polhodinu, mohol som to spraviť aj ja...

Stano: Martin si tam vodil kamarátov.

Martin: Aj to sa stalo zopárkrát...

Stano: ... ale to si už nikto z nich nepamätá.

Martin: Ja som len ráno našiel pokrčený playlist vo vrecku: "Čo sme hrali? Čo sme rozprávali? Dobre sme hrali!" (smiech) Bolo to fajn. Dala sa potlačiť nová hudba a rôzne veci, ktoré ma oslovili. V rámci dnešnej kultúry, ktorá je naozaj iba o troch skladbách dookola, môžeme dávať slobodu hudbe rôznych žánrov.

Stano: Potom sme chceli urobiť televíznu reláciu aj s Juniorom z Fun rádia a zavesili sme to na Youtube. Skúšali sme ju pretlačiť do STV, ale nevyšlo to. Následne v rámci všetkých možností, ktoré vyplynuli zo stavby štúdia Umpax, sme si povedali: "Treba spraviť internetovú reláciu!". Treba povedať, že je to už úplne iný formát ako na začiatku.

Len východniari navštevujú štúdio Umpax?

Martin: Nie, nie. Zašli sme už dokonca aj do Košíc. Myslím, že aj Vranov nad Topľou bude.

Stano: Ale to sú stále východniari! (smiech) Pre nás sú Košičania Južania. 

Martin: Nebránime sa ničomu. V princípe voláme kapely, ktoré sú po ruke.

Vy ste sa svojho času zúčastnili domácich výberových kôl Eurovision Song Contest. Čo hovoríte na výsledok tohto ročníka? 

Martin: No, ja už podobnú bradu mám, ale prsia som si ešte nedal spraviť.

Stano: Ja priberám, takže mne sa už prsia robia (smiech). My sme tam svojho času boli hlavne preto, lebo sme chceli propagovať singel 7 nocí.

Martin: To je pravda a je to smutné. Cieľom každého, kto tam išiel, nebolo reprezentovať Slovensko, ale vôbec niekde ukázať, že robím aj hudbu a robím ju na Slovensku.

Mal tam byť podľa vás niekto aj za Slovensko tento rok?

Martin: Mohol by byť. Prečo by aj nemal?

A keď si vezmeme Eurovíziu ako hitparádu gýču?

Martin: Pozeral  som prvé semifinále. Zo 16 interpretov sa mi zopár naozaj páčilo. Minimálne Holandsko. Človek aspoň vidí, kde všade to žije. 

Stano: Ja som nevedel, že bola Eurovízia. Pripomína mi spevácke súťaže, ktoré u nás prebiehajú.

Keď už sme pri tejto téme, čo hovoríte na slovenský X Factor?

Stano: Je to prakticky tunelovanie hudby. Zoberieš všetko, čo je na hudbe podstatné - robota, radosť, práca s ľuďmi - a necháš len slávu. Potlesk.  

Martin: Najväčšia škoda je tá, že sa vytráca akási motivácia. Keď som bol malý a hrali Vrany od IMT Smile, povedal som si: "To je masaker! Ja by som chcel mať kapelu a tá pieseň by hrala z rádia. To by bolo neuveriteľné!". Toto absentuje a teraz je motivácia ľudí absurdná: "Spievaš výborne! Choď do súťaže, lebo ju vyhráš!". Výsledok je žiadny.

Napadli vám pri čítaní rozhovoru ďalšie otázky, ktoré zostali nezodpovedané? Už v pondelok 19. mája o 10:00 bude Komajota ONLINE v redakcii Topky.sk odpovedať na otázky fanúšikov. Viac info a formulár na zaslanie Vašich otázok nájdete TU


Autor: Marek Majzon
Foto: Peter Janus

Súvisiaci interpreti: Komajota