Košická kapela No Name vydala po troch rokoch ďalšiu štúdiovú nahrávku, ktorú nazvala Nový album. Igor Timko, líder a spevák skupiny, sa v rozhovore pre Hudba.sk však rozhovoril najmä o svojom názore na ankety Slávik a Aurel. Neopomenul pritom ani alternatívne Radio_Head Awards, na ktoré nazerá rovnako skepticky ako na už spomínané "mainstreamovejšie" ocenenia.
Nie. Tri kapely na jeden večer – to je z časového hľadiska na ucho poslucháča priveľa. Naši hostia hrajú najviac tridsať, až tridsaťpäť minút, a ak si to človek vynásobí dvakrát spoločne s prestavbami pódia a koncertom hlavnej kapely, je to viac ako tri hodiny. Sedieť či stáť na jednom mieste po celú túto dobu môže byť nepohodlné.
Siempre je z vášho pohľadu "domáca" košická kapela – poznali ste sa ešte pred tým, než sa Lukáš do SuperStar prihlásil?
Krstil som mu album ešte predtým. Jeho kapela funguje, takže SuperStar bola pre nich výbornou príležitosťou ukázať sa. Urobil by som presne to isté, keby sme začínali v dnešnej dobe.
Nový album ste vydali po trojročnej odmlke – v niekoľkých rozhovoroch si sa vyjadril, že tá však určite nebola pauzou. Myslíš, že vám to obdobie tvorivo prospelo?
Jasné. V štúdiu sme boli oddýchnutí a vysmiati, takže sa nám pracovalo veľmi príjemne. Ak človek patrí k autorom, ktorí nespravia každý rok tridsať piesní pre iných interpretov, a je preňho dostačujúce písať pre vlastnú kapelu, tak podľa mňa sú odmlky cestou ako sa rýchlo "nevybúchať". Tantiémy sú síce fajn, ale peniaze nie sú všetko. Potom sa nečudujem, keď od nás iní pýtajú pesničky.
Na scéne ste už pätnásť rokov a inšpirácia je nevyspytateľná. Ako riešiš prípadné tvorivé krízy? Označil by si tú trojročnú odmlku za akúsi formu tvorivej krízy?
Nemám tvorivé krízy, píšem vtedy, keď ma niečo napadne, prípadne keď si sadnem za klavír. Ak v danú chvíľu nič "nepríde", jednoducho odídem a vrátim sa neskôr. Určite takýto stav nepovažujem za krízu. V tomto prípade išlo iba o autorskú odmlku - odohrali sme asi 250 koncertov a vydali výberovku Best Of, na ktorú som s bratom Dušanom napísal duet Na, na, naa (spolupráca s kapelou Chinaski, pozn. red.). Nebola to otázka krízy, ale čisto pragmatická záležitosť. Album V rovnováhe sme vydali v roku 2008, Best Of v 2009, takže sme nechceli znova po roku vydávať album a pýtať od ľudí 10 eur. Načo? Veľa koncertujeme, takže máme z čoho žiť. Vďaka tomu, že hrávame na Slovensku aj v Česku nemusíme na seba upozorňovať každý rok. Okrem toho, pred každým novým albumom a s ním spojeným turné je dobré trošku sa odmlčať. S obľubou vysvetľujem mladším kolegom v brandži, že je umením v správny čas nebyť na očiach.
Názov Nový album prináša isté úskalia – napríklad názov nasledujúcej platne...
Všetko prináša úskalia... Ak by človek rozmýšľal, čo bude potom a zaoberal sa neistotou, tak by neopustil ani vlastný byt. To je ako báť sa napísať Žily v obave, že čo ak nenapíšem Čím to je alebo Ženušky. Určite niečo vymyslíme, a ak nie, tak už viem, kde sa mám opýtať...
V piesni Ženušky si zahosťovala Lucie Bílá. Spolupráca s českými speváčkami je u vás relatívne častým javom...
Speváčku typu Lucie Bílá naša krajina nemá. Myslím popovú divu s jej skúsenosťami, hlasovým rozsahom a schopnosťou hereckej interpretácie. Ak by na Slovensku taká interpretka bola, určite by sme ju oslovili. S kapelou sme si kládli otázku, kto by najlepšie stvárnil päť typov žien v spomínanej piesni a Lucie vyšla ako jasný favorit. Výsledok je toho najlepším dôkazom.
V jednom rozhovore si spomínal, že ste sa pred nahrávaním veľmi nepoznali, predtým ste spolu nikdy nepracovali. Impulz na spoluprácu teda, predpokladám, prišiel od vás...
Spoznali sme sa pred desiatimi rokmi, keď nás ako začínajúcu kapelu pozvala do svojej relácie Lucie na Bílo. Odvtedy sme sa videli na rôznych akciách a v rámci cestovania sme sa párkrát stretli aj v lietadle z Košíc do Prahy a v oblakoch sme sa výborne porozprávali. Impulzom bol môj telefonát a Luckina reakcia bola pozitívna.
No Name - Ženušky
Keď sme pri českých speváčkach, svojho času si si na Slávikovi zaspieval s Ewou Farnou. Pripadá do úvahy nejaká ďalšia spolupráca?
Predpokladám, že sa s Ewou stretneme v najbližších rokoch ešte mnohokrát, no nič konkrétneho tým nemyslím. Naposledy sme sa stretli koncom októbra v Prahe ako hostia kapely Chinaski.
Kapela No Name je niekoľkonásobne ovenčená Slávikmi. Do akej miery si myslíš, že toto ocenenie reflektuje názory ľudí na súčasnú slovenskú hudobnú scénu?
Slovenský Slávik má veľký problém a síce ovplyvňovanie výsledkov prostredníctvom fanklubov. Pevne verím, že nasledujúci ročník prinesie veľké zmeny, hlavne čo sa týka hlasovacieho štatútu. Niektoré výsledky boli po minulé roky vskutku prekvapivé. Naša hudobná scéna sa neberie ako celok, ktorý v sebe zahŕňa rôzne štýly a rovnako nemáme ani anketu, ktorá by sa venovala aj jazzu, aj mainstreamu, aj alternatíve. V našej krajine je móda prudko sa vymedzovať voči čomukoľvek "inému" a to zo všetkých strán bariéry.
Slávik ako najsledovanejšia hudobná anketa v podstate ignoruje alternatívnu a do istej miery aj elektronickú scénu. Mal by podľa teba zahŕňať i takéto kategórie?
Nie som si istý, či takáto mnohokategóriová anketa má šancu prežiť. Onoho času mal podobné ambície Aurel, ale dopadlo to katastrofálne. Vzniklo niekoľko skupín, v ktorých boli novinári, muzikanti, autori, interpreti, predajcovia a vydavatelia, a ktoré sa navzájom odmietali akceptovať. Takže máme Slávika, kde ide o popularitu, a Radio_Head Awards, ktoré tiež hodnotia slovenskú hudbu z vlastného uhla pohľadu. Potom to vyzerá tak, že si všetci urobíme vlastné ceny a dáme ich tým, ktorých "MY" považujeme za dobrých. Mnohokrát pritom stačí, aby neboli ani dobrí, stačí, že sú "NAŠI". A keď si pozrieš priamy prenos z odovzdávania cien ktorejkoľvek zo spomínaných ankiet, tak výsledok je taký, že polovica z ocenených nevie poriadne ani držať nástroj, nieto ešte hrať.
Sleduješ teda alternatívnu scénu na Slovensku?
Nesledujem žánre, sledujem hudbu... Zakaždým, keď sa niečo zaujímavé ukáže, snažím sa k tomu dostať. Zaujala ma kapela 100 múch, ktorá je osobitá, výnimočná a sú to dobrí muzikanti. Dokonca sme pred nejakým časom spoločne hrali na City Feste v Žiari nad Hronom.
V krátkom predvianočnom rozhovore pre Hudba.sk si povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou Nový rok prespíš. Ako plánuješ stráviť ten tohtoročný?
Mám malé deti a keď sa prešvihne istá hodina, bývajú mrzuté. Minule ma na novoročné štrngnutie zobudila manželka, asi ma zobudí aj tentokrát.
Objavujú sa u vás už prvé náznaky príprav na sviatky?
Kdeže, jednak momentálne žijeme našim turné, ktorého českú časť máme úspešne za sebou - naplnili sme Brno, Ostravu aj legendárnu Lucernu v Prahe. Máme týždenný oddych a veľmi sa tešíme na Bratislavu (22.11.), šnúru zavŕšime v rodných Košiciach (24.11.), kde náš koncert natočí Slovenská televízia. Navyše v decembri máme šestnásť koncertov, takže do sviatkov si ešte pocestujeme.
V tom istom rozhovore si spomínal aj na oslavy Silvestrov v dobe, kedy si bol slobodný. Uviedol si, že v súčasnosti také niečo už zažiť nechceš s dodatkom – "v čase Facebooku už vôbec nie". Máš nejaké negatívne skúsenosti s touto alebo inou sociálnou sieťou?
Nie. Myslel som tým len to, že v dnešnej dobe odfotografovať sa po polnoci znamená – mať o zábavu postarané.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: No-name.sk
