Prvé dva albumy skupiny alt-J sú skvostné. Nech vraví ktokoľvek čokoľvek, svoje dojmy z univerzitného obdobia, teda z času, v ktorom sa pôvodní štyria členovia dali dokopy, dokázali zaznamenať v naozaj invenčnej hudobnej podobe.
Pri živých vystúpeniach to už však trošku kolísalo a chvíľu sa zdalo, že z alt-J veľká koncertná kapela skrátka nebude. Niet sa čomu diviť. Po aranžérskej a následne "performerskej" stránke si zrejme odkrojili až priveľký kus a vystúpenia pozliepané zo samplov a horko-ťažko vyspievaných vokálov kazila aj bojazlivosť, akou sa vtedy ešte štvorica hudobníkov zmocňovala pódia. V roku 2015 som si povedal: chlapci, naživo nikdy viac...
Zdroj: Martina Mlčúchováalt-J však postupne svoje "muchy" vychytali a ich koncerty dnes vyzerajú inak. Zistili, že v trojici im to funguje lepšie a namiesto prehnaných divadiel sa rozhodli vsadiť na vizuálne efekty, ktoré im pristanú omnoho viac. Odrazilo sa to na ich presvedčivosti, o čom sme sa nedávno mohli presvedčiť aj na Grape festivale. Práve tam vznikol tento rozhovor, v ktorom sa Joe Newman (gitara, spev) a Gusset Unger-Hamilton (klávesy, vokály) navyše ukázali ako mimoriadne príjemní a pokorní umelci. Z ich slov je zrejmé, že majú jasno v tom, akým smerom sa chcú so svojím dobre rozbehnutým trojuholníkovým kolosom uberať.
Vždy ma bavil fakt, že ste začínali hrať na univerzite v Leedse. Je to tak?
Gusset: Áno. Štúdium tak nejak prirodzene človeka ovplyvňuje, a to sa potom pretaví aj do hudby. U nás to bolo najmä o stretávaní nových ľudí, o adaptácií s novým prostredím ale tiež o čítaní novej literatúry. Napokon, poniektorí z nás študovali práve literatúru.
Joe: Taký malý fascinujúci skok do nového sveta. Pre mňa to bola určite veľká zmena, sám to poznáš, zrazu máš veľa času, nie si pod dohľadom rodičov, milión nových vplyvov v podobe ľudí v tvojom veku, s ktorými tráviš kopec času a každý ti odovzdá niečo špecifické.
Počul som, že ste občas hrávali aj na školských chodbách.
Gusset: Niekedy áno. Nie vždy sme vedeli nájsť vhodnú miestnosť. Vtipné je, že to bolo veľmi zradné, pretože podlahy boli stále dokonalo vyleštené, a tým pádom klzké. Chceš hrať na gitaru a v tom oou... (smiech)
Joe: Áno, bolo to oficiálne nebezpečné. Raz som sa šmykol a vážne si poranil chrbát. Bolo to komické.
Je to tiež dôvodom, prečo sa vo vašej hudbe pomerne často vyskytujú minimalistické prvky?
Jednohlasne: Určite áno.
Gusset: Má to viac následkov. Všeobecne sme cítili, že hranie v historickej budove nás umelecky veľmi inšpiruje. Miestnosti s mnohými historickými záclonami a lustrami v nás dokázali evokovať rôzne emócie, nehovoriac o tých nekonečných modro-bielych chodbách, ktorým sme vlastne aj venovali skladbu. V MS sa spieva: "blue and white gun made from lego". Modro-biely minimalizmus.
Vo vašej hudbe hrajú naozaj signifikantnú úlohu vokály. Ovplyvnil vás nejakým spôsobom gospel?
Gusset: Ehm... Asi by som to skôr špecifikoval. Neviem úplne, či nás ovplyvnila gospelová muzika, ale určite nás ovplyvnila "kostolná hudba", spôsob, ako sa narába vokálmi v zbore.
Výrazne u vás tiež vystupujú folkové zvuky. Rôzne tradičné nástroje a píšťaly. Mne to stále indikovalo tradičnú anglickú hudbu.
Gusset: V tomto ma osobne výrazne inšpirovala moja mama. Pochádza z tradičnej anglickej rodiny, v ktorej sa často spievali "ľudové" piesne, a nielen spievali. Dosť sa dbalo na tradície všeobecne. Pochádza zo Sussexu z južného Anglicka, čo je oblasť známa silnou náklonnosťou k svojím folklórnym koreňom.
Joe: Ja som zas viac ovplyvnený americkou kultúrou, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Mimo folku, cítite silné prepojenie s krajinou, z ktorej pochádzate? Kdesi som čítal, že reprezentujete novú vlnu anglických kapiel.
Joe: Ani nie. Vec je v tom, že zo začiatku sme veľmi nevedeli, ako písať skladby, a písali sme ich naozaj "divoko". Bol to vlastne akýsi proces hľadania samých seba, cítili sme sa ako skauti, objavitelia. Nasávali sme vplyvy, a všetko, čo sa nám páčilo, sme potom použili. Boli sme len vďační za to, že sa to až tak nepodobá na niečo iné. Asi preto sa nás ľudia stále snažia niekam zaradiť, a Anglicko je jedno z logických východísk, pretože odtiaľ pochádzame.
Gusset: Z formálneho hľadiska možno spĺňame isté kontúry, na základe ktorých by nás niekto mohol takto zaradiť, ale neuvažujeme o sebe ako o anglickej kapele.
Pauzy v skladbách často vypĺňate inými, zdanlivo nesúvisiacimi zvukmi (rôzne hluky, šplechy). Je to vraj preto, že pri tvorbe skladieb často uvažujete tak, akoby šlo o krátke filmy.
Joe: Toto možno nebude úplne typické, ale nad hudbou sa dá uvažovať aj vizuálne. Ja to robím často, a niekde mi skrátka tie zvuky pasujú. Cítim, že takto a nijak inak to nedáva zmysel. Keď aranžujem, často si pri tom predstavujem, že staviam budovu, jednotlivé poschodia. Má to takmer až fyzický charakter. Čo sa týka tých zvukov, v istých miestach skrátka cítim, že tam patria.
Niektoré vaše skladby boli použité vo filmoch (Sisters, Captain America: Civil War, Life Is Strange, Lovesick), ale na filmovej hudbe ste sa podieľali aj priamo.
Gusset: Áno podieľali, niekoľkokrát.
Joe: Relatívne dávno, a nikdy to nedopadlo dobre.
Aký je rozdiel, keď vytvárate skladby na svoje albumy, a keď vytvárate skladby do filmov?
Gusset: Dovoľ mi povedať to obrazne. Predstav si, že skladanie hudby s kapelou je ako šoférovanie auta, v ktorom si ty s tvojimi kamarátmi. Všetko je fajn, vieš kam ideš, tvoji kamaráti vedia, kam idú, máš kontrolu nad autom, skrátka len ideš, kamoši občas ukážu vonku na niečo zaujímavé a ty povieš, cool... Ale skladanie hudby do filmu? To je ako šoférovanie autobusu, kde sedí 100 ľudí, kde musíš byť extrémne opatrný, žiaden chill... A aby toho nebolo málo, každý z nich k tomu kričí; choď tam, alebo poď sem, teraz zastav, choď rýchlejšie, choď pomalšie...
Joe: Máš skrátka chuť poslať všetkých do p... a povedať im, aby stíchli. Mohli by ste, prosím, všetci držať hubu?! (smiech)
Gusset: A potom ti ešte k tomu všetkému povedia že, okej, nešoféruj autobus, nájdeme si na šoférovanie niekoho iného.. A ty si za to vlastne aj rád a máš chuť ich nechať uprostred pustiny aj s Dannym Elfmanom.
Je pre vás skrátka dôležitá sloboda.
Gusset: Ide skrátka o proces, v ktorom je príliš veľa ľudí zainteresovaných a potrebujú vyjadriť svoj názor.
Joe: Presne. Niektorí ti dokonca nechcú len povedať, akým smerom máš ten autobus šoférovať, ale rovno prídu a snažia sa prevziať riadenie.
Obálka a vizualizácie okolo vášho posledného albumu Relaxer nie sú veľmi "relaxačné", pôsobia na mňa skôr rušivo. Je v tom účel?
Gusset: Asi v tom nejaký účel bol, ak sa upriamime len na názov obalu...
Joe: Mňa na tom baví práve to zmätenie, že vlastne nejde o obraz. Človek si nie je istý, na čo pri pohľade na obálku pozerá. Čo sme chceli dosiahnuť, bolo telo ležiace na ceste v istom starom, časovo ťažko zaraditeľnom štýle. Čas v tom celkovo zohráva dôležitú úlohu.
Nedávno ste začali prerábať niektoré z vašich skladieb v spolupráci s rôznymi výnimočnými hosťami z prostredia rapu, resp. R&B, za zmienku určite stoja Pusha T či Danny Brown. Prečo? Cítite, že príbehy za tými skladbami ešte stále nie sú dopovedané?
Gusset: Robíme to pre prachy! (smiech)
Joe: Ako som už povedal, robiť song je ako stavať budovu, a aj budovu môžeš podľa potreby rekonštruovať a prerábať. Je tiež zaujímavé sledovať, ako sa s rozdielnym šatom mení interpretácia a celý význam skladby.
Gusset: Ja som bol skrátka zvedavý, ako to bude znieť s inými umelcami. V prvom rade takými, čo sa venujú zdanlivo inému žánru. Či bude možné z našich skladieb urobiť cool-rapové skladby.
Ak sa pozriete pár rokov dozadu na časy, keď ste začínali, a porovnáte to s prítomnosťou, čo by ste považovali za vaše najväčšie "zistenie"?
Joe: Hmm. Jednoznačne sa pozeráš na veci inak, vyrastieš, inak hodnotíš, premýšľaš. Čo je dôležité, v mnohých veciach sme si istejší, potrpíme si na viac komfortu a vieme trvať na veciach, na ktorých skrátka trváme. Zmenili sme sa, prešli sme od strachu k väčšej istote, a sme šťastní, že robíme hudbu. Najväčšie "zistenie" sa ale asi nezmenilo. Stále chceme robiť zaujímavú, objavnú a relevantnú hudbu, a už vieme, že čím viac na tom pracujeme, zlepšujeme sa a sme na seba náročnejší, tým viac sa hromadí vášeň a nakoniec aj to, aby sa nám to všetko darilo.
Autor: Matej Kráľ
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Alt-J
